kanoistika na divokej vode

Text hesla

kanoistika na divokej vode — odvetvie kanoistiky, pri ktorej pretekári súťažia na rýchlo tečúcej a perejnatej vode na kanoe alebo na kajaku. Hlavné disciplíny: slalom na divokej vode (aj vodný slalom), paralelný slalom, zjazd na divokej vode, šprint na divokej vode, vodácky maratón.

Preteky v slalome na divokej vode (vo vodnom slalome) sa uskutočňujú vo všetkých vekových kategóriách pretekárov a v týchto kategóriách lodí a posádky: kajak jednotlivcov muži (označenie K1M), kajak jednotlivkýň ženy (K1Ž), kanoe jednotlivcov muži (C1M), kanoe jednotlivkýň ženy (C1Ž) a kanoe dvojíc (C2), pričom vo všetkých kategóriách sa koná aj súťaž trojčlenných družstiev (označenie 3 x K1M, 3 x K1Ž, 3 x C1M, 3 x C1Ž, 3 x C2). Podstatou pretekov je čo najrýchlejšie a bez chýb prejsť 200 – 400 m dlhú trať s prírodnými a umelými prekážkami. Trať je vytýčená 18 – 25 bránkami širokými 120 – 400 cm, z ktorých je 6 protiprúdnych. V kategórii K1M by malo absolvovanie trate trvať asi 95 sekúnd, nemalo by však trvať menej než 90 sekúnd. Bránky sú tvorené dvoma tyčkami priemeru 3,5 – 5 cm a dĺžky 160 – 200 cm, ktoré sú buď zavesené asi 20 cm nad vodou, alebo jedna je nad vodou a druhá na brehu. Rozlišujú sa poprúdne (pretekár ich absolvuje v smere prúdu toku, vytýčené sú tyčkami natretými po celej dĺžke 20 cm širokými bielymi a zelenými pruhmi) a protiprúdne bránky (pretekár ich absolvuje proti prúdu toku, vytýčené sú tyčkami natretými po celej dĺžke bielymi a červenými pruhmi, pričom spodný okraj každej tyčky musí byť dookola zvýraznený čiernym pásom širokým 2 – 2,5 cm). Poradie bránok je vyznačené číslami, pričom zo strany, z ktorej pretekár nesmie bránku prejsť, je číslo na tabuľke priečne prečiaknuté červenou farbou. Posledná bránka nesmie byť umiestnená menej ako 15 m a viac ako 25 m pred cieľom. Cieľ je viditeľne vyznačený buď na obidvoch brehoch dvoma žltými tyčkami, alebo transparentom s nápisom cieľ. Všetky bránky sa môžu prechádzať v predpísanom smere ľubovoľným spôsobom, ale podľa číselného poradia a zo správnej strany bránky. Prejazd bránky sa začína, keď sa loď, telo alebo pádlo pretekára dotknú tyčky bránky alebo keď hlava alebo len časť hlavy pretekára (u C2 jedného z pretekárov) pretne spojnicu tyčiek bránky. Prejazd bránky je ukončený, keď pretekár začne prejazd ktorejkoľvek nasledujúcej bránky alebo keď pretne cieľovú líniu. Za bezchybný prejazd bránky (0 trestných sekúnd) sa považuje ten prejazd v správnom smere, pri ktorom celá hlava pretekára (alebo obidvoch pretekárov pri kategórii C2) a súčasne loď alebo jej viditeľná časť pretnú spojnicu medzi dvoma tyčkami bránky. Penalizáciou 2 trestnými sekundami (žltý terč s číslom 2) sa postihne taký prejazd bránky v správnom smere, pri ktorom sa pretekár dotkne jednej alebo obidvoch tyčiek hlavou, telom, rukou, pádlom alebo loďou (platí to aj pre dotyk tyčiek pri ich rozkývaní vetrom alebo iným členom družstva). Penalizáciou 50 trestnými sekundami (červený terč s číslom 50) sa postihuje vynechanie bránky, prejazd bránky opačným smerom, úmyselné odhodenie tyčky, prejazd s hlavou mimo spojnice tyčiek bránky, prejazd s loďou mimo spojnice tyčiek bránky, prejazd eskimáckym obratom alebo prekročenie limitu 15 sekúnd na prejazd všetkých členov družstva cieľovou líniou trate. V prípade akýchkoľvek pochybností musí byť vždy rozhodnuté v prospech pretekára. Preteky, pri ktorých pretekári štartujú v pravidelných intervaloch, sa skladajú z dvoch jázd, pričom do výsledkov sa započítava lepšia jazda (s menším počtom sekúnd). Výsledok každej jazdy je daný súčtom času v sekundách, za ktorý pretekár absolvoval trať, a trestných sekúnd získaných za nesprávny prejazd bránok. V prípade, že dvaja pretekári dosiahnu rovnaký výsledok, vyhráva pretekár, ktorý dosiahol v horšej jazde lepší výsledok. V pretekoch družstiev sa meria rozdiel časov medzi štartom prvej a prejazdom poslednej lode družstva cieľom.

Paralelný slalom sa jazdí na dvoch rovnakých súbežných tratiach so 7 – 9 bránkami (z nich 2 – 3 sú protiprúdne) vytýčenými na širokej rovnomerne tečúcej rieke alebo na stojatej vode. Preteky sa skladajú z dvoch jázd, pričom pri druhej jazde si pretekári vymenia trate. Súťaží sa vylučovacím spôsobom, čo znamená, že do ďalšieho kola postupuje pretekár s lepším súčtom výsledkov obidvoch jázd. Dotyk na jednej bránke je postihovaný penalizáciou 1 trestnou sekundou, pretekár, ktorý bránku neprešiel alebo ju absolvoval s penalizáciou 50 trestnými sekundami, je z ďalších jázd vyradený. Nasadenie pretekárov do jázd sa robí tak, aby najlepší pretekári súperili medzi sebou čo najneskôr a teoreticky sa mohli dostať do semifinále a finále.

Pri pretekoch v klasickom zjazde na divokej vode majú pretekári na zjazdových lodiach čo najrýchlejšie absolvovať predpísanú trať na rýchlo tečúcej až divokej vode s minim. obťažnosťou WW1 a s odporučenou max. obťažnosťou WW3 – 4 (tabuľka Stupne obťažnosti divokej vody). Minimálna dĺžka trate je 2 km a maximálny čas zjazdu menej než 30 minút. Trať nesmie obsahovať nezjazdné miesta. Nebezpečné miesta, splavy alebo hate majú byť označené, prípadný prejazd cez ne má byť uľahčený umiestnením navádzacej bránky, pričom pretekári majú byť vopred upozornení na možnosť prejazdu. Štartuje sa v pravidelných minimálne 30-sekundových intervaloch. Pri pretekoch družstiev musia všetky tri lode preťať cieľovú líniu v rozmedzí 10 sekúnd; nedodržanie tohto pravidla má za následok diskvalifikáciu družstva.

Pri pretekoch v šprinte na divokej vode majú pretekári na zjazdových lodiach čo najrýchlejšie absolvovať 200 – 600 m dlhú trať s minimálnou obťažnosťou WW2. Preteky sa skladajú z dvoch jázd a výsledok pretekára je daný súčtom časov obidvoch jázd v sekundách. Štartovací interval pretekárov je minimálne 30 sekúnd. V súťaži družstiev musia všetky tri lode preťať cieľovú líniu v limite 10 sekúnd, inak hrozí diskvalifikácia družstva.

Pri pretekoch vodáckeho maratónu majú pretekári na zjazdových lodiach v čo najkratšom čase absolvovať predpísanú trať s minimálnou obťažnosťou WW1. Dĺžka trate má byť taká, aby najrýchlejšia loď dosiahla čas vyšší ako 1 hodinu. Štart je hromadný a je povolený pretekárom, ktorí v roku usporiadania pretekov dosiahnu vek minimálne 10 rokov. Počas pretekov musí byť pretekárom k dispozícii jedno stanovište s občerstvením (nápojmi). Pre účastníkov pretekov v kanoistike na divokej vode platia bezpečnostné predpisy, podľa ktorých všetci pretekári musia byť dobrými plavcami a pri štarte musia byť vybavení ochrannými prilbami a plávacími vestami s nosnosťou najmenej 6 kg, pretekári v zjazde aj zodpovedajúcou obuvou. Pretekár musí byť upevnený v lodi tak, aby bol schopný dostať sa za každých okolností sám z prevrátenej lode. Všetky lode musia byť zabezpečené proti potopeniu vzduchovými vakmi a mať chytacie oká.

