Katedra reči a literatúry československej

Katedra reči a literatúry československej, aj Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, Katedra reči a literatúry českoslovanskej, Katedra reči a literatúry slovenskej — katedra na bratislavskom evanjelickom lýceu utvorená 1803 z Ústavu reči a literatúry československej (1801 – 03) so zámerom vyučovať budúcich kňazov a učiteľov bibličtinu. V zakladacích listinách a výkazoch o vyučovaní sa označovala ako Cathedra Slavica (Slovenská katedra) alebo Katedra slovenská prešpurská, názov Katedra reči a literatúry československej zaviedli neskôr českí literárni historici a v súčasnosti sa používa najčastejšie. Spoluzakladateľom (spolu s B. Tablicom a M. Hamaliarom) a profesorom na katedre bol až do 1850 J. Palkovič (*1769, †1850) a v 30. a 40. rokoch 19. stor. sa stala najvýznamnejším centrom slovenského národného hnutia (→ štúrovci). R. 1827 založili študenti pri katedre (resp. pri obnovenom Ústave reči a literatúry československej) knižnicu, neskôr aj archív a pokladnicu a 1829 samovzdelávací spolok Spoločnosť česko-slovanská. V školskom roku 1836/37 sa námestníkom (zástupcom) J. Palkoviča na katedre stal Ľ. Štúr (vymenovaný 1. februára 1837 dištriktuálnym konventom evanjelickej cirkvi a. v.). V tom období došlo v Uhorsku k študentským nepokojom (nespokojnosť študentov so školským senátom a s učiteľmi ap.), čoho dôsledkom bol zákaz študentských spoločností a spolkov v Uhorsku (20. 9. 1836) a 5. 4. 1837 aj Spoločnosti česko-slovanskej. Jej činnosť sa preniesla na katedru (Ľ. Štúr sa usiloval preniesť časť náplne jej činnosti do svojich prednášok), ktorá bola preto vystavená maďarizačnému tlaku. Na návrh A. B. Vrchovského sa preto knižnica, archív a pokladnica nezlúčili s katedrou, ale prešli do majetku Ústavu reči a literatúry československej, čím boli uchránené na ďalšie vzdelávanie študentov na lýceu. Nepoľavujúci tlak zo strany maďarských predstaviteľov prinútil Ľ. Štúra a slovenských národovcov požiadať o ochranu u panovníka a v rámci Slovenského prestolného prosbopisu (5. júna 1842) o. i. o potvrdenie katedry na evanjelickom lýceu v Bratislave a o zriadenie podobných ustanovizní aj na iných lýceách v Uhorsku. Požiadavky prosbopisu však boli zamietnuté. V decembri 1843 bol Ľ. Štúr suspendovaný a v marci 1844 odišlo na protest z lýcea 22 študentov. Katedra však existovala aj naďalej, ale už len na zdokonaľovanie sa v bibličtine.