Karpathendeutsche Partei

Karpathendeutsche Partei [-tendojče -taj], KdP — politická strana nemeckej mešiny na Slovensku pôsobiaca 1928 – 38. Založená v júli 1928 v Nálepkove ako pokračovateľka Karpatskonemeckého národného spoločenstva (Karpathendeutsche Volksgemeinschaft, založené 1927). Združovala miestne skupiny Nemcov žijúcich na Slovensku a v Zakarpatskej Ukrajine. Orientovala sa na spoluprácu s nemeckými stranami v Čechách a na Morave, významná bola jej spolupráca s nemeckými agrárnikmi a s Nemeckým pracovným a hospodárskym súručenstvom (nem. Deutsche Arbeits- und Wirtschaftsgemeinschaft). Svoje pozície si upevnila aj v Nemeckom kultúrnom spolku (Deutscher Kulturverband) a Nemeckom športovom spolku (Deutscher Turnverein). R. 1929 bol v Nitrianskom Pravne založený sekretariát strany (Wirtschaftkanzlei), ďalšie boli postupne zriadené v Bratislave, Kežmarku a Mukačeve. V parlamentných voľbách 1929 získala 17-tis. hlasov bez zisku mandátu do parlamentu. Od 1933 sa orientovala na spoluprácu s Heinleinovým Sudetonemeckým vlasteneckým frontom (Sudetendeutsche Heimatfront), z ktorého 1935 vznikla Sudetonemecká strana (SdP; od 1934 spolu vydávali ústredný tlačový orgán Deutsche Stimmen, Nemecké hlasy). R. 1935 Karpathendeutsche Partei na čele s F. Karmasinom vytvorila volebný spolok s SdP a v parlamentných voľbách získala 27-tis. hlasov a dva mandáty. Ihneď po voľbách sa s SdP zjednotila aj organizačne, predsedom strany bol K. Henlein a jeho zástupcom na Slovensku (od 1937) F. Karmasin. Svoje kontakty prehlbovala s NSDAP, Hitlerjugend a i. organizáciami v Nemecku. Členstvo v strane bolo podmienkou získania práce v Nemecku, podmieňovalo získanie rôznych pôžičiek a podpôr. Agresívnymi prejavmi až terorom pôsobila proti demokratickému vývoju v Československu, preto bola jej činnosť od 16. septembra 1938 zakázaná. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa stala jej pokračovateľkou Deutsche Partei.