Kamban, Guðmundur

Kamban, Guðmundur, vlastným menom Guðmundur Jónsson, 8. 6. 1888 Álftanes (pri Reykjavíku) — 5. 5. 1945 Kodaň, Dánsko, pochovaný v Reykjavíku — islandský dramatik a prozaik píšuci prevažne po dánsky. Od 1910 študoval literárnu vedu v Kodani, kde 1914 debutoval hrou Hadda Padda (sfilmovaná 1924, réžia Kamban a Sven Methling). R. 1915 – 17 žil v New Yorku, odkiaľ sa po neúspešných pokusoch literárne sa presadiť vrátil do Kodane, kde pôsobil ako divadelný a filmový režisér a producent, 1935 – 38 žil v Berlíne.

Autor sociálnokritických drám koncipovaných v postibsenovskom duchu Mramor (Marmor, 1918), My vrahovia (Vi mordere, 1920) a Arabské stany (De arabiske Telte, 1921), v ktorých sa zaoberá otázkou zločinu a trestu, metafyzicky ladenej drámy Vyslanec z Jupitera (Gesandten fra Jupiter, 1929) a románov Ragnar Finnsson (1922) a 30. generácia (30. generation, 1933). Preslávil sa historickým románom inšpirovaným islandskými ságami Skalholt (1930 – 34, 4 zv.), ako aj románom Vidím šíru a krásnu krajinu (Jeg ser et stort skønt land, 1936) o objavných cestách Islanďanov do Grónska a Sev. Ameriky okolo roku 1000. Na konci 2. svet. vojny bol zavraždený dánskymi partizánmi pre podozrenie z kolaborácie s Nemeckom, posmrtne rehabilitovaný.