Miery a hmotnosti slalomových a zjazdových lodí používaných v kanoistike na divokej vode
Slalomové lode K1 C1 C2 Zjazdové lode K1 C1 C2
minim. dĺžka [cm] 350 350 410 max. dĺžka [cm] 450 430 500
minim. šírka [cm] 60 60 75 minim. šírka [cm] 60 70 80
minim. hm. [kg] 8 8 13 minim. hm. [kg] 10 11 17

Stupne obťažnosti divokej vody
WW1 ľahký: rýchlo tečúca voda, občasné malé pereje a nízke bezpečné vlny, prúdnicu je ľahké rozoznať
WW2 stredne ťažký: časté pereje, pravidelné vlny, víry, protiprúdy je ľahké rozoznať; ľahké a stredne ťažké riečne splavy
WW3 ťažký: početné pereje, vysoké nepravidelné vlny, hrebene vĺn, víry, malé valce a protiprúdy, prúdnicu je ťažšie rozoznať; ťažké riečne splavy
WW4 veľmi ťažký: dlhé perejnaté úseky trate, vysoké nepravidelné vlny, ostré hrebene vĺn, veľké valce, víry a protiprúdy, prúdnicu je ťažké rozoznať, preto sa pred plavbou odporúča prehliadka z brehu; najťažšie riečne splavy
WW5 mimoriadne ťažký: dlhé nepretržité pereje, ťažké nepravidelné hrebene vĺn a valce, prejazd cez zaliate balvany, najťažšie víry a protiprúdy; rýchlosť prúdu je veľmi veľká; pred plavbou je potrebná dôkladná prehliadka trate z brehu
WW6 nesmierne ťažký: ďalšie stupňovanie všetkých ťažkostí z WW5 až na hranicu možností prekonania trate
(WW – z nem. Wild Wasser, angl. Wild Water = divoká voda)

Najlepšie umiestnenia slovenských reprezentantov vo vodnom slalome, v zjazde a šprinte na divokej vode na OH a MS 1993 – 2015

Vodný slalom
Olympijské hry (celkove 8 zlatých, 3 strieborné, 3 bronzové medaily)
Rok Miesto konania Zlatá medaila Strieborná medaila Bronzová medaila
1996 Atlanta M. Martikán (C1M)
2000 Sydney P. a P. Hochschornerovci (C2) M. Martikán (C1M) J. Minčík (C1M)
2004 Atény E. Kaliská (K1Ž)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
M. Martikán (C1M)
2008 Peking M. Martikán (C1M)
E. Kaliská (K1Ž)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2012 Londýn M. Martikán (C1M)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2016 Rio de Janeiro L. a P. Škantárovci (C2) Matej Beňuš (C1M)

