Kačičovci
Kačičovci (Kačič, chorv. Kačić, maď. Kacsics) — uhorský šľachtický rod pôvodom z okolia Omiša v Chorvátsku. Členov rodu priviedol do Uhorska na prelome 12. a 13. stor. neskorší kráľ Ondrej II., ktorý v tom čase spravoval Chorvátsko a Dalmáciu. Rodové majetky Kačičovcov sa nachádzali na území Novohradu, v prvej polovici 14. stor. získali do vlastníctva veľkú časť územia Malohontu, vlastnili napr. hradné panstvá Fiľakovo, Šomoška a Hajnáčka. Rod Kačičovcov sa v priebehu desaťročí rozvetvil na niekoľko ďalších línií, napr. na farkašovskú, gerebovskú, leustachovskú (aj zagyvafőovská, podľa zaniknutého hradu Zagyvafő v dnešnom Salgótarjáne; vlastnila Slatinu, Szalatna, dnes zaniknutá lokalita na území Lučenca, časť Opatová), ľuborečskú, séčéniovskú (vlastnila hrady a panstvá Hollókő, Baglyaskő, Sztrahora, dnes všetky na území Maďarska, a panstvo Šomoška), šalgovskú a i.
Významní predstavitelia rodu: Michal (13. stor.) — sedmohradský vojvoda (1209 – 12) a slavónsky bán; Šimon (13. stor.) — sedmohradský vojvoda (1215), pravdepodobne slavónsky bán, brat Michala. R. 1213 sa podieľal na sprisahaní uhorských magnátov a zavraždení manželky Ondreja II. Gertrúdy, začo bol potrestaný konfiškáciou majetkov; Tomáš (Tomáš zo Sečian, *okolo 1285, †1354) — sedmohradský vojvoda, taverník, krajinský sudca, zakladateľ významnej rodovej vetvy zo Sečian (Szécsény; → Séčéniovci). V mocenských zápasoch o trón po vymretí Arpádovcov (1301) podporoval Karola I. Róberta a zúčastnil sa bitky pri Rozhanovciach (1312); Šimon (14. stor.) — syn Michala. Bojoval na strane M. Čáka Trenčianskeho a 1317 viedol trestnú výpravu proti Nitre, ktorá bola verná Karolovi I. Róbertovi. Jeho vojská ju dobyli a počas bojov bola jej veľká časť vypálená a spustošená (zničené boli aj pozostatky patrónov sv. Svorada a Benedikta), vyhnaný bol aj nitriansky biskup Ján III. (biskup 1302 – 1328); Štefan (14. stor.) — stoličný hodnostár, doložený ako jeden z prvých županov Oravy (1355) vyčlenenej zo Zvolenskej stolice.
V 15. – 16. stor. získali v Uhorsku významné postavenie príslušníci gerebovskej línie rodu (Gerebovci z Vingardu v Rumunsku), z nich Peter Gereb (†1503) — krajinský sudca (koniec 15. stor.) a uhorský palatín (1499 – 1503).