kartografická generalizácia

kartografická generalizácia — zovšeobecnenie, výber (redukcia) a vzájomné logicko-grafické zosúladenie (harmonizácia) prvkov mapy (t. j. objektov, javov, ich charakteristík a vzťahov na nej zobrazených) v súlade s jej účelom, mierkou a i. požiadavkami; súčasť teoretickej kartografie. Uplatňuje sa na všetkých mapách, spravidla v menšej miere na mapách veľkých mierok a vo väčšej miere na mapách malých mierok, ako aj na pôvodných i na odvodených mapách. V rámci kartografickej generalizácie sa rozlišujú parciálne metódy, napr. zovšeobecnenie, resp. zjednodušenie tvaru prvkov mapy (vylúčenie podrobností tak, aby sa zachoval ich charakter aj po zmenšení mierky mapy), výber (redukcia počtu) prvkov mapy (cieľavedomé zmenšenie počtu prvkov mapy prichádzajúcich do úvahy na kartografické vyjadrenie tak, aby sa zachoval správny vnem o ich početnosti a rozmiestnení aj po redukcii; rozlišuje sa cenzový výber – podľa stanoveného kritéria určuje, ktoré prvky sa zobrazia na mape, a normatívny výber – určuje, koľko prvkov sa zobrazí na mape) a zosúladenie obsahových prvkov mapy (rešpektovanie logickej súvislosti a grafického vyjadrenia jedného prvku s ohľadom na druhý; realizuje sa spravidla vzájomným zosúladením priebehu čiar niekoľkých druhov, prípadne aj ich odsunutím, napr. vrstevníc a riek). Kartografická generalizácia je ovplyvňovaná niekoľkými faktormi, a to najmä rozlišovacou schopnosťou ľudského oka, mierkou mapy, účelom mapy, charakterom mapovaného územia a metódou mapového vyjadrenia. Zachováva sa pri nej zásada zachovania rozlíšenia, zásada charakteristických čŕt, zásada hustoty, zásada proporcionality a zásada logickej nadväznosti.