Vodný slalom
Majstrovstvá sveta (celkove 23 zlatých, 17 strieborných, 17 bronzových medailí)
Rok Zlatá medaila Strieborná medaila Bronzová medaila
1993 3 x C2
1995 M. Martikán (C1M)
3 x C1M
1997 M. Martikán (C1M)
3 x C1M
1999 3 x C2 M. Martikán (C1M)
2002 M. Martikán (C1M)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2003 M. Martikán (C1M)
3 x C1M
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2005 E. Kaliská (K1Ž) M. Kubáň a M. Olejník (C2) M. Martikán (C1M)
Peter Cibák (K1M)
2006 Jana Dukátová (K1Ž) M. Martikán (C1M) P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x C2
2007 M. Martikán (C1M)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
E. Kaliská (K1Ž) 3 x C2
2009 P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x C2,
3 x C1M
M. Martikán (C1M)
L. a P. Škantárovci (C2)
3 x K1Ž
2010 J. Dukátová (C1Ž)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x C1M
M. Martikán (C1M)
J. Dukátová (K1Ž)
2011 P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x K1Ž
3 x C1M
J. Dukátová (K1Ž)
3 x C2
L. a P. Škantárovci (C2)
Matej Beňuš (C1M)
Katarína Macová (C1Ž)
2013 3 x C1M A. Slafkovský (C1M)
3 x C2
L. a P. Škantárovci (C2)
2014 3 x C1M 3 x C2 L. a P. Škantárovci (C2)
3 x K1Ž
2015 3 x C1M
2017 3 x C1M L. a P. Škantárovci (C2)
J. Dukátová (K1Ž)
A. Slafkovský (C1M)
M. Martikán (C1M) (aj 3 x C2 – neudelené pre nízku účasť)

Zjazd (zj.) a šprint (šp.)
Majstrovstvá sveta (celkove 12 zlatých, 9 strieborných, 7 bronzových medailí)
Rok Zlatá medaila Strieborná medaila Bronzová medaila
1993 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
1995 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
1996 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.) J. Šutek – Štefan Grega (C2 zj.)
3 x C2 zj.
1998 3 x C2 zj. V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
2000 V. Vala –J. Slučik (C2 zj.)
3 x C2 zj.
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.)
2002 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
3 x C2 zj.
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.)
V. Vala – J. Slučik (C2 šp.)
2004 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
V. Vala – J. Slučik (C2 šp.)
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.) Ľuboš Šoška a P. Šoška (C2 šp.)
2006 3 x C2 zj.
2008 M. Kunhart – P. Šoška (C2 šp.) 3 x C2 zj.
3 x C2 šp.
2010 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
3 x C2 šp.
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.)
3 x C2 zj.
2011 3 x C2 šp.
2017 Matej Beňuš (C1M šp.)
Text hesla

kanoistika na divokej vode — odvetvie kanoistiky, pri ktorej pretekári súťažia na rýchlo tečúcej a perejnatej vode na kanoe alebo na kajaku. Hlavné disciplíny: slalom na divokej vode (aj vodný slalom), paralelný slalom, zjazd na divokej vode, šprint na divokej vode, vodácky maratón.

