Kapodistrias, Jannis

Kapodistrias, Jannis, gróf, 11. 2. 1776 Korfu – 9. 10. 1831 Nauplion — grécky politik a diplomat. Pochádzal zo šľachtického rodu odvodzujúceho svoj pôvod (od konca 14. stor.) z mesta Koper v Slovinsku (tal. Capo d’Istria). Po štúdiu filozofie a medicíny na univerzite v Padove (1802) sa začal politicky angažovať. R. 1803 sa stal ministrom Republiky siedmich spojených ostrovov (pod ruskou patronáciou), 1809 vstúpil do ruských diplomatických služieb. R. 1812 bol vymenovaný za šéfa ruského vyslanectva vo Viedni, kde vyvíjal diplomatické aktivity v rámci protinapoleonských vojen (1813 misia vo Švajčiarsku). R. 1814 – 15 zastupoval cára Alexandra I. Pavloviča na Viedenskom kongrese. Súčasne zanietene podporoval grécke národnooslobodzovacie hnutie proti osmanskej nadvláde. Od 1815 pôsobil na cárskom dvore ako druhý štátny tajomník pre zahraničie (popri K. V. Nesselrodem), pre nezhody s Alexandrom I. v otázke podpory gréckeho boja za nezávislosť 1822 odstúpil a odišiel do Švajčiarska, neskôr do ďalších európskych krajín, odkiaľ sa usiloval mobilizovať pomoc pre Grécko. Po vytvorení prvej revolučnej gréckej republiky bol 14. 4. 1827 zvolený Národným zhromaždením v Trezene (na polostrove Peloponéz) za jej prezidenta (do úradu nastúpil v januári 1828). V krajine, ktorá sa aj po dosiahnutí nezávislosti zmietala v občianskej vojne, chaose a hospodárskej kríze, vládol autoritatívne. Bol odporcom liberálov a usiloval sa bojovať proti klientelizmu a rôznym záujmovým skupinám, pre ktoré sa jeho politika stala nepohodlnou. Bol zavraždený členmi vplyvnej rodiny Mavromichalisovcov, ktorí bojovali za autonómiu oblasti Mani na Peloponéze.