hádzaná

hádzaná, starý názov handbal — kolektívna loptová hra. Hrajú ju 2 družstvá so 7 hráčmi, ktorí rukami prihrávajú a odrážajú loptu (muži hrajú s loptou s obvodom 50 – 60 cm a hmotnosťou 425 – 475 g, ženy s loptou s obvodom 54 – 56 cm a hmotnosťou 325 – 375 g) s cieľom hodiť ju dovoleným spôsobom do bránky súpera a zároveň mu v rovnakom úsilí zabrániť. Hrá sa v športovej hale na palubovej podlahe na ihrisku s rozmermi 40 x 20 m. Na každej z dvoch kratších strán hracej plochy je bránka s rozmermi 300 x 200 cm, ktorú tvoria 2 žrde a brvno s hrúbkou 8 x 8 cm, na jej zadnú časť je pripnutá sieť. Hracia plocha, ktorá je ohraničená bránkovými (šírka 8 cm) a postrannými (5 cm) čiarami, je rozdelená stredovou čiarou na dve polovice. Na každej polovici je vyznačená čiara bránkoviska (6 m od bránkových žrdí), prerušovaná čiara voľného hodu (9 m) a medzi nimi čiara 7-metrového hodu. Zápas sa hrá 2 x 30 min s 10-minútovou prestávkou. Rozhodujú ho 2 rozhodcovia, ktorým pomáha časomerač a zapisovateľ. Víťazom je družstvo, ktoré dosiahne väčší počet gólov – získava 2 body, pri remíze získa každé družstvo 1 bod. V každej polovici hracieho času má družstvo k dispozícii minútový odpočinok (team-out). Počas hry môžu striedajúci hráči opustiť hraciu plochu alebo vstúpiť na ňu iba cez vlastný priestor striedania. Do bránkoviska smie vstúpiť iba brankár, ktorý môže hrať ktoroukoľvek časťou tela pri obrannej činnosti v bránkovisku, opustiť ho bez lopty a zúčastniť sa na hre v poli, nesmie ho však opustiť s loptou, ktorú má pod kontrolou, vniesť ju do bránkoviska, dotknúť sa lopty, ktorá leží alebo sa kotúľa mimo bránkoviska, pričom sám je v bránkovisku. Vstup hráča do bránkoviska sa trestá voľným hodom. Hráčovi je dovolené loptu hádzať, chytať, zastaviť sa s ňou, potlačiť alebo udierať ju rukou, ramenom, trupom, stehnom alebo kolenom, môže ju držať max. 3 sekundy a uskutočniť s ňou max. 3 kroky. Rukami môže hráč pri hre blokovať súpera alebo získať loptu, otvorenou rukou mu ju odobrať z ktorejkoľvek strany, cloniť ho telom, i keď nemá loptu. Nesmie sa dotknúť lopty viac ako jedenkrát, pokiaľ sa medzitým nedotkla zeme, iného hráča alebo bránky, dotknúť sa jej nohou od kolena dole, pohybovať sa s ňou mimo hracej plochy, vytrhnúť alebo vyraziť ju súperovi z rúk, cloniť alebo odtláčať ho ramenami a rukami, skákať na neho a ohrozovať ho (s loptou alebo bez lopty). K porušeniu pravidiel dochádza v snahe získať loptu, ak však akcia smeruje prevažne alebo výlučne proti súperovi, a nie proti lopte, porušenie pravidiel musí byť potrestané progresívne. Družstvo, ktoré dostalo gól, začína hru zo stredu hracej plochy. Vhadzovanie sa nariadi, keď lopta prešla za postrannú čiaru. Vhadzuje sa proti družstvu, ktoré sa ako posledné dotklo lopty, a to z miesta, kde lopta prešla za postrannú čiaru. Vyhadzovanie sa nariadi, keď hráč súpera vstúpil do bránkoviska, ak má brankár v bránkovisku loptu pod kontrolou alebo ak lopta prešla za bránkovú autovú čiaru potom, čo sa jej ako posledný dotkol brankár alebo hráč súpera. Voľný hod sa hádže, keď sa hráči dopustia porušenia pravidiel, a rozohráva sa z miesta priestupku, pričom súper musí mať odstup minimálne 3 m. Trestný hod sa nariadi za nedovolené zmarenie jasnej gólovej príležitosti súperovho družstva a vykoná sa spred čiary 7-metrového hodu. Vylúčenie hráča na 2 minúty sa udeľuje za chybné striedanie, za opakované fauly alebo za nešportové správanie hráča alebo funkcionára na hracej ploche a v priestore striedania. V nadväznosti na voľný alebo trestný hod sa udeľuje osobný trest od napomenutia (žltá karta) cez vylúčenie na 2 minúty až po diskvalifikáciu (červená karta). Hráč môže byť vylúčený trikrát na 2 minúty. Tretie vylúčenie je vždy spojené s diskvalifikáciou. Hráč je diskvalifikovaný za fauly ohrozujúce zdravie súpera, za hrubé nešportové správanie alebo za hrubosť hráča alebo funkcionára pred stretnutím, vylúčenie hráča do konca stretnutia sa nariaďuje za hrubosť hráča (aj mimo hracej plochy).

Korene súčasne hádzanej siahajú do Dánska, kde 1898 Helger Nielsen začal hrať so žiakmi hru håndbold (so 7 hráčmi). Hra sa rýchlo rozšírila po celom Dánsku (1904 tam bol založený håndboldový zväz) a jej varianty (hádzaná so 7, resp. s 11 hráčmi; v súčasnosti sa hrá takmer výhradne hádzaná so 7 hráčmi) vznikali aj v ďalších európskych krajinách (napr. v Čechách 1905 tzv. česká hádzaná; → národná hádzaná). R. 1928 sa v Amsterdame z osobitnej komisie Medzinárodnej amatérskej federácie atletiky utvorila samostatná Medzinárodná amatérska handbalová federácia (IAHF). R. 1934 boli na III. kongrese IAHF schválené prvé oficiálne pravidlá hry pre hádzanú so 7 hráčmi. Od 1946 organizuje hádzanú Medzinárodná federácia hádzanej (IHF) so sídlom v Bazileji. R. 1938 sa v Berlíne uskutočnili prvé majstrovstvá sveta mužov, majstrovstvá sveta žien sa uskutočnili 1957 (československé reprezentantky sa stali majsterkami sveta). Do programu olympijských hier bola hádzaná mužov zaradená 1972 v Mníchove a hádzaná žien 1976 v Montreale. R. 1991 vznikla Európska hádzanárska federácia (EHF), ktorá od 1993 organizuje majstrovstvá Európy mužov a žien a Ligu majstrov. V Československu sa hádzaná so 7 hráčmi začala hrať 1947, prvý medzinárodný zápas sa uskutočnil 1949 v Prahe. Od 1950 sa organizovali dlhodobé celoštátne súťaže. Slovenský zväz hádzanej (SZH) vznikol 1948. Prvý ročník celoštátnej 1. ligy mužov a žien sa hral 1950 pod názvom štátne majstrovstvá (bez účasti družstiev mužov zo Slovenska), v súťaži žien bojovali zo Slovenska 3 bratislavské družstvá (SNB, Vinohrady, Kovo Petržalka). K najúspešnejším slovenským oddielom patrili muži Tatrana Prešov (víťaz celoštátnej ligy 1968/69 a 1970/71), Slávie Bratislava VŠ, VSŽ Košice a ČH Bratislava a ženy Lokomotívy Bratislava (víťaz celoštátnej ligy 1956), Odevy Trenčín (víťaz ligy 1968/69), Plastiky Nitra, Štartu Bratislava, Interu Bratislava, Slovana Duslo Šaľa a SCP Banská Bystrica. Československí muži boli majstrami sveta 1967, strieborné medaily získali 1958 a 1961 a bronzové medaily 1954 a 1964, na olympijských hrách 1972 získali strieborné medaily, ženy boli majsterkami sveta 1957, strieborné medaily získali 1986 a bronzové medaily 1962. V Československu sa 1964 a 1990 uskutočnili majstrovstvá sveta mužov a 1978 MS žien. Na úspechoch československej reprezentácie sa zo Slovenska podieľali napr. V. Seruga, A. Frollo, Martin Gregor, R. Horváth, Andrej Lukošík, Marián Hirner, Vincent Lafko, Štefan Katušák, Jaroslav Papiernik, Milan Brestovanský, František Šulc (st.), Ľubomír Švajlen, Anna Čápová, Štefánia Kráľovičová, Viera Zaťková, Soňa Zemanová, Mária Ďurišinová, Jana Kuťková, Mária Labayová, Alena Damitšová, Viera Ilavská, Jana Stašová, Božena Mažgutová, Daniela Trandžíková a i. Na ich príprave sa podieľali tréneri Ladislav Gross, Ján Kecskeméthy, Martin Gregor, Milan Mikuš, Vincent Lafko, Štefan Katušák, František Šulc (st.), Tomáš Kuťka, Dušan Daniš a i. Po rozdelení Česko-Slovenska 1993 sa na Slovensku a v Česku hrali súťaže v hádzanej samostatne. R. 2000 Český a Slovenský zväz hádzanej organizovali spoločnú súťaž mužov (HIL) a 2001 i súťaž žien (WHIL). Kým súťaž mužov na žiadosť Českého zväzu hádzanej 2005 zanikla, súťaž žien pokračuje dodnes. V súťaži mužov (HIL) v ročníku 2003/04 zvíťazil Tatran Prešov, v súťaži žien (WHIL) vo všetkých doterajších ročníkoch zvíťazili slovenské družstvá (Šaľa 2003, 2004 a 2005, Michalovce 2006). Slovenskí muži sa prebojovali na majstrovstvá Európy do 2018 celkovo trikrát: 2006 (Švajčiarsko), 2008 (Nórsko), 2012 (Srbsko); na majstrovstvá sveta 2009 (Chorvátsko; 10. miesto ako najlepšie umiestnenie v doterajšej histórii) a 2011 (Švédsko).