Ahlin, Lars

Ahlin [alín], Lars, 4. 4. 1915 Sundsvall – 10. 3. 1997 Štokholm — švédsky spisovateľ. Inšpiroval sa náboženským svetonázorom, v dielach sa zaoberal morálnymi aspektmi ľudského života a myšlienkou duchovnej rovnosti ľudí. Zastával myšlienky modernizmu spätého so spoločenskou realitou. V grotesknom románe Moja smrť je moja (Min dod är min, 1945) spojil psychologickú kresbu s experimentálnou kompozíciou, v experimentálnom románe Keby (Om, 1946) zobrazil vzťahy otca a syna, v románoch Červenovláska (Kanelbiten, 1953; slov. 1968), Žena, žena (Kvinna, kvinna, 1955; slov. 1990), Noc v jarmočnom stane (Natt i marknadstältet, 1957) a Hladký chod (Gilla gång, 1958) vykreslil vzťahy muža a ženy. Výrazné postavenie vo švédskej literatúre potvrdil románom Siedme ústa (Sjätte munnen, 1985). Autor románov Veľké zabudnutie (Stora glömskan, 1954; slov. 1982), Ovocie tvojho života (Din livsfrukt, 1987), Hanibal víťazí (Hannibal segraren, 1982; s manželkou Gunnel) a Florentínsky diviak (Det florentinska vildsvinet, 1991) a zbierok esejí Estetické eseje (Estetiska essayer, 1994) a Breviár (Breviarium, 1996). Nositeľ viacerých literárnych ocenení.