Asmara

Text hesla

Asmara, Asmera — hlavné mesto Eritrey v Etiópskej vysočine, 2 325 m n. m.; administratívne stredisko regiónu Maakel, 775-tis. obyvateľov (2014). Priemysel textilný, odevný, pivovarnícky, stavebných materiálov. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, obchod s kávou). Dopravná križovatka s medzinárodným letiskom, železničné a cestné spojenie s prístavom Mitsíwa na pobreží Červeného mora.

Staré etiópske mesto, 1889 obsadené Talianmi; od 1897 administratívne stredisko talianskej kolónie Eritrea; v období 1952 – 62 (počas federatívneho spojenia Eritrey s Etiópiou) sídlo eritrejskej vlády; do 1993 stredisko etiópskej provincie Eritrea.

Mesto je významným príkladom moderného urbanizmu konca 19. stor. – 1. pol. 20. stor. výnimočne uplatnenom v kontexte africkej architektúry. Bolo koncipované na základe viacerých urbanistických plánov z 1893 – 41, ktoré navrhli talianski architekti a v ktorých sa uplatnili princípy modernej architektúry a urbanizmu. Zachovalo sa tam množstvo koloniálnych stavieb vybudovaných v architektonických štýloch 1. pol. 20. stor. (najmä verejné stavby, kiná, komerčné i priemyselné stavby, obytná architektúra, školy, sakrálne stavby ako kostoly a mešity a i.). Je dokladom koloniálneho urbanizmu a výstavby založených na funkčnej, náboženskej a rasovej segregácii uplatnenej v špecifických geografických podmienkach. Ako modernistické mesto Afriky bolo 2017 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Archeologické múzeum. Národné múzeum Eritrey (1922). Univerzita (1958).

Text hesla

Asmara, Asmera — hlavné mesto Eritrey v Etiópskej vysočine, 2 325 m n. m.; administratívne stredisko regiónu Maakel, 775-tis. obyvateľov (2014). Priemysel textilný, odevný, pivovarnícky, stavebných materiálov. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, obchod s kávou). Dopravná križovatka s medzinárodným letiskom, železničné a cestné spojenie s prístavom Mitsíwa na pobreží Červeného mora.

Staré etiópske mesto, 1889 obsadené Talianmi; od 1897 administratívne stredisko talianskej kolónie Eritrea; v období 1952 – 62 (počas federatívneho spojenia Eritrey s Etiópiou) sídlo eritrejskej vlády; do 1993 stredisko etiópskej provincie Eritrea.

Mesto je významným príkladom moderného urbanizmu konca 19. stor. – 1. pol. 20. stor. výnimočne uplatnenom v kontexte africkej architektúry. Bolo koncipované na základe viacerých urbanistických plánov z 1893 – 41, ktoré navrhli talianski architekti a v ktorých sa uplatnili princípy modernej architektúry a urbanizmu. Zachovalo sa tam množstvo koloniálnych stavieb vybudovaných v architektonických štýloch 1. pol. 20. stor. (najmä verejné stavby, kiná, komerčné i priemyselné stavby, obytná architektúra, školy, sakrálne stavby ako kostoly a mešity a i.). Je dokladom koloniálneho urbanizmu a výstavby založených na funkčnej, náboženskej a rasovej segregácii uplatnenej v špecifických geografických podmienkach. Ako modernistické mesto Afriky bolo 2017 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Archeologické múzeum. Národné múzeum Eritrey (1922). Univerzita (1958).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 8. novembra 2016.

citácia

Asmara [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/asmara