antické olympijské hry

Text hesla

antické olympijské hry, staroveké olympijské hry — najslávnejšie grécke kultové hry usporadúvané na počesť boha Dia (Zeus). Podľa bájí bol ich zakladateľom Herakles. Prvé antické olympijské hry sa údajne uskutočnili 776 pred n. l. a tento rok sa neskôr stal základom gréckeho datovania. Konali sa každé 4 roky, trvali 5 – 7 dní a počas nich bol medzi gréckymi mestskými štátmi (polis) vyhlásený všeobecný mier (ekecheiria). Kto ho porušil, bol potrestaný (napr. Sparta bola vylúčená z hier 420 pred n. l.). Posledné hry (293. v poradí) sa konali 393 n. l., keď boli v súvislosti so zákazom všetkých pohanských kultov a sviatkov cisárom Theodosiom I. Veľkým zakázané. Spočiatku sa na nich mohli zúčastniť iba slobodní Gréci, neskôr i príslušníci iných národov, dokonca i otroci (gladiátori). Ženy na nich nemohli štartovať, ale víťazkami sa mohli stať ako majiteľky koní a záprahov. Evidovali sa iba víťazi, ktorí boli dekorovaní vencom z olivovej ratolesti a ktorým boli preukazované veľké pocty. K prvým víťazom patril Chionis, šprintér zo Sparty, štvornásobný víťaz stadia, trojnásobný víťaz diaulu, zápasník Milón z Krotónu, štvrťstoročie najsilnejší muž Grécka, Leónidas z Rodu, 12-násobný víťaz v behu. Na prvých 13 hrách sa súťažilo v jedinej disciplíne – v dromose (beh na 1 stadion, 192,27 m), postupne pribúdali ďalšie disciplíny: diaulos (2 stadiá), dolichos (vytrvalostný beh), palé (zápas), pentatlon (päťboj – skok do diaľky, dromos, hod oštepom, diskom, palé), pygmé (box), pankration (kombinácia boxu a zápasu), hoplitodromos alebo dromos hoplitón (beh ťažkoodencov na 2 – 4 stadiá), preteky štvorzáprahov (neskôr i ďalšie hipické súťaže).

Zverejnené v auguste 1999.

Antické olympijské hry [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/anticke-olympijske-hry