alkalita pôdy

alkalita pôdy — fyzikálno-chemická vlastnosť pôdy. Pôdy v dôsledku zvýšenej koncentrácie hydroxidových iónov (OH⁻) prejavujú alkalickú pôdnu reakciu, ktorá je vyjadrená hodnotou pH. Na základe hodnôt pH sa rozlišuje slabo alkalická pôda so slabo zásaditou pôdnou reakciou (pH 7,2 – 8,3), alkalická pôda (pH 8,4 – 9,5) a silno alkalická pôda so silno zásaditou pôdnou reakciou (pH nad 9,5). Príčinou alkality pôdy je vysoký podiel sodíka v pôdnom sorpčnom komplexe alebo vyšší obsah uhličitanov, príp. hydrogenuhličitanov sodíka, vápnika a horčíka v pôdnej hmote a v pôdnom roztoku. Alkalizácia pôdy predstavuje nadmerné obohatenie pôdy o tieto soli vápnením alebo zasolením. Silno alkalické pôdy sa vyskytujú v suchých teplých oblastiach Afriky, Ázie a Severnej Ameriky, slabo alkalické pôdy na karbonátových horninách v Európe a v Ázii. Na Slovensku sú slabo alkalické pôdy rozšírené vo väčších celkoch (spolu približne na 16 % územia) predovšetkým ako karbonátové pôdy – černozeme, čiernice a fluvizeme Podunajskej nížiny a rendziny a pararendziny Bielych Karpát a Slovenského krasu. Silno alkalické pôdy typov solončak a slanec sa vyskytujú len sporadicky na Podunajskej rovine a vo Východoslovenskej nížine (približne na 5-tis. ha). Slabo alkalické pôdy sú vhodným stanovišťom vápnomilných rastlín, zatiaľ čo silno alkalické, t. j. zasolené pôdy sú málo úrodné a rastú na nich len slanomilné rastliny.