Koburgovci

Koburgovci, aj Coburgovci (Coburg) — rakúska a uhorská vetva kniežacieho a kráľovského rodu sasko-kobursko-gothskej dynastie (línia saského kniežacieho rodu Wettinovcov). V 19. stor. sa Koburgovci stali jedným z najbohatších rodov v Uhorsku, vlastnili majetky, lesy, bane, železiarne, ako aj viacero zámkov a hradných panstiev v Uhorsku a Dolnom Rakúsku. Na Slovensku sa významne zaslúžili o rozvoj hutníctva po získaní tzv. pohorelského komplexu železiarní pri obciach Šumiac (miestna časť Červená Skala), Vaľkovňa, Pohorelá a Závadka nad Hronom so správou v Pohorelej, ktorý pôvodne patril rodu Koháriovcov. Koburgovci zriadili, rozšírili a zmodernizovali aj ďalšie železiarske podniky na Horehroní a v povodí Hnilca, Hornádu a Slanej – vysoké pece, valcovne, zlievarne v Zlatne, Novej Maši, Nižnej a vo Vyšnej Švábolke (dnes Švábolka; všetky sú dnes miestnymi časťami obce Vaľkovňa), v Dobšinej, Stratenej a Pohorelej, 1916 – 17 postavili oceliareň a valcovňu v Trnave. R. 1921 sa stal majiteľom fideikomisu rodu Koburgovcov testamentárne Filip Josias (*1901, †1985) zo sasko-kobursko-gothskej dynastie. Po 1918 boli viaceré koburgovské veľkostatky na Slovensku v rámci pozemkovej reformy rozparcelované a po 2. svet. vojne bol všetok majetok Koburgovcov (aj na území Maďarska) znárodnený.

Zakladateľom rodu Koburgovcov bol Ferdinand Juraj August (Ferdinand Georg August von Sachsen-Coburg-Saalfeld-Koháry), knieža, 28. 3. 1785 Coburg – 27. 8. 1851 Viedeň, pochovaný v Coburgu — vojvoda, generál rakúskej kavalérie, syn sasko-kobursko-saalfeldského kniežaťa Franza Friedricha Antona (*1750, †1806), brat Leopolda Georga Christiana Friedricha (*1790, †1865; neskorší belgický kráľ Leopold I.), otec Augustína Ľudovíta Viktora, Ferdinanda Augusta Franza Antona (neskorší portugalský kráľ Ferdinand II.). V mladom veku vstúpil do armády, vyznamenal sa v protinapoleonských bojoch. R. 1816 sa na podnet cisára Františka II. (I.) oženil s Máriou Antóniou Gabrielou (*1797, †1862) z rodu Koháriovcov, jedinou dedičkou koháriovských majetkov, čím sa spojili obidva významné rody a vznikla (katolícka) sasko-kobursko-gothsko-koháriovská dynastia; rodovým sídlom sa stala Viedeň. Sobášom získal majetky na Slovensku (hradné panstvá Čabraď, Sitno, Muráň a Jelšava a koháriovské železiarske podniky na Horehroní – 1832 odkúpil zvyšné účastiny), ako aj na území dnešného Maďarska a Rakúska. V tomto období koburgovské panstvo v Uhorsku dosiahlo najväčší rozsah a Koburgovci tam 1827 získali aj indigenát.

Ďalší významní predstavitelia rodu: Augustín Ľudovít Viktor (August Ludwig Viktor), knieža, 13. 6. 1818 Viedeň – 26. 7. 1881 zámok Ebenthal, Dolné Rakúsko, pochovaný v Coburgu — generálmajor rakúskej armády, syn Ferdinanda Juraja Augusta, brat Ferdinada Augusta Franza Antona (neskorší portugalský kráľ Ferdinand II.), otec Filipa Ferdinanda Máriu Augusta a Ferdinanda Maximiliána (neskorší bulharský cár Ferdinand I.). Jeho manželkou bola dcéra francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I. Mária Klementína (*1817, †1907). Zdedil rozsiahle rodové panstvo v Uhorsku, na Slovensku o. i. sídlo vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici i pohorelský železiarsky komplex, prispel k jeho modernizácii. Zbieral starožitnosti, dal usporiadať koháriovský archív;

Boris Clement Robert Maria → Boris III., bulharský cár (1918 – 43), syn Ferdinanda Maximiliána (Ferdinanda I.);

Ferdinand August Franz Anton, princ, 29. 10. 1816 Viedeň – 15. 12. 1885 Lisabon — portugalský generál poľný maršal (od 1836), 1837 – 53 portugalský kráľ (ako Ferdinand II.), spoluvládca manželky, kráľovnej Márie II. da Glória, syn Ferdinanda Juraja Augusta, brat Augustína Ľudovíta Viktora; zakladateľ línie bragansko-sasko-kobursko-gothskej dynastie (aj bragansko-wettinská dynastia), otec portugalských kráľov Petra V., za ktorého vládol ako regent (1853 – 56) počas jeho neplnoletosti, a Ľudovíta I. Dal vybudovať palác Palácio da Pena v Sintre (1839 – 85), v architektúre ktorého sa kombinujú prvky viacerých historických európskych a mimoeurópskych (arabských) slohov (1995 zapísaný v rámci kultúrnej krajiny Sintre do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO);

Ferdinand Maximilián → Ferdinand I., bulharské knieža a cár (1887 – 1918), syn Augustína Ľudovíta Viktora, otec Borisa Clementa Roberta Mariu (neskorší cár Boris III.);

Filip Ferdinand Mária August (Philipp Ferdinand Maria August), knieža, 28. 3. 1844 Paríž – 2. 7. 1921 Coburg — generál rakúsko-uhorskej armády, syn Augustína Ľudovíta Viktora, brat Ferdinanda Maximiliána (neskorší bulharský cár Ferdinand I.). R. 1866 počas prusko-rakúskej vojny účastník bitky pri Hradci Králové. Po otcovej smrti 1881 sa stal majiteľom rozsiahleho rodového panstva (najmä pohorelských železiarní), 1903 dal v Pohorelej postaviť kostol. Bol známym cestovateľom, čestný predseda Uhorskej geografickej spoločnosti;

Simeon → Simeon II., posledný bulharský cár (1943 – 46), syn Borisa Clementa Roberta Mariu (bulharský cár Boris III.).