adresovanie

adresovanie [fr.] — inform. mechanizmus určovania efektívnej adresy inštrukcií alebo operandov inštrukcií.

Základné spôsoby adresovania operandov sú:

priame adresovanie – adresa operandu sa udáva priamo v inštrukcii, napr. v inštrukcii presuň do zhromažďovača obsah pamäťovej bunky s adresou 10 (LDA 10) je adresa zdroja (pamäťová bunka s adresou 10, odkiaľ sa presunie údaj) daná priamo ako súčasť inštrukcie;

implicitné adresovanie – operand je daný implicitne inštrukciou, napr. v inštrukcii LDA 10 je cieľový register (zhromažďovač), kam sa údaj presunie, daný implicitne;

bezprostredný operand – v inštrukcii sa neudáva adresa operandu, ale priamo operand;

nepriame adresovanie – v inštrukcii sa udáva adresa, na ktorej sa nachádza adresa operandu. Hodnoty adries operandov môžu byť v inštrukcii vyjadrené buď absolútne, alebo relatívne. Pri absolútnom adresovaní sa adresa udáva úplne a predstavuje vlastne efektívnu adresu. Tento spôsob vedie spravidla k potrebe veľkého počtu bitov adresovej časti formátu inštrukcie (napr. pri pamäti 16 MB treba 24 bitov adresy). Pri relatívnom adresovaní sa hodnota adresy v inštrukcii vyjadruje relatívne k začiatku segmentu. Adresa začiatku segmentu je v bázovom registri. Tento spôsob adresovania si vyžaduje menší počet bitov adresovej časti formátu inštrukcie, efektívnu adresu operandu však treba vypočítať pomocou sčítačky.

Adresovanie inštrukcií je priame podľa obsahu programového počítadla, pričom hodnota adresy môže byť určená absolútne alebo relatívne.