Kajruván

Kajruván, Kairouan — mesto v severovýchodnom Tunisku asi 50 km od pobrežia Stredozemného mora, administratívne stredisko guvernorátu Kajruván; 127-tis. obyvateľov (2010). Priemysel textilný, odevný, tabakový; remeslá (tkanie kobercov, výrobky z kože a medi). Obchodné stredisko (obchod s obilím, kožou a vlnou). Turistické stredisko. Dopravná križovatka, letisko.

Založené 670 alebo 671 arabským vojvodcom Ukbom ibn Náfím (*asi 622, †683) na mieste staršej byzantskej pevnosti ako islamský vojenský tábor (perzsky kárván = tábor) a základňa arabských výbojov v Magribe. Podľa severoafrickej tradície, ktorá však nemá oporu v Koráne a ani v hadísoch, bola v Kajruváne v tomto období (2. polovica 7. stor.) založená Veľká mešita, prvé miesto modlitieb moslimov v sev. Afrike. Kajruván sa preto stal neformálnym štvrtým posvätným mestom islamu (sedem pútí do Kajruvánu sa rovná púti do Mekky). R. 688 ho dobyli Berberi. Stal sa strediskom Ifríkíje, provincie Arabského kalifátu, neskôr hlavným mestom emirátu Aghlabovcov (800 – 909). Vrchol rozvoja dosiahol v 9. stor., keď sa stal hlavným kultúrnym centrom islamskej sev. Afriky, koncom 9. stor. tam bol založený Dom múdrosti (Bajt al-hikma), náučná inštitúcia, ktorá v štúdiu medicíny a astronómie konkurovala dokonca bagdadskému Domu múdrosti. Rozkvet zaznamenal aj v období vlády Fátimovcov (od 910). R. 1054 bol zničený arabským kmeňom Banú Hilál a stratil pozíciu politického centra sev. Afriky (resp. jej časti), zachoval si však význam náboženského centra a posvätného mesta islamu v Magribe, naďalej zostal jedným z centier arabskej vedy, známy bol slávnou lekárskou a filozofickou školou. Stavebné pamiatky: historický charakter si zachovala štvrť Medina (pôvodné staré mesto) v centre súčasného mesta, ktorá je v dĺžke asi 3 km obkolesená hradbami (čiastočne zachované, pôvodne z 2. polovice 8. stor., prestavané v 17. stor.) s niekoľkými pôvodnými bránami. Nachádzajú sa tam tradičné obydlia typické ústredným dvorom (najmä 18. – 19. stor.), viaceré bazáre i najvýznamnejšie sakrálne pamiatky: významné islamské náboženské centrum Veľká mešita (nazývaná aj mešita Sidiho Ukbu, založená v 2. polovici 7. stor., úplne prebudovaná 836, prestavovaná 862 a v 9. stor., doplnená v 11. stor., reštaurovaná v 13., 17. a 18. stor.; mihráb 862 – 863; maksúra 1025 – 42; minbar 862 – 863, jeden z najstarších zachovaných v islamskom umení), mešita Mohameda ibn Kajrúna (nazývaná aj Mešita troch brán, Džámí Tleta Bibane, 866, prestavaná v 1. polovici 15. stor.), mauzóleum Sidiho Sahiba (hrobka Abú Džamú al-Balavího, jedného zo spoločníkov proroka Mohameda, založená v 14. stor., prestavaná 1627 – 90, reštaurovaná v 19. stor., v záviji, ktorá bola pôvodne súčasťou mauzólea, sa dnes nachádza múzeum), Ansárova mešita (založená v 2. polovici 7. stor., dnešná stavba v polovici 17. stor.), mešita Beja Husajna (2. polovica 17. stor.), dve cisterny na vodu (9. stor.). R. 1988 bolo staré mesto (Medina) s najvýznamnejšími pamiatkami Kajruvánu zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Neďaleko mesta sa nachádzajú archeologické lokality Rakkada s ruinami bývalej rezidencie Aghlabovcov (9. stor., dnes upravené na Národné múzeum islamského umenia) a Sabra al-Mansúríja s ruinami bývalej rezidencie Fátimovcov (polovica 10. stor.).