austroslavizmus
austroslavizmus [lat.] — ideový a politický program časti predstaviteľov slovanských národov habsburskej monarchie (najmä českých a slovenských), ktorý so zreteľom na skladbu a početnosť jednotlivých národných subjektov pokladal existenciu tejto viacnárodnej ríše za najúčelnejší štátoprávny rámec na zachovanie svojbytnosti a podmienok na emancipáciu v nej žijúcich slovanských národov. Koncepciu austroslavizmu ako prvý ucelene zostavil Karel Havlíček Borovský (1846). Proti myšlienke všeslovanského národa (Ján Kollár) postavil koncepciu spoločenstva slovanských národov habsburskej ríše, ktorých spoločným záujmom bola obrana proti tlakom veľkonemeckej a ruskej expanzie. V rokoch 1848 – 49 bol hlavným tvorcom programu austroslavizmu František Palacký. V otvorenom liste frankfurtskému Národnému zhromaždeniu (apríl 1848) odmietol začlenenie rakúskych krajín do zjednocujúceho sa Nemecka a obhájil existenciu habsburskej ríše ako nevyhnutného rámca pre malé národy strednej Európy. Slovanský zjazd (jún 1848), ktorému predsedal, prijal požiadavku pretvoriť monarchiu na konštitučný štát rovnoprávnych národov. Neskôr (na Kroměřížskom sneme v januári 1849) navrhol federalizáciu ríše podľa prirodzenoprávneho (etnického) princípu na 8 národných jednotiek. Jednu z nich mali tvoriť Česi, Moravania a Slováci s česky hovoriacimi časťami Sliezska. Návrh nebol prijatý. Od 60. rokov sa v českom prostredí dostával do popredia historickoprávny princíp usporiadania ríše. Koncepciu austroslavizmu z rokov 1848 – 49 prijala v zásade aj slovenská politická reprezentácia. V 60. rokoch sa jej prvky prejavili v predstavách a snahách riešiť národnostnú otázku v súvislosti s prestavbou usporiadania ríše podľa prirodzenoprávneho princípu na zásadách federalizmu rovnoprávnych národov, aby sa zabránilo ústavnému zakotveniu dominantného štátoprávneho postavenia Maďarov v Uhorsku proti základným záujmom nemaďarských národov. Rakúsko-maďarské vyrovnanie (1867), pred ktorým Palacký varoval (v práci Idea státu rakouského, 1865), znamenalo praktickú porážku austroslavizmu. Oživenie myšlienok austroslavizmu v slovenskej politike na začiatku 20. stor. súvisí s podielom Milana Hodžu na príprave plánov federalizovať dualistickú monarchiu v súčinnosti s kruhmi okolo následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este.