kasa
kasa — kórejská básnická forma, popri sidžo druhá najrozšírenejšia spevná forma v 16. – 19. stor. (v období kráľovstva Čoson, 1392 – 1910). Na rozdiel od sidžo však má neobmedzený počet (stovky až tisícky) spravidla štvorstopových veršov (häng).
Pôvodne bola formou kasa písaná subjektívna lyrická poézia, počas vývoja postupne aj dlhé epické skladby, pričom sa v nich objavovali prvky naratívnosti; niektoré básne sa priblížili k rytmizovanej próze. Neskôr kasa zľudovela (jej tvorcovia boli často i neznámi básnici z nižších vrstiev) a viacerí jej tvorcovia opustili pôvodnú formu, verše sa predĺžili a nemali pevné pravidlá v počte ani v dĺžke stôp. Z hľadiska dĺžky básne sa vyčleňujú krátke kasy (do 100 veršov) typické pre prvé obdobie a dlhé kasy s počtom niekoľko sto až tisíc veršov. Báseň, ktorej verše nasledujú plynulo za sebou, sa nazýva viazaná kasa (jongjol kasa), báseň členená na určité (i nerovnako dlhé) časti strofická kasa (pundžang kasa). Kratšie kasy sa spievali, príp. boli spojené s hudobným sprievodom, dlhé kasy sa neskôr už iba čítali. Z hľadiska žánru mala kasa zmiešanú formu, najčastejšie boli zastúpené podžánre: tzv. výchovné kasy (kjohun kasa), cestopisné kasy (kihäng kasa) a kasy z vyhnanstva (jube kasa), neskôr boli obľúbené aj historické kasy (joksa kasa). Osobitný druh tvorili tzv. kasy zo ženských komnát (kjubang kasa, näbang kasa). Vo forme kasa sa písali i nekrológy, oslavné básne, cestopisy, listy, traktáty a výchovné diela.
K najvýznamnejším tvorcom básní vo forme kasy patrili v 16. – 17. stor. Čong Čchol a Pak Il-lo. K zachovaniu kasy prispeli zborníky zberateľov starej i súčasnej poézie, básnikov, skladateľov a hudobníkov z 18. a 19. stor., a to najmä rozsiahle básnické antológie Večné slová krajiny zelených hôr (Čchonggu jongon, 1727), Piesne krajiny Východného mora (Hädong kajo, 1763) a Pramene piesní (Kagok wollju, 1876). Výber z nich vyšiel v českom preklade v antológiách Chryzantémy (1958), Věčná slova země zelených hor (1967) a Chryzantémy ze země zelených hor (1976) O. Vyhlídala a Jasná luna v prázdných horách (2001) Vladimíra Puceka a Petra Borkovca. V 20. stor. kasa nenadobudla modernú podobu a postupne sa prestala používať.