Kecerovci

Kecerovci (Kecer, aj Keczer) — uhorský šľachtický rod. Jeho pôvod sa odvodzuje od starého uhorského šľachtického rodu Abovcov (Aba). Prvým známym predkom bol magister Demeter (pred 1229 – po 1248), syn Sixta (aj Syxt) z rodu Abovcov, ktorý 1229 kúpil od haličského kráľa a slavónskeho kniežaťa Kolomana (syna Ondreja II.) za tisíc mariek panstvo Lipovec (dnešné Kecerovce a Kecerovský Lipovec) v Šarišskom komitáte. Pôsobil ako Kolomanov vychovávateľ a stolník na jeho dvore. Ďalšie majetky získal 1234 v Bihárskom (dnes v Maďarsku) a Novohradskom komitáte za účasť (spolu s bratmi Mikulášom, Ladislavom a Abom) na jednej z výprav do Haliče (medzi 1230 – 35). Ďalšou donáciou 1240 získal obec Neccha (dnes Našice) v Chorvátsku (niekedy je táto vetva Abovcov označovaná ako vetva z Lipovca a Našíc), od 1235 (pravdepodobne do 1240) bol aj županom Bodrockého komitátu. Mal troch synov, komesa Alexandra (pred 1251 – okolo 1280), magistra Demetera (pred 1263 – po 1281) a komesa Petra (pred 1263 – pred 1299).

R. 1282 bolo hradné panstvo Lipovec rozdelené, synovia komesa Alexandra (magister Demeter, pred 1280 – po 1335 — taverník; magister Alexander, pred 1280 – pred 1326 — jeden z najvernejších podporovateľov kráľa Karola I. Róberta; magister Ladislav, pred 1280 – okolo 1299 — titulárny prepošt a vicekancelár kráľovskej kancelárie; magister Mikuláš, pred 1280 – asi 1311/12) získali jeho vých. časť s kostolom a hradom a Petrovi synovia (Lukáš, pred 1282 – po 1314, Demeter, pred 1282 – okolo 1311, Peter, pred 1282 – po 1314, Štefan, pred 1282 – okolo 1311, a Ladislav, pred 1282 – okolo 1311) záp. časť, čím vznikli dve samostatné vetvy rodu, pričom Petrovi potomkovia začali používať meno Kecer. Vetva z Našíc vymrela zač. 15. stor. Žigmundom (14. stor. – zač. 15. stor.), ktorý bol potomkom magistra Mikuláša.

Ďalší členovia rodu Kecerovcov:

Peter (? – 15. stor.) — uvádza sa 1427 ako majiteľ Kecerovských Peklian;

Žofia (? – 15. stor.) — vlastnila 1447 Kecerovské Pekľany;

Alexander (? – 15. stor.) — donáciou Ladislava V. Pohrobka získal Kecerovské Pekľany;

Ambróz I. (? – 1543) — prívrženec Ferdinanda I., 1543 zavraždený na hrade Lipovec stúpencami Jána Zápoľského;

Andrej I. (aj Ondrej I., 1520 – 1599) — syn Ambróza I., 1581 – 90 podžupan Šarišskej stolice, 1593 hlavný kapitán uhorskej pechoty v bojoch proti Turkom pri Fiľakove (pätnásťročná vojna). R. 1580 – 82 dal postaviť renesančný kaštieľ v Kecerovských Pekľanoch;

Andrej II. (aj Ondrej II., 1583 – 10. 12. 1635) — syn Andreja I., slúžil u Juraja Turza (*1567, †1616) ako správca arzenálu, 1603 sa zúčastnil dobýjania Budína, 1606 – 36 podžupan Šarišskej stolice, kapitán Jazygov a Kumánov, 1631 mu uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár Ferdinand II. udelil nový, polepšený rodový erb;

Ambróz II. (1620 – 1671) — syn Andreja II., dôverný priateľ Štefana Tököliho (*1623, †1670) a vychovávateľ jeho detí, najmä syna Imricha. Autor prvej systematicky vedenej kroniky na Tököliho panstve, v ktorej 1663 – 69 zachytil život na panstve v Kežmarku a Ružomberku i na hradoch Orava a Likava, ako aj údaje o politických a vojenských udalostiach Vešeléniho sprisahania a tureckom útoku (1663 – 64);

Andrej III. (aj Ondrej III., asi 1623 – 5. 3. 1687 Prešov, popravený) — syn Andreja II., majiteľ panstva a hlava rodiny v 17. stor. R. 1659 a 1662 zastupoval Šarišskú stolicu na uhorskom sneme, na vých. Slovensku patril medzi hlavných predstaviteľov protestantskej šľachty a protihabsburskej opozície;

Gabriel (asi 1658 – 22. 3. 1687 Prešov, popravený) — syn Andreja III., spolu s otcom boli 1687 mučení a popravení počas prešovských jatiek (ako prívrženci povstania Imricha Tököliho). Ich pozostatky, ktoré boli vystavené na pranieri, tajne previezla a pochovala v obci Svinia (okr. Prešov) vo farskom kostole Klára, dcéra Andreja II. a sestra Andreja III.