Kočubej, Vasyľ Leontijovyč

Text hesla

Kočubej, Vasyľ Leontijovyč, okolo 1640 – 25. 7. 1708 Borščagivka, dnes Vinnická oblasť (popravený), pochovaný v Kyjevsko-pečorskej lavre v Kyjeve — ukrajinský kozák, jeden z predstaviteľov staršiny (dôstojníctva). Bol kancelistom hajtmanov ľavobrežnej a pravobrežnej Ukrajiny a 1676 moskovského archiepiskopa, 1676 – 81 účastník rusko-tureckej vojny. R. 1681 – 87 generálny vojenský kancelista, 1987 – 99 generálny pisár, 1699 – 1708 generálny sudca a 1706 – 08 hajtman.

V období prebiehajúcej severnej vojny sa dostal do konfliktu s hajtmanom I. S. Mazepom, ktorý sa s cieľom dosiahnuť nezávislosť Ukrajiny od Ruska pridal k protimoskovskej koalícii a nadviazal spojenectvo s poľským kráľom Stanislavom I. Leszczyńským a so švédskym kráľom Karolom XII. Kočubej prostredníctvom bývalého poltavského plukovníka Ivana Ivanovyča Iskru (†1708) informoval o Mazepových zámeroch cára Petra I. Veľkého, ktorý mu však nedôveroval. Kočubej bol zatknutý a uväznený vo Vitebsku, neskôr odovzdaný Mazepovi a krátko nato popravený. Kočubejova smrť a Mazepova zrada inšpirovali A. S. Puškina k napísaniu poémy Poltava (1829; na jej motívy zložil P. I. Čajkovskij operu Mazepa, 1883), ako aj iných umelcov (F. Liszta, J. Słowackého a i.).

Zverejnené v marci 2017.

Kočubej, Vasyľ Leontijovyč [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kocubej-vasyl-leontijovyc