architektúra databázových systémov
architektúra databázových systémov — špecializovaná disciplína informatiky zaoberajúca sa navrhovaním štruktúry databázového systému a jeho zložiek, ktoré majú stanovené funkcie a vzájomné vzťahy; aj schéma konkrétneho databázového systému vyjadrujúca jeho základnú štrukturálnu organizáciu. Architektúra databázových systémov poskytuje spôsoby abstraktného opisu štruktúry databázových systémov, ako aj princípy a pravidlá, ktorými sa riadi ich návrh a vývoj v čase. K najznámejším patrí trojúrovňová architektúra (známa aj ako ANSI/SPARC architektúra) navrhnutá na dosiahnutie oddelenia programov od údajov, na podporu viacerých používateľských pohľadov a na použitie údajového slovníka (katalógu údajov) na uschovanie opisu databázy (schémy). Schémy môžu byť definované na troch úrovniach:
1. Vnútorná úroveň má vnútornú schému, ktorá opisuje fyzické pamäťové štruktúry databázy. Vnútorná schéma používa fyzický údajový model a opisuje detaily úschovy údajov a prístup k nim pre databázu.
2. Konceptuálna úroveň má konceptuálnu schému, ktorá opisuje štruktúru celej databázy pre komunitu používateľov. Konceptuálna schéma je globálny opis databázy, ktorá skrýva detaily fyzických pamäťových štruktúr a koncentruje sa na opis entít, typu údajov, vzťahov a ohraničení. Na to slúži vysokoúrovňový údajový model alebo implementačný údajový model.
3. Externá (vonkajšia) úroveň (úroveň pohľadov) zahŕňa množstvo externých schém alebo používateľských pohľadov. Každá externá schéma opisuje databázový pohľad jednej skupiny používateľov databázy. Každý pohľad opisuje časť databázy, ktorú zaujíma určitú skupinu používateľov a ukrýva zvyšok databázy.