Janeček, Bernard

Janeček, Bernard, 24. 11. 1814 Borohrádek, okr. Rychnov nad Kněžnou – 1887 pravdepodobne USA — jeden z vojenských členov Slovenskej národnej rady v Slovenskom povstaní 1848 – 49 pochádzajúci z Čiech. Protihabsbursky orientovaný, stúpenec revolučných zmien. Od 1838 žil v Pešti, kde sa zoznámil so Š. M. Daxnerom a predstaviteľmi slovenského národného hnutia, na jar 1848 rokoval v Bratislave s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom o postupe pri obhajobe slovenských záujmov v ríši. Zúčastnil sa revolučných udalostí vo Viedni a v júni 1848 bojov na barikádach v Prahe. Tam ho F. Zach získal pre myšlienku vojenskej výpravy na Slovensko a v auguste 1848 preskúmal s B. Bloudkom terén budúcich vojenských operácií. Zorganizoval nábor na septembrovú výpravu, bol zástupcom vojenského veliteľa Slovenského dobrovoľníckeho zboru B. Bloudka a vyznamenal sa v bitke pri Brezovej pod Bradlom. Spolu s predstaviteľmi slovenského národného hnutia podpísal 18. októbra 1848 manifest Čo kazí Slovákov?. V rámci zimnej výpravy organizoval zbor, ktorý podliehal veleniu generála Baltazára Šimunića (*1785, †1861), vyznamenal sa pri obliehaní Trnavy a Leopoldova. Vo februári 1849 bol z velenia Slovenského dobrovoľníckeho zboru odvolaný. Jeho pôsobenie bolo poznačené rozpormi a konfliktmi s politickým a vojenským vedením povstania. V marci 1849 cisárske úrady vydali na neho zatykač, zakrátko bol uväznený (až do 1853). Obvinenia z vlastizrady a majetkových prečinov mu neboli dokázané. Neskôr sa vysťahoval do USA.