Výročia

Zobrazené heslá 1 – 17 z celkového počtu 17 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

1878 – Aichhorn, August

Aichhorn, August, 27. 7. 1878 Viedeň – 13. 10. 1949 tamže — rakúsky pedagóg. Bol ovplyvnený názormi S. Freuda a psychoanalýzou, považovaný za zakladateľa psychoanalytickej pedagogiky. Vo Viedni zriaďoval útulky pre opustenú mládež a od 1922 výchovné poradne pre mládež. Usiloval sa o reformu výchovy v nápravných ústavoch (tzv. otvorené ústavy) vytváraním dôvery a hľadaním ciest odstránenia agresivity u chovancov, ktorej príčiny videl v zlej výchove v detstve. Dištancoval sa od represívnych metód, hľadal nové spôsoby odstraňovania dôsledkov opustenosti detí a uplatňoval tzv. psychológiu zmierenia, v rámci ktorej zdôrazňoval potrebu budovania kvalitných medziľudských vzťahov a citovej blízkosti (milovať a byť milovaným). Autor práce Zanedbaná mládež: psychoanalýza v ústavnej výchove (Verwahrloste Jugend: Die Psychonalyse in der Fürsorgeerziehung, 1925).

1801 – Airy, George Biddell

Airy [éri], George Biddell, sir, 27. 7. 1801 Alnwick – 2. 1. 1892 Greenwich, dnes súčasť Londýna — britský geofyzik, astronóm a meteorológ, kráľovský astronóm. R. 1836 – 81 riaditeľ Kráľovského observatória v Greenwichi. Zaoberal sa teoretickou astronómiou a optikou, skúmal problémy vzájomného pôsobenia Zeme a Mesiaca, problematiku zatmení, kométy, meteory. Autor jednej z hypotéz izostázie (→ Airyho hypotéza izostázie), objaviteľ astigmatizmu oka.

1962 – Aldington, Richard

Aldington [óldingtn], Richard, vlastným menom Edward Godfree Aldington, 8. 7. 1892 Portsmouth – 27. 7. 1962 Sury-en-Vaux, Francúzsko — anglický básnik a prozaik. R. 1915 vydal prvú zbierku imagistickej poézie Obrazy (1910 – 1915) (Images 1910 – 1915, 1915); pod vplyvom básne T. S. Eliota Pustatina a skúseností z vojny vznikli zbierka Obrazy vojny (Images of War, 1919) a báseň Blázon v lese: fantazmagória (A Fool i’ the Forest: A Phantasmagoria, 1924). Vojnové zážitky spracoval aj v románe Smrť hrdinu (Death of a Hero, 1929), román Plukovníkova dcéra (The Colonel’s Daughter, 1931) je naplnený zúfalstvom nad chaosom povojnového života; autor románu Všetci ľudia sú nepriatelia: romanca (All Men Are Enemies: A Romance, 1933; slov. 1948; sfilmovaný 1934, réžia G. Fitzmaurice) a kontroverzných životopisov D. H. a T. E. Lawrenceovcov.

2013 – Alonso, Fernando

Alonso, Fernando, 27. 12. 1914 Havana – 27. 7. 2013 tamže — kubánsky tanečník a pedagóg, brat A. Alonsa. Od 1937 pôsobil s vtedajšou manželkou A. Alonsovou v USA, 1940 – 48 v American Ballet Theatre v New Yorku. R. 1948 spoluzakladateľ baletnej skupiny A. Alonsovej v Havane (neskorší Kubánsky národný balet). Po 1975 založil v Camagüeyi na Kube