Hlinkova garda

Text hesla

Hlinkova garda, HG — slovenská branná organizácia pôsobiaca 1938 – 45, polovojenský zbor HSĽS organizovaný na vojenských zásadách. Na politickej scéne prvej ČSR sa objavila 1938 v súvislosti s manifestáciou autonomistov HSĽS ako poriadková ochranná služba. Názvom sa hlásila k osobe A. Hlinku, ktorý však nemal žiadnu účasť na jej vzniku. Prvá organizácia vznikla v Trnave v auguste 1938 bez príkazu vedenia HSĽS ako spontánny prejav politickej nespokojnosti časti mladej generácie. Nárast členskej základne zaznamenala HG po vyhlásení autonómie Slovenska; v polovici októbra 1938 prešla pod velenie armády a nariadením autonómnej vlády (28. 10. 1938) sa stala jedinou brannou polovojenskou organizáciou. Jej postavenie sa zmenilo po vzniku Slovenskej republiky (14. 3. 1939), keď boli podstatne rozšírené jej právomoci. Podľa vládneho nariadenia z 5. 9. 1939 bolo členstvo v nej povinné pre všetkých mužov od 6 do 60 rokov, po prijatí zákona o HG z 5. 7. 1940 sa členstvo v nej stalo dobrovoľným. Najvyšším veliteľom HG bol prezident J. Tiso ako najvyšší predstaviteľ brannej moci štátu, jej hlavnými veliteľmi boli postupne K. Sidor (1938 – 39), A. Mach (1939 – 40 a 1940 – 44), F. Galan (1940) a O. Kubala (1944 – 45). Nižšie články tvorili župné, okresné a mestské veliteľstvá. Elitu a radikálne krídlo HG tvorila Rodobrana (do júna 1940, keď úplne splynula s HG, samostatná zložka gardy), ktorá po salzburských rokovaniach ovládla organizácie HG. HG sa podieľala na organizovaní deportácií židovských obyvateľov Slovenska, plnila bezpečnostné úlohy a strážnu službu v pracovných táboroch. V septembri 1944 boli rozkazom hlavného veliteľa vytvorené Pohotovostné oddiely HG (POHG) s úlohou udržiavať poriadok a bojovať proti povstalcom počas SNP. Oddiely HG sa zúčastnili pri popravách v Nemeckej a Kremničke. Tlačovým orgánom hlavného veliteľstva HG bol Gardista.

Text hesla

Hlinkova garda, HG — slovenská branná organizácia pôsobiaca 1938 – 45, polovojenský zbor HSĽS organizovaný na vojenských zásadách. Na politickej scéne prvej ČSR sa objavila 1938 v súvislosti s manifestáciou autonomistov HSĽS ako poriadková ochranná služba. Názvom sa hlásila k osobe A. Hlinku, ktorý však nemal žiadnu účasť na jej vzniku. Prvá organizácia vznikla v Trnave v auguste 1938 bez príkazu vedenia HSĽS ako spontánny prejav politickej nespokojnosti časti mladej generácie. Nárast členskej základne zaznamenala HG po vyhlásení autonómie Slovenska; v polovici októbra 1938 prešla pod velenie armády a nariadením autonómnej vlády (28. 10. 1938) sa stala jedinou brannou polovojenskou organizáciou. Jej postavenie sa zmenilo po vzniku Slovenskej republiky (14. 3. 1939), keď boli podstatne rozšírené jej právomoci. Podľa vládneho nariadenia z 5. 9. 1939 bolo členstvo v nej povinné pre všetkých mužov od 6 do 60 rokov, po prijatí zákona o HG z 5. 7. 1940 sa členstvo v nej stalo dobrovoľným. Najvyšším veliteľom HG bol prezident J. Tiso ako najvyšší predstaviteľ brannej moci štátu, jej hlavnými veliteľmi boli postupne K. Sidor (1938 – 39), A. Mach (1939 – 40 a 1940 – 44), F. Galan (1940) a O. Kubala (1944 – 45). Nižšie články tvorili župné, okresné a mestské veliteľstvá. Elitu a radikálne krídlo HG tvorila Rodobrana (do júna 1940, keď úplne splynula s HG, samostatná zložka gardy), ktorá po salzburských rokovaniach ovládla organizácie HG. HG sa podieľala na organizovaní deportácií židovských obyvateľov Slovenska, plnila bezpečnostné úlohy a strážnu službu v pracovných táboroch. V septembri 1944 boli rozkazom hlavného veliteľa vytvorené Pohotovostné oddiely HG (POHG) s úlohou udržiavať poriadok a bojovať proti povstalcom počas SNP. Oddiely HG sa zúčastnili pri popravách v Nemeckej a Kremničke. Tlačovým orgánom hlavného veliteľstva HG bol Gardista.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hlinkova garda [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hlinkova-garda