Kalinga

Text hesla

Kalinga — historické územie a historický štát v Indii na vých. pobreží Indického polostrova na území dnešného štátu Urísa, sev. Ándhrapradéša a časti Madhjapradéša. Vo 4. stor. pred n. l. pripojil Mahápadma Nanda z dynastie Nandovcov (vládli 343 – 321 pred n. l.) územie Kalingy k Magadhskej ríši, 260 pred n. l. opätovne magadhský panovník Ašóka z dynastie Maurjovcov (násilie a krviprelievanie počas invázie ho údajne priviedlo k vláde bez násilia a k buddhizmu), po rozpade Maurjovskej ríše získala Kalinga nezávislosť. Najväčší územný rozmach dosiahla počas vlády Kháravélu (1. stor. pred n. l.), ktorý z Kalingy vytvoril mocné námorné impérium. V pol. 4. stor. n. l. musela Kalinga uznať vazalskú závislosť od ríše Guptovcov (počas vlády Samudraguptu), neskôr aj od kráľa Haršu z Kanaudža (vládol 606 – 647), bola súčasťou kráľovstiev Višnukundinovcov (5. – 6. stor.), Bhaumakárovcov (8. stor.) a Sómavanšíovcov (9. – 11. stor.). Od 11. stor. tam vládli miestne hinduistické dynastie, najvýznamnejší z nich boli najmä Východní Gangovia (1038 – 1435), ktorí vybudovali Džagannáthov chrám v Purí (12. stor.) a chrám boha Slnka (okolo 1250) v Kónáraku, a Gadžapatiovci (aj Kapiléndrovci, 1435 – 1540). R. 1568 Kalinga podľahla invázii islamskej afganskej dynastie Karráníovcov z Bengálska a 1586 sa stala súčasťou ríše Veľkých Mogulov (Mughalov).

Text hesla

Kalinga — historické územie a historický štát v Indii na vých. pobreží Indického polostrova na území dnešného štátu Urísa, sev. Ándhrapradéša a časti Madhjapradéša. Vo 4. stor. pred n. l. pripojil Mahápadma Nanda z dynastie Nandovcov (vládli 343 – 321 pred n. l.) územie Kalingy k Magadhskej ríši, 260 pred n. l. opätovne magadhský panovník Ašóka z dynastie Maurjovcov (násilie a krviprelievanie počas invázie ho údajne priviedlo k vláde bez násilia a k buddhizmu), po rozpade Maurjovskej ríše získala Kalinga nezávislosť. Najväčší územný rozmach dosiahla počas vlády Kháravélu (1. stor. pred n. l.), ktorý z Kalingy vytvoril mocné námorné impérium. V pol. 4. stor. n. l. musela Kalinga uznať vazalskú závislosť od ríše Guptovcov (počas vlády Samudraguptu), neskôr aj od kráľa Haršu z Kanaudža (vládol 606 – 647), bola súčasťou kráľovstiev Višnukundinovcov (5. – 6. stor.), Bhaumakárovcov (8. stor.) a Sómavanšíovcov (9. – 11. stor.). Od 11. stor. tam vládli miestne hinduistické dynastie, najvýznamnejší z nich boli najmä Východní Gangovia (1038 – 1435), ktorí vybudovali Džagannáthov chrám v Purí (12. stor.) a chrám boha Slnka (okolo 1250) v Kónáraku, a Gadžapatiovci (aj Kapiléndrovci, 1435 – 1540). R. 1568 Kalinga podľahla invázii islamskej afganskej dynastie Karráníovcov z Bengálska a 1586 sa stala súčasťou ríše Veľkých Mogulov (Mughalov).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kalinga [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalinga