arizácia

arizácia [sanskrit + gr. > lat.] — proces núteného vyvlastňovania majetku židovského obyvateľstva a jeho prevod do vlastníctva tzv. árijcov (→ norimberské zákony). Arizácia sa uskutočnila v nacistickom Nemecku a v krajinách ním ovládaných. Na Slovensku sa začala v roku 1939 vydaním nariadenia o obmedzení živnostenského podnikania, o dočasných správach, ktoré viedli správcovia a dôverníci. Bola súčasťou riešenia tzv. židovskej otázky režimom vojnovej Slovenskej republiky. V apríli 1940 vyšiel zákon, ktorý umožňoval tzv. dobrovoľnú arizáciu a nevzťahoval sa na podniky, ktoré mali továrenský charakter. Podľa jeho novelizácie z novembra 1940, resp. zo septembra 1941 (→ židovský kódex), sa do konca 1941 likvidovali všetky podniky, obchody a domy židovských obyvateľov (asi 12 300). Osobitnými nariadeniami sa arizoval aj židovský poľnohospodársky majetok a židovská pôda (asi 100-tisíc ha). V priebehu roku 1942 bolo do nacistických vyhladzovacích táborov násilne deportovaných 56-tisíc židovských občanov. Arizačné majetkové prevody zrušili nariadenia SNR v septembri 1944 a reštitučný zákon z mája 1946.