Anonymova kronika

Anonymova kronika —

1. najstaršia poľská kronika napísaná medzi 1112 a 1118 neznámym autorom, → Gallus Anonymus;

2. Gesta Hungarorum — po latinsky písaná kronika, resp. gesta; prvé zachované dielo uhorskej historiografie. Vznikla okolo 1200. Neznámy autor Anonymus v nej opisuje dejiny starých Maďarov od ich pravlasti v Skýtii cez dobytie Veľkej Moravy až po založenie uhorského štátu. Podpísal sa ako Majster P. (P. dictus magister), notár kráľa Bela. Podľa súčasných výskumov ide pravdepodobne o vzdelaného rábskeho biskupa Petra, predtým kancelára kráľa Bela III., ktorý počas štúdií vo Francúzsku napísal Trojanskú kroniku. Pre pozoruhodný počet maďarských názvov a mien v latinskom texte je aj významnou jazykovednou pamiatkou. Bola vzorom pre všetky uhorské kroniky. Rozprávanie o príchode starých Maďarov do Panónskej panvy nemá hodnotu hodnoverného historického prameňa, je akýmsi historickým románom, v ktorom sa miešajú fikcia, fakty, vymyslené postavy a udalosti. Zámerom diela bolo svojím textom o vedúcom postavení Maďarov v Uhorsku a poukazovaním na ich kontinuitu legitimizovať a ospravedlniť násilné podmanenie nemaďarských národov v Panónskej panve maďarským kmeňovým zväzom. Od 18. stor. bola kronika základom podmaniteľskej teórie Maďarov v Uhorskom kráľovstve.