Homolov puč

Text hesla

Homolov puč — zaužívané (nesprávne) označenie vojensko-politického zásahu na Slovensku 9. – 10. 3. 1939. Jeho iniciátorom bol generál A. Eliáš, ktorý predložil plán akcie na tajnej porade ústrednej vlády československej pri Unhošti. Mocenský zásah do politického vývoja na Slovensku mal za cieľ zabrzdiť rastúci separatizmus a podporiť úsilie o zachovanie vnútornej súdržnosti Československa, t. j. zabrániť jeho rozpadu. Prezident E. Hácha zosadil slovenskú autonómnu vládu na čele s J. Tisom (s výnimkou ministra P. Teplanského) a udalosti sprevádzajúce tento akt vyústili v noci z 9. na 10. 3. do vyhlásenia výnimočného stavu na Slovensku. Verejne sa na akcii prezentoval len generál B. Homola (politické pozadie zostalo utajené), ktorý vyhlásil stav obliehania. Všetky verejné budovy a komunikačné uzly boli obsadené vojenskými a četníckymi jednotkami, moc prevzala armáda, čím bola na Slovensku nastolená vojenská diktatúra. Napätá situácia bola najmä v Bratislave, kde prebiehali zrážky medzi príslušníkmi Hlinkovej gardy a českými četníkmi. Asi 250 osôb, prevažne najradikálnejších zástancov separatizmu, bolo zaistených (napr. V. Tuka, A. Mach), opatrenia sa však dôsledne nerealizovali a zásah nedosiahol očakávané ciele. Po rokovaniach autonómneho snemu a predsedníctva HSĽS s ústrednou vládou vymenoval prezident Hácha už 11. 3. 1939 novú autonómnu vládu na čele s K. Sidorom a mimoriadne opatrenia boli zrušené. Akcia bola zo strany HSĽS prezentovaná ako útok proti autonómnemu zriadeniu na Slovensku a v podstate urýchlila rozpad Československa.

Text hesla

Homolov puč — zaužívané (nesprávne) označenie vojensko-politického zásahu na Slovensku 9. – 10. 3. 1939. Jeho iniciátorom bol generál A. Eliáš, ktorý predložil plán akcie na tajnej porade ústrednej vlády československej pri Unhošti. Mocenský zásah do politického vývoja na Slovensku mal za cieľ zabrzdiť rastúci separatizmus a podporiť úsilie o zachovanie vnútornej súdržnosti Československa, t. j. zabrániť jeho rozpadu. Prezident E. Hácha zosadil slovenskú autonómnu vládu na čele s J. Tisom (s výnimkou ministra P. Teplanského) a udalosti sprevádzajúce tento akt vyústili v noci z 9. na 10. 3. do vyhlásenia výnimočného stavu na Slovensku. Verejne sa na akcii prezentoval len generál B. Homola (politické pozadie zostalo utajené), ktorý vyhlásil stav obliehania. Všetky verejné budovy a komunikačné uzly boli obsadené vojenskými a četníckymi jednotkami, moc prevzala armáda, čím bola na Slovensku nastolená vojenská diktatúra. Napätá situácia bola najmä v Bratislave, kde prebiehali zrážky medzi príslušníkmi Hlinkovej gardy a českými četníkmi. Asi 250 osôb, prevažne najradikálnejších zástancov separatizmu, bolo zaistených (napr. V. Tuka, A. Mach), opatrenia sa však dôsledne nerealizovali a zásah nedosiahol očakávané ciele. Po rokovaniach autonómneho snemu a predsedníctva HSĽS s ústrednou vládou vymenoval prezident Hácha už 11. 3. 1939 novú autonómnu vládu na čele s K. Sidorom a mimoriadne opatrenia boli zrušené. Akcia bola zo strany HSĽS prezentovaná ako útok proti autonómnemu zriadeniu na Slovensku a v podstate urýchlila rozpad Československa.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Homolov puč [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/homolov-puc