Klub československých turistov

Klub československých turistov, KČST — turistická organizácia v Česko-Slovensku vyvíjajúca činnosť pred 2. svetovou vojnou. Vznikla v novembri 1918 (po vyhlásení ČSR) z Klubu českých turistů (KČT, založený 1888) prijatím nového názvu KČST. R. 1919 bola v rámci KČST zriadená slovenská komisia, 1921 sa KČST zlúčil s Tatranským spolkom turistickým (založeným v auguste 1918 v Liptovskom Mikuláši) do jednotnej organizácie KČST. Už 1919 – 20 vznikali na Slovensku prvé odbory KČST (z odborov Tatranského spolku turistického i nové), 1938 bolo v 8 župách KČST na Slovensku organizovaných 70 odborov združujúcich 10 095 členov. KČST sa zaslúžil o rozvoj pestovania turistiky a o vznik odborov turistiky v mnohých mestách a obciach v Česku i na Slovensku, ako aj o rozvoj horolezectva, jaskyniarstva (vrátane starostlivosti o jaskyne) i propagácie prírody Česka a Slovenska. Významnými zložkami jeho činnosti boli výstavba turistických chát a útulní a budovanie i značkovanie turistických chodníkov. R. 1938 po Mníchovskej dohode a vyhlásení autonómie Slovenska (6. 10. 1938) KČST zanikol a na Slovensku sa v januári 1939 stal jeho nástupcom Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL). KČST bol obnovený 1947 zlúčením KSTL s Klubom českých turistů, pričom každá organizácia si zachovala samostatnosť. Po Februári 1948 došlo k násilnému zjednoteniu telovýchovy a turistiky pod Jednotnú telovýchovnú organizáciu Sokol (JTO Sokol). V júli 1949 bol prijatý zákon o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport a v tejto oblasti aktivít bola povolená len činnosť JTO Sokol, ktorá získala aj majetok zaniknutých spolkov. Po organizačných zmenách 1957 sa turistika rozvíjala v rámci Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV), po zmene spoločensko-politickej situácie (1989) vznikli samostatné organizácie Klub slovenských turistov a Klub českých turistů.