Kalinovski, Vikencij Kanstancin
Kalinovski, Vikencij Kanstancin (Kastus), rus. Konstantin Semionovič Kalinovskij, 2. 2. 1838 Mostowlany (blízko hraníc s Bieloruskom), Podleské vojvodstvo, Poľsko – 22. 3. 1864 Vilnius (popravený) — bieloruský revolucionár, publicista a básnik. Vedúca osobnosť bieloruského národnooslobodzovacieho hnutia 2. pol. 19. stor. (Bielorusko bolo v tom čase súčasťou Ruska). R. 1860 absolvoval štúdium práva na univerzite v Petrohrade, 1861 sa vrátil do Bieloruska, kde však bol označený za politicky nespoľahlivého a nemohol si nájsť prácu. V tom istom roku založil v Hrodne spolu s W. A. Wróblewským ilegálnu revolučnú organizáciu, ktorá mala za cieľ bojovať proti autokracii a za zrušenie nevoľníctva. R. 1862 – 63 vydával ilegálne noviny Mužyckaja pravda (prvé noviny v bieloruštine písané latinkou), a hoci vyšlo len 7 čísel, mali rozhodujúci vplyv na vypuknutie národnooslobodzovacieho povstania v Bielorusku a v Litve 1863 – 64. Bol jedným z vodcov povstania a autorom väčšiny artikúl tzv. červenej vlády. Po porážke povstania bol v januári 1864 uväznený a popravený. Vo väzení napísal svoj politickoideologický testament, ktorý je v bieloruských dejinách známy pod názvom Listy spod šibenice (Listy z-pad šybenicy).