Preteky v slalome na divokej vode (vo vodnom slalome) sa uskutočňujú vo všetkých vekových kategóriách pretekárov a v týchto kategóriách lodí a posádky: kajak jednotlivcov muži (označenie K1M), kajak jednotlivkýň ženy (K1Ž), kanoe jednotlivcov muži (C1M), kanoe jednotlivkýň ženy (C1Ž) a kanoe dvojíc (C2), pričom vo všetkých kategóriách sa koná aj súťaž trojčlenných družstiev (označenie 3 x K1M, 3 x K1Ž, 3 x C1M, 3 x C1Ž, 3 x C2). Podstatou pretekov je čo najrýchlejšie a bez chýb prejsť 200 – 400 m dlhú trať s prírodnými a umelými prekážkami. Trať je vytýčená 18 – 25 bránkami širokými 120 – 400 cm, z ktorých je 6 protiprúdnych. V kategórii K1M by malo absolvovanie trate trvať asi 95 sekúnd, nemalo by však trvať menej než 90 sekúnd. Bránky sú tvorené dvoma tyčkami priemeru 3,5 – 5 cm a dĺžky 160 – 200 cm, ktoré sú buď zavesené asi 20 cm nad vodou, alebo jedna je nad vodou a druhá na brehu. Rozlišujú sa poprúdne (pretekár ich absolvuje v smere prúdu toku, vytýčené sú tyčkami natretými po celej dĺžke 20 cm širokými bielymi a zelenými pruhmi) a protiprúdne bránky (pretekár ich absolvuje proti prúdu toku, vytýčené sú tyčkami natretými po celej dĺžke bielymi a červenými pruhmi, pričom spodný okraj každej tyčky musí byť dookola zvýraznený čiernym pásom širokým 2 – 2,5 cm). Poradie bránok je vyznačené číslami, pričom zo strany, z ktorej pretekár nesmie bránku prejsť, je číslo na tabuľke priečne prečiaknuté červenou farbou. Posledná bránka nesmie byť umiestnená menej ako 15 m a viac ako 25 m pred cieľom. Cieľ je viditeľne vyznačený buď na obidvoch brehoch dvoma žltými tyčkami, alebo transparentom s nápisom cieľ. Všetky bránky sa môžu prechádzať v predpísanom smere ľubovoľným spôsobom, ale podľa číselného poradia a zo správnej strany bránky. Prejazd bránky sa začína, keď sa loď, telo alebo pádlo pretekára dotknú tyčky bránky alebo keď hlava alebo len časť hlavy pretekára (u C2 jedného z pretekárov) pretne spojnicu tyčiek bránky. Prejazd bránky je ukončený, keď pretekár začne prejazd ktorejkoľvek nasledujúcej bránky alebo keď pretne cieľovú líniu. Za bezchybný prejazd bránky (0 trestných sekúnd) sa považuje ten prejazd v správnom smere, pri ktorom celá hlava pretekára (alebo obidvoch pretekárov pri kategórii C2) a súčasne loď alebo jej viditeľná časť pretnú spojnicu medzi dvoma tyčkami bránky. Penalizáciou 2 trestnými sekundami (žltý terč s číslom 2) sa postihne taký prejazd bránky v správnom smere, pri ktorom sa pretekár dotkne jednej alebo obidvoch tyčiek hlavou, telom, rukou, pádlom alebo loďou (platí to aj pre dotyk tyčiek pri ich rozkývaní vetrom alebo iným členom družstva). Penalizáciou 50 trestnými sekundami (červený terč s číslom 50) sa postihuje vynechanie bránky, prejazd bránky opačným smerom, úmyselné odhodenie tyčky, prejazd s hlavou mimo spojnice tyčiek bránky, prejazd s loďou mimo spojnice tyčiek bránky, prejazd eskimáckym obratom alebo prekročenie limitu 15 sekúnd na prejazd všetkých členov družstva cieľovou líniou trate. V prípade akýchkoľvek pochybností musí byť vždy rozhodnuté v prospech pretekára. Preteky, pri ktorých pretekári štartujú v pravidelných intervaloch, sa skladajú z dvoch jázd, pričom do výsledkov sa započítava lepšia jazda (s menším počtom sekúnd). Výsledok každej jazdy je daný súčtom času v sekundách, za ktorý pretekár absolvoval trať, a trestných sekúnd získaných za nesprávny prejazd bránok. V prípade, že dvaja pretekári dosiahnu rovnaký výsledok, vyhráva pretekár, ktorý dosiahol v horšej jazde lepší výsledok. V pretekoch družstiev sa meria rozdiel časov medzi štartom prvej a prejazdom poslednej lode družstva cieľom.

Paralelný slalom sa jazdí na dvoch rovnakých súbežných tratiach so 7 – 9 bránkami (z nich 2 – 3 sú protiprúdne) vytýčenými na širokej rovnomerne tečúcej rieke alebo na stojatej vode. Preteky sa skladajú z dvoch jázd, pričom pri druhej jazde si pretekári vymenia trate. Súťaží sa vylučovacím spôsobom, čo znamená, že do ďalšieho kola postupuje pretekár s lepším súčtom výsledkov obidvoch jázd. Dotyk na jednej bránke je postihovaný penalizáciou 1 trestnou sekundou, pretekár, ktorý bránku neprešiel alebo ju absolvoval s penalizáciou 50 trestnými sekundami, je z ďalších jázd vyradený. Nasadenie pretekárov do jázd sa robí tak, aby najlepší pretekári súperili medzi sebou čo najneskôr a teoreticky sa mohli dostať do semifinále a finále.

Pri pretekoch v klasickom zjazde na divokej vode majú pretekári na zjazdových lodiach čo najrýchlejšie absolvovať predpísanú trať na rýchlo tečúcej až divokej vode s minim. obťažnosťou WW1 a s odporučenou max. obťažnosťou WW3 – 4 (tabuľka Stupne obťažnosti divokej vody). Minimálna dĺžka trate je 2 km a maximálny čas zjazdu menej než 30 minút. Trať nesmie obsahovať nezjazdné miesta. Nebezpečné miesta, splavy alebo hate majú byť označené, prípadný prejazd cez ne má byť uľahčený umiestnením navádzacej bránky, pričom pretekári majú byť vopred upozornení na možnosť prejazdu. Štartuje sa v pravidelných minimálne 30-sekundových intervaloch. Pri pretekoch družstiev musia všetky tri lode preťať cieľovú líniu v rozmedzí 10 sekúnd; nedodržanie tohto pravidla má za následok diskvalifikáciu družstva.

Pri pretekoch v šprinte na divokej vode majú pretekári na zjazdových lodiach čo najrýchlejšie absolvovať 200 – 600 m dlhú trať s minimálnou obťažnosťou WW2. Preteky sa skladajú z dvoch jázd a výsledok pretekára je daný súčtom časov obidvoch jázd v sekundách. Štartovací interval pretekárov je minimálne 30 sekúnd. V súťaži družstiev musia všetky tri lode preťať cieľovú líniu v limite 10 sekúnd, inak hrozí diskvalifikácia družstva.

Pri pretekoch vodáckeho maratónu majú pretekári na zjazdových lodiach v čo najkratšom čase absolvovať predpísanú trať s minimálnou obťažnosťou WW1. Dĺžka trate má byť taká, aby najrýchlejšia loď dosiahla čas vyšší ako 1 hodinu. Štart je hromadný a je povolený pretekárom, ktorí v roku usporiadania pretekov dosiahnu vek minimálne 10 rokov. Počas pretekov musí byť pretekárom k dispozícii jedno stanovište s občerstvením (nápojmi). Pre účastníkov pretekov v kanoistike na divokej vode platia bezpečnostné predpisy, podľa ktorých všetci pretekári musia byť dobrými plavcami a pri štarte musia byť vybavení ochrannými prilbami a plávacími vestami s nosnosťou najmenej 6 kg, pretekári v zjazde aj zodpovedajúcou obuvou. Pretekár musí byť upevnený v lodi tak, aby bol schopný dostať sa za každých okolností sám z prevrátenej lode. Všetky lode musia byť zabezpečené proti potopeniu vzduchovými vakmi a mať chytacie oká.

Miery a hmotnosti slalomových a zjazdových lodí používaných v kanoistike na divokej vode
Slalomové lode K1 C1 C2 Zjazdové lode K1 C1 C2
minim. dĺžka [cm] 350 350 410 max. dĺžka [cm] 450 430 500
minim. šírka [cm] 60 60 75 minim. šírka [cm] 60 70 80
minim. hm. [kg] 8 8 13 minim. hm. [kg] 10 11 17

Stupne obťažnosti divokej vody
WW1 ľahký: rýchlo tečúca voda, občasné malé pereje a nízke bezpečné vlny, prúdnicu je ľahké rozoznať
WW2 stredne ťažký: časté pereje, pravidelné vlny, víry, protiprúdy je ľahké rozoznať; ľahké a stredne ťažké riečne splavy
WW3 ťažký: početné pereje, vysoké nepravidelné vlny, hrebene vĺn, víry, malé valce a protiprúdy, prúdnicu je ťažšie rozoznať; ťažké riečne splavy
WW4 veľmi ťažký: dlhé perejnaté úseky trate, vysoké nepravidelné vlny, ostré hrebene vĺn, veľké valce, víry a protiprúdy, prúdnicu je ťažké rozoznať, preto sa pred plavbou odporúča prehliadka z brehu; najťažšie riečne splavy
WW5 mimoriadne ťažký: dlhé nepretržité pereje, ťažké nepravidelné hrebene vĺn a valce, prejazd cez zaliate balvany, najťažšie víry a protiprúdy; rýchlosť prúdu je veľmi veľká; pred plavbou je potrebná dôkladná prehliadka trate z brehu
WW6 nesmierne ťažký: ďalšie stupňovanie všetkých ťažkostí z WW5 až na hranicu možností prekonania trate
(WW – z nem. Wild Wasser, angl. Wild Water = divoká voda)

Najlepšie umiestnenia slovenských reprezentantov vo vodnom slalome, v zjazde a šprinte na divokej vode na OH a MS 1993 – 2015

Vodný slalom
Olympijské hry (celkove 8 zlatých, 3 strieborné, 3 bronzové medaily)
Rok Miesto konania Zlatá medaila Strieborná medaila Bronzová medaila
1996 Atlanta M. Martikán (C1M)
2000 Sydney P. a P. Hochschornerovci (C2) M. Martikán (C1M) J. Minčík (C1M)
2004 Atény E. Kaliská (K1Ž)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
M. Martikán (C1M)
2008 Peking M. Martikán (C1M)
E. Kaliská (K1Ž)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2012 Londýn M. Martikán (C1M)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2016 Rio de Janeiro L. a P. Škantárovci (C2) Matej Beňuš (C1M)

Vodný slalom
Majstrovstvá sveta (celkove 23 zlatých, 17 strieborných, 17 bronzových medailí)
Rok Zlatá medaila Strieborná medaila Bronzová medaila
1993 3 x C2
1995 M. Martikán (C1M)
3 x C1M
1997 M. Martikán (C1M)
3 x C1M
1999 3 x C2 M. Martikán (C1M)
2002 M. Martikán (C1M)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2003 M. Martikán (C1M)
3 x C1M
P. a P. Hochschornerovci (C2)
2005 E. Kaliská (K1Ž) M. Kubáň a M. Olejník (C2) M. Martikán (C1M)
Peter Cibák (K1M)
2006 Jana Dukátová (K1Ž) M. Martikán (C1M) P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x C2
2007 M. Martikán (C1M)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
E. Kaliská (K1Ž) 3 x C2
2009 P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x C2,
3 x C1M
M. Martikán (C1M)
L. a P. Škantárovci (C2)
3 x K1Ž
2010 J. Dukátová (C1Ž)
P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x C1M
M. Martikán (C1M)
J. Dukátová (K1Ž)
2011 P. a P. Hochschornerovci (C2)
3 x K1Ž
3 x C1M
J. Dukátová (K1Ž)
3 x C2
L. a P. Škantárovci (C2)
Matej Beňuš (C1M)
Katarína Macová (C1Ž)
2013 3 x C1M A. Slafkovský (C1M)
3 x C2
L. a P. Škantárovci (C2)
2014 3 x C1M 3 x C2 L. a P. Škantárovci (C2)
3 x K1Ž
2015 3 x C1M
2017 3 x C1M L. a P. Škantárovci (C2)
J. Dukátová (K1Ž)
A. Slafkovský (C1M)
M. Martikán (C1M) (aj 3 x C2 – neudelené pre nízku účasť)

Zjazd (zj.) a šprint (šp.)
Majstrovstvá sveta (celkove 12 zlatých, 9 strieborných, 7 bronzových medailí)
Rok Zlatá medaila Strieborná medaila Bronzová medaila
1993 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
1995 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
1996 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.) J. Šutek – Štefan Grega (C2 zj.)
3 x C2 zj.
1998 3 x C2 zj. V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
2000 V. Vala –J. Slučik (C2 zj.)
3 x C2 zj.
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.)
2002 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
3 x C2 zj.
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.)
V. Vala – J. Slučik (C2 šp.)
2004 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
V. Vala – J. Slučik (C2 šp.)
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.) Ľuboš Šoška a P. Šoška (C2 šp.)
2006 3 x C2 zj.
2008 M. Kunhart – P. Šoška (C2 šp.) 3 x C2 zj.
3 x C2 šp.
2010 V. Vala – J. Slučik (C2 zj.)
3 x C2 šp.
J. Šutek – Š. Grega (C2 zj.)
3 x C2 zj.
2011 3 x C2 šp.
2017 Matej Beňuš (C1M šp.)

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kanoistika na divokej vode [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-05-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanoistika-na-divokej-vode