apoštolský kráľ

apoštolský kráľ, apoštolský majestát — titul uhorských kráľov počnúc Štefanom I., sv., ktorý ho 1000 dostal údajne od pápeža Silvestra II. za usilovnú činnosť pri šírení a upevňovaní kresťanstva v Uhorsku (zakladanie biskupstiev a arcibiskupstiev, škôl, podpora rehoľníkov a učiteľov). Štefan požiadal pápeža o požehnanie a udelenie kráľovského titulu, Silvester II. mu údajne poslal korunu a apoštolský kríž s právom používať titul apoštolský kráľ. Na základe tejto tradície si uhorskí králi prisvojovali najvyššie patronátne právo. Štefan III. sa síce okolo 1169 zaviazal, že bez porady s pápežom nebude ani vymenúvať, ani odvolávať biskupov, viacerí neskorší uhorskí panovníci to však nerešpektovali. Vladislav II. Jagelovský a Ferdinand I. žiadali od pápežov potvrdenie titulu apoštolský kráľ, dosiahla ho však až Mária Terézia za pápeža Klementa III. (1753) a používala ho vo svojej intitulácii. Nové biskupstvá (Spiš, Banská Bystrica a Rožňava) však zriadila 1776 so súhlasom pápežskej kúrie.