absentium ablegatus

absentium ablegatus [-cium; lat.] — právnický termín, ktorý určoval postavenie zástupcu delegáta na uhorskom sneme. Vznikol po rozdelení snemu na hornú a dolnú tabulu na základe zákona z 1608. Delegát mohol vyslať svojho zástupcu, ktorý mal právo zúčastniť sa na rokovaní snemu a vstupovať do rozpravy, nemal však hlasovacie právo.