kanoistika

Text hesla

kanoistika [indiánske jazyky > angl.] — vodný šport využívajúci kanoe, kajak a i. športové plavidlá poháňané pretekárom príslušnými pádlami (kanoe jednolistovým, kajak dvojlistovým pádlom). Kanoistika sa rozdeľuje na rýchlostnú kanoistiku, ktorá sa uskutočňuje na vodných plochách alebo na mierne tečúcich vodách, a na kanoistiku na divokej vode, ktorá sa uskutočňuje na rýchlo tečúcej a perejnatej vode s prírodnými a umelými prekážkami. Z fyziologického hľadiska patrí kanoistika k silovo-vytrvalostným športom so zapájaním kľúčových svalových skupín najmä horných končatín a trupu, významne rozvíja funkcie srdcového a dýchacieho ústrojenstva. Z hľadiska športového výkonu zohrávajú v kanoistike dôležitú úlohu sila, rýchlosť a koordinácia pohybov pretekára, somatické a psychologické faktory, ako aj technika a taktika jazdy.

V Európe (spočiatku v Spojenom kráľovstve, potom v Nemecku, vo Francúzsku, Švédsku, v Dánsku, Rakúsku), v USA a Kanade sa používanie kanoe a kajakov na rekreačné a športové účely postupne rozšírilo v 2. polovici 19. stor., najväčší rozmach však zaznamenalo v 20. stor. V Európe prvé športové lode (kajaky) navrhol a postavil popularizátor kanoistiky, Škót John MacGregor (*1825, †1892), ktorý 1866 založil prvý kanoistický klub v Spojenom kráľovstve Canoe Club (od 1873 Royal Canoe Club). R. 1913 bol založený zväz kanoistov v Prahe, prvé (propagačné) kanoistické preteky v Čechách sa konali 1914 v Prahe. R. 1924 bola založená Medzinárodná spoločnosť reprezentantov kanoistiky (nem. Internationale Repräsentantenschaft Kanusport, IRK), ktorá počas 2. svetovej vojny zanikla a na jej základoch vznikla 1946 Medzinárodná federácia kanoistiky (International Canoe Federation, ICF). R. 1925 sa členom IRK stal Český zväz kanoistov, ktorý bol 1926 premenovaný na Zväz kanoistov Republiky československej. Prvé majstrovstvá Európy v rýchlostnej kanoistike sa konali 1933 v Československu v Prahe, prvé majstrovstvá sveta 1938 vo Švédsku vo Växholme, prvýkrát boli súťaže rýchlostnej kanoistiky zaradené do programu OH 1936 na XI. LOH v Berlíne. Prvé preteky v slalome na divokej vode sa uskutočnili nezávisle od seba 1933 vo Švajčiarsku a 1934 v Rakúsku, prvé MS 1949 v Ženeve.

Na Slovensku vznikol prvý vodácky klub 1924 v Bratislave (spočiatku ako 2. oddiel vodných skautov, neskôr Dunajčík, klub vodných športov), 1932 bol založený Kajak klub Bratislava (dnes Kanoistický klub Karlova Ves), pri Klube československých turistov vznikli vodácke oddiely 1935 v Bratislave (Tatran, dnes Vodácky klub Tatran Karlova Ves), 1937 v Košiciach a 1938 v Štúrove. R. 1946 sa v Bratislave konal prvý ročník pretekov v rýchlostnej kanoistike Hargašov memoriál, 1949 v Liptovskom Hrádku prvý ročník pretekov v kanoistike na divokej vode Tatranský slalom (dnes Medzinárodný tatranský slalom – Memoriál Ondreja Cibáka). Ako pretekársky šport ju na Slovensku zastrešuje Slovenská kanoistická asociácia (SKA) založená 1993, v rámci ktorej pôsobia dva samostatné zväzy, Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky (SZRK) a Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode (SZKDV). Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1993 patrí kanoistika k najúspešnejším športovým odvetviam. Kanoistika sa na Slovensku rozvíja aj ako rekreačný šport.

Zverejnené v marci 2017.

Kanoistika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanoistika