Hnilica, Pavol Mária

Hnilica, Pavol Mária, 30. 3. 1921 Uňatín, okr. Krupina – 8. 10. 2006 Nové Hrady, okr. České Budějovice, ČR, pochovaný v Trnave — slovenský rímskokatolícky teológ, biskup. R. 1941 vstúpil do jezuitskej rehole, od 1943 študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, zmaturoval 1945 v Trnave, 1945 – 48 študoval filozofiu v Brne a Děčíne, od 1948 teológiu v Trnave. Po štátnom zásahu proti mužským reholiam 1950 (→ akcia K) internovaný v Jasove, Podolínci a Pezinku. V septembri 1950 prepustený kvôli nástupu na vojenský výcvik, v tom istom mesiaci v Rožňave tajne vysvätený za kňaza a v januári 1951 konsekrovaný za biskupa tzv. umlčanej cirkvi. Do augusta 1951 Hnilica vysvätil asi 50 kňazov a J. Ch. Korca konsekroval za biskupa. V decembri 1951 ušiel do zahraničia, od 1952 navštevoval prednášky na univerzite Gregoriana v Ríme, kde vypracoval správu o náboženskej situácii na Slovensku (Boj bezbožného komunizmu proti Cirkvi v jednej stredoeurópskej krajine, La lutte du communisme athée contre l’Église dans un pays d’Europe centrale; vydaná aj knižne – Religious Problems in a Country under Communist Rule, 1956; slov. Náboženské problémy v krajine ovládanej komunistami, 2000). Počas 2. vatikánskeho koncilu pôsobil spočiatku ako poradca, po zverejnení jeho biskupskej hodnosti (1964) pápežom Pavlom VI. sa začal koncilu zúčastňovať a vystúpil s prejavom, v ktorom koncil vyzýval na odsúdenie ateizmu. Neustále upozorňoval na útlak cirkvi v krajinách s komunistickým režimom a získaval na svoju stranu veľa významných osobností a hnutí. R. 1968 – 69 sa podieľal na príprave osláv 1 100. výročia smrti sv. Cyrila v Ríme. Poskytol pomoc Matke Tereze pri zakladaní kláštora misionárok lásky v Ríme (1968), podporoval aj vznik ich kláštora na Slovensku (1991). Zakladateľ asociácie laikov pápežského práva Pro Deo et fratribus – Rodina Panny Márie (1995, schválená 2004).