Hont
Hont — historické územie (komitát, stolica, župa) v juhozáp. časti stredného Slovenska od Banskej Štiavnice až po Dunaj, pričom približne jeho pätina (juhových. časť) sa nachádza v dnešnom Maďarsku. Najvýznamnejšou riekou pretekajúcou cezeň je Ipeľ. Hont vznikol asi v 11. stor. z Novohradského komitátu a ako samostatný okres k nemu patril aj geograficky vzdialený Malohont (až do 1802, keď sa definitívne stal súčasťou Gemersko-malohontskej stolice). Šľachtická stolica sa v Honte vytvorila do konca 13. stor. V 16. a 17. stor. bola pravidelne sužovaná vpádmi tureckých vojsk, pretože ležala na hranici habsburského a tureckého územia Uhorska (koncom 16. stor. Hont patril priamo pod správu Novohradského sandžaku).
Hont sa delil na štyri okresy: Bátovský, Štiavnický, Bzovícky a Malohont; po definitívnom odčlenení Malohontu (1802) vznikol ako štvrtý Ipeľský okres. Najvýznamnejšou šľachtickou rodinou v stolici boli v 17. stor. Koháriovci, ktorí sa od 1711 stali jej dedičnými županmi. Sídlom stolice (župy) bol pôvodne hrad Hont (zaniknutý hrad v obci Hont na rieke Ipeľ v dnešnom sev. Maďarsku pri maďarsko-slovenských hraniciach), v 16. – 17. stor. bolo sídlo na rozličných miestach v sev. časti územia. Od zač. 19. stor. sa sídlom Hontianskej stolice stali Šahy. Ako politicko-administratívny útvar zanikla 1922.