Kočinčína

Kočinčína, vietnamsky Nam Ky, aj Nam Bo, aj Mien Nam — historický názov územia v najjužnejšej časti polostrova Zadná India v juž. časti dnešného Vietnamu, na severe a severozápade hraničiaceho s Kambodžou a na severovýchode so str. časťou Vietnamu historicky nazývanou Annam (podľa čínskeho názvu Vietnamu An-nam – Pacifikovaný juh), ktorú Číňania okupovali v 7. a v 15. stor. Má nížinný reliéf, väčšinu územia vypĺňa rozľahlá delta Mekongu, pobrežie je silno zamočiarené. Tropické podnebie so suchými zimami a s vlhkými letami. Hustá sieť vodných kanálov. V súčasnosti významné poľnohospodárska oblasť (pestovanie ryže, kokosovníka, cukrovej trstiny, kaučukovníka, zeleniny, citrusov, kávovníka, čajovníka, tabaku; chov ošípaných a hydiny); sladkovodný a morský rybolov. Priemysel potravinársky, drevársky, textilný, stavebných materiálov; remeslá. Územie je obývané Vietnamcami, Khmérmi a Chanmi (vlastnými Číňanmi). Najväčšie mestá: Hočiminovo Mesto, Can Tho, Bien Hoa.

Názov pravdepodobne zaviedli v 16. stor. Portugalčania, ktorí takto chceli oblasť odlíšiť od oblasti (resp. kniežatstva) Kóčín na juhozápade polostrova Predná India. Územie Kočinčíny bolo približne od 1. stor. pred n. l. súčasťou kráľovstva Funan, potom Čenla a neskôr khmérskeho kráľovstva Angkór. Sev. časť územia striedavo ovládala starobylá ríša Čampa rozprestierajúca sa v str. a vo vých. časti dnešného Vietnamu. V období od 15. do 18. stor. bola Kočinčína postupne od severu obsadzovaná kráľovstvom Dai Viet. V niekoľkých migračných vlnách tam prichádzali Vietovia, Čamovia i utečenci z Číny, ktorým kráľovský dvor 1679 povolil osídliť niektoré pobrežné oblasti. Od obdobia vlády panovníka Nguyen Phuc Anha (vládol 1802 – 19 pod menom Gia Long) z dynastie Nguyen (1802 – 1945) predstavovalo územie Kočinčíny 5 najjužnejších vietnamských provincií, jeho významným centrom sa stalo mesto Gia Dinh (dnes Hočiminovo Mesto). V 19. stor. sa Kočinčína stala pre svoju výhodnú strategickú polohu oblasťou záujmu Francúzov, ktorí z nej plánovali preniknúť do Číny. Odmietavé postoje Vietnamu počas rokovaní o nadviazaní obchodných vzťahov, ktoré iniciovalo Francúzsko, a opätovné zákazy pôsobenia francúzskych kresťanských misionárov na vietnamskom území vyvolali 1858 inváziu Francúzov do Vietnamu pri meste Da Nang a 1859 útok spojených francúzsko-španielskych vojsk na Gia Dinh, ktorého okolie bolo najbohatšou ryžovou oblasťou zásobujúcou celý Vietnam. Po porážke Vietnamcov bola uzavretá mierová zmluva (1862), ktorou Francúzi získali právo na voľné pôsobenie kresťanských misionárov vo Vietname a na voľný obchod, Gia Dinh (Francúzmi premenované na Saigon), ako aj vtedajšie provincie Dinh Tuong (obl. mesta My Tho), Bien Hoa i skupinu ostrovov Con Dao s hlavným ostrovom Con Lon (aj Con Son, Poulo Condore) definitívne obsadili a expanziou pokračujúcou na východe pevniny pripojili provincie Vinh Long, Chau Doc a Ha Tien; vznikla kolónia po francúzsky nazývaná Kočinčína (La colonie de Cochinchine, 1867) s hlavným mestom Saigon, ktorá bola prvou a zároveň jedinou francúzskou kolóniou na území Vietnamu. Po obsadení ďalších území (Annamu s hlavným mestom Hue, Tonkinu s hlavným mestom Hanoj, Kambodže a Laosu), ktoré sa stali francúzskymi protektorátmi, bola 1887 vyhlásená Francúzska Indočína (fr. Union Indochinoise; → Indočína, význam 2) a Kočinčína sa stala jej administratívnou súčasťou. Na rozdiel od protektorátov Annam a Tonkin, kde formálne vládol vietnamský cisár (sídlil v Hue), v Kočinčíne stál na čele guvernér, ktorý po založení Francúzskej Indočíny podliehal generálnemu guvernérovi (gouverneur général). Francúzska vláda začala v Kočinčíne uplatňovať politiku asimilácie podobne ako vo svojich afrických kolóniách (Alžírsko), usilovala sa tam presadiť francúzske zákony a francúzsky spôsob vlády. Kočinčína bola podriadená priamo francúzskemu parlamentu a finančnej rade úradníkov (1875 tam bola založená Indočínska banka), uplatňoval sa tam francúzsky školský systém (1861 tam bolo otvorené prvé francúzsko-vietnamské lýceum, 1879 bola založená správa vzdelávacieho systému). Počas 2. svet. vojny 1940 – 45 bola Kočinčína okupovaná Japonskom, 1945 – 54 súčasť Vietnamskej demokratickej republiky, 1954 – 76 Republiky Vietnam (Juž. Vietnam; → Vietnam, Dejiny).