Justovci

Justovci (Just), aj Juštovci (maď. Justh) — uhorský zemiansky rod. Prvým významným predstaviteľom rodu bol Jodok (slov. Jušt) pochádzajúci z Kusavy v Čechách. Ako kapitán Vígľašského zámku bol 1451 povýšený do šľachtického stavu a na základe záložného práva získal Vígľašské hradné panstvo. Jeho syn Andrej získal 1479 po vymretí turčianskeho rodu Necpalskovcov ich majetky v Turčianskej stolici – Necpaly, Žabokreky a i., pričom Necpaly sa stali rodovým sídlom Justovcov (začali používať predikát z Necpál). Obec vlastnili až do konca 19. stor. Rodinnými zväzkami získali ďalšie majetky v Turčianskej, Liptovskej a Spišskej župe, v pol. 16. stor. Veľký Lél (dnes súčasť Zlatnej na Ostrove) v Komárňanskej župe a v 18. stor. aj ďalšie majetky v Nitrianskej župe. Viacerí predstavitelia rodu zastávali významné funkcie v Turčianskej župe, ako aj štátne úrady. Významný členovia: Andrej, 17. stor. — náboženský spisovateľ. Hospodáril na majetku v Hozelci. Autor piesní a veršovaných modlitieb o prenasledovaní protestantov po odhalení protihabsburského Vešeléniho sprisahania; František (Fraňo), 10. 2. 1780 Necpaly – 13. 10. 1851 tamže — stoličný hodnostár a statkár. Hospodáril na rodinnom majetku, pôsobil v stoličnej správe ako turčiansky podžupan, 1843 – 47 kráľovský radca a prísediaci kráľovskej tabule. Hoci vyznával ideu o jednotnom uhorskom politickom národe (natio Hungarica), 1832 – 36 ako vyslanec Turčianskej stolice na bratislavskom sneme v rozprave o rokovacom jazyku žiadal uznať aj slovenčinu; František, 12. 12. 1863 Slovenské Pravno – 2. 10. 1936 Budapešť — hospodársky odborník, verejný činiteľ a župný úradník, syn Kolomana, brat Juraja (*1856, †1923). Venoval sa správe svojich majetkov v Necpaloch a Slovenskom Pravne, 1906 – 10 hlavný župan Turčianskej župy. Odborník na hospodárske otázky, 1890 – 98 minister a župný hospodársky radca, 1900 člen poroty Svetovej výstavy v Paríži, predseda hospodárskeho spolku Turčianskej župy, 1898 – 1911 poslanec uhorského snemu; Jozef, 12. 5. 1809 Necpaly – 5. 12. 1875 Budapešť — stoličný hodnostár a statkár. Hospodáril na rodinnom majetku, 1842 druhý turčiansky podžupan, 1848 – 49 tekovský župan a súčasne 1849 krátko vládny komisár Turčianskej župy, 1839 – 40, 1847 – 48 a 1861 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ slovenského zemianstva, spolupracoval s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, zúčastnil sa memorandového zhromaždenia v Martine (1861). Podporil založenie Matice slovenskej (1863) a slovenského evanjelického gymnázia v Martine (1867). Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) prešiel ako funkcionár Deákovej strany do vládneho tábora a bojoval proti tzv. panslavizmu; Jozef, 8. 11. 1836 Necpaly – 7. 4. 1883 tamže — župný hodnostár a statkár, syn Jozefa (*1809, †1875). Hospodáril na rodinnom majetku. R. 1872 – 76 turčiansky podžupan. Spočiatku spolupracoval so slovenským národným hnutím, podporil založenie slovenského evanjelického gymnázia v Martine (1867), neskôr sa priklonil k vládnej maďarizačnej politike, 1875 sa podieľal na zrušení martinského gymnázia a Matice slovenskej; Július, 13. 1. 1850 Necpaly – 9. 10. 1917 Budapešť — politik a veľkostatkár. R. 1872 notár Békešskej župy, 1876 slúžny v Gyule. Na protest proti politike Liberálnej strany sa vzdal miesta v župnej a štátnej správe. Od 1878 hospodáril na svojom majetku v Turni v Čanádskej župe a pôsobil najmä v hospodárskej oblasti, moderné spôsoby hospodárenia študoval aj na cestách v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko), bol zakladateľom a funkcionárom župných hospodárskych spolkov. Po návrate do politiky predstaviteľ Strany nezávislosti (resp. Nezávislej a osemaštyridsiatnickej strany), 1891 jej podpredseda a 1893 – 95 predseda, 1905 – 09 predseda uhorského snemu, po 1909 vodca opozície v sneme; Juraj, 26. 8. 1819 Slovenské Pravno – 21. 9. 1909 Necpaly — župný úradník, verejný činiteľ a veľkostatkár, syn Františka (*1780, †1851), brat Kolomana. Venoval sa hospodáreniu na majetkoch v Necpaloch a Slovenskom Pravne, 1866 prvý podžupan a 1882 – 86 hl. župan Turčianskej župy; Juraj, 4. 12. 1856 Slovenské Pravno — 10. 11. 1923 Zsámbok, Maďarsko — župný hodnostár a statkár, syn Kolomana, brat Františka (*1863, †1936). R. 1898 – 1905 hlavný župan Turčianskej župy, 1892 – 98 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ záujmov maďarskej šľachty, odporca slovenského národného hnutia; Koloman, 29. 1. 1830 Necpaly – ? — župný hodnostár a statkár, syn Františka (*1780, †1851), brat Juraja (*1819, †1909). Hospodáril na rodinnom majetku, 1886 – 98 hlavný župan Turčianskej župy, 1865 – 85 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ záujmov maďarskej šľachty a vládnej Liberálnej strany, odporca slovenského národného hnutia; Ladislav, 17. – 18. stor. — náboženský spisovateľ a statkár. Pôsobil na rodinnom majetku v Necpaloch. V rkp zanechal jednu neveršovanú a dve veršované dialogické scénky nábožensko-mravoučného charakteru; Vojtech, 14. 6. 1867 Necpaly – ? Budapešť — básnik. Autor básní pesimistického charakteru, ktoré uverejňoval v budapeštianskych i vo vidieckych novinách a almanachoch, neskôr ich zhrnul do 2 zbierok, viaceré boli preložené do nemčiny, taliančiny, francúzštiny a holandčiny.