bejzbal

bejzbal, angl. baseball — pálkovacia športová hra. Vyvinula sa pravdepodobne z kriketu alebo z anglickej ľudovej hry rounders (hra s loptičkou do kruhu). Cieľom družstiev je počas 9 zmien získať viac bodov ako súper. Autorom pravidiel bejzbalu (1845) je Alexander Cartwright (*1820, †1892), prvé historicky doložené stretnutie sa uskutočnilo 19. 6. 1846 v Hobokene (New Jersey). Bejzbal sa postupne stal najobľúbenejším športom v USA, kde ho hrajú najmä profesionáli. Súťaže vrcholia v americkej a národnej lige, ktorých víťazi hrajú o svetové prvenstvo v tzv. World Series. Z USA sa bejzbal rozšíril na Kubu, do Latinskej Ameriky, Japonska, na Filipíny, do Austrálie a čiastočne do Holandska, Francúzska, Talianska a Španielska. Bejzbal v Európe zastrešuje Európska konfederácia bejzbalu (CEB; od 1958 usporadúva každé dva roky majstrovstvá Európy), svetový bejzbal Medzinárodná bejzbalová federácia (IBA). V bývalom Československu sa bejzbal začal hrať v 30. rokoch 20. stor. v Brne, na Slovensku 1991, riadi ho Slovenská bejzbalová federácia.

Ihrisko (trávnatá alebo piesková plocha s rovným povrchom) je pravouhlý kruhový výsek s polomerom 75,25 m, ktorý má vo vrcholovej časti vnútorné ihrisko, štvorec s dĺžkou strany 27,45 m. V jeho rohoch sú umiestnené štyri méty: domáca (má päťuholníkový tvar so základňou 44 cm, je z hrubšej bielej gumy), prvá, druhá a tretia méta (štvorcové dosky s veľkosťou 38 cm, naplnené pružným materiálom, puzdro je z pevnej bielej látky), ktoré môžu vyčnievať nad povrch ihriska 7 – 13 cm. Vnútri ihriska je méta nahadzovača (doska z bielej gumy s rozmermi 61 x 15 cm) vzdialená od domácej méty 18,44 m. Pálkovisko tvoria dva obdĺžniky (183 x 122 cm) pri domácej méte.

Bejzbal sa hrá s pálkou (dĺžka maximálne 107 cm) s užším držadlom a s hrubším valcovitým telom (priemer 7 cm) a s bielou koženou loptou s korkovým jadrom (maximálne 163,2 g, obvod 23,5 cm). Výstroj hráča tvoria bejzbalové nohavice, košeľa s krátkymi rukávmi, nízke športové topánky s kovovými alebo s umelými platničkami, tzv. spajky, a čiapka so šiltom. Všetci hráči v poli majú rukavice, chytač a hráč na prvej méte ich majú upravené na hru na ich postoch. Chytač má chrániče trupu, nôh a masku, ktorú môže používať aj pálkar a bežci. Družstvo tvorí 9 hráčov, ktorí hrajú v jednej polovici zmeny na pálke alebo v poli. Hráči v poli majú pozičné funkcie: hru rozohráva nahadzovač, za pálkarom pri domácej méte dáva pozor chytač, pri métach hráči na métach. Blízko nahadzovača stojí spojka (chytač krátkych lôpt), v ihrisku je pravý, stredný a ľavý poliar. Hráči na pálke sa postupne zapájajú do hry najskôr v úlohe pálkara a hneď aj v úlohe bežca.

Hra je rozdelená na 9 zmien. V jednej zmene si družstvá úlohy vystriedajú vtedy, keď sú z pálkujúceho družstva traja hráči vyradení z hry. Samotnú hru začína nahadzovač, ktorý ľubovoľným spôsobom prudko hodí loptu smerom na domácu métu vo výške od kolena po plece pálkara. O správnosti nadhodu rozhoduje okamžite rozhodca stojaci za chytačom. Pálkar musí odpáliť loptu v hraniciach ihriska a bežať na prvú métu. Ak neodpáli loptu správne ani na tretí pokus, je vyradený z hry. Ak nahadzovač štyrikrát nesprávne nadhodí loptu, pálkar získava automaticky prvú métu (méta zdarma). Po ideálnom odpale môže pálkar prebehnúť po všetkých métach, čím získava bod a môže pálkovať znova, v inom prípade nastupuje do funkcie pálkara jeho spoluhráč. Postupne môžu byť v hre súčasne traja bežci a jeden pálkar. Na jednej méte nemôžu byť súčasne dvaja bežci, skorší hráč ju musí uvoľniť, v inom prípade je vyradený z hry. Métu získava ten, kto sa jej dotkne skôr ktoroukoľvek časťou tela, pričom poliar musí pevne držať loptu. Bežci nemusia čakať na odpálenie lopty, môžu vybehnúť skôr, ako nahadzovač hodí loptu, ale nahadzovač má právo prihrať loptu k méte. Hru začína hlavný rozhodca znamením a pri chybách ju prerušuje. Prebehy sa zastavujú vtedy, ak hráči z poľa prihrajú loptu nahadzovačovi, pričom skôr začatý prebeh hráča sa tým nezastavuje. Prebehujúci hráč sa môže vracať na svoju pôvodnú métu. Každú hru kontrolujú štyria rozhodcovia, pričom hlavný rozhodca stojí priamo za pálkarom a chytačom, takže môže posúdiť všetky nadhody a odpaly. Základom techniky je odpaľovanie lopty, ďalšie dôležité činnosti sú prebehy, prihrávky, chytanie lopty a dobehy na méty. Od hráča sa vyžadujú rýchlostné, silové a koordinačné schopnosti.

Rekordné výkony v niektorých herných činnostiach jednotlivca sú: odpal 193 m (1960, Mickey Mantle, *1931, †1995), hod loptičkou 135,89 m (1957, Glen Gorbous, *1930, †1990), obeh 13,3 s (1932, Evar Swanson, *1902, †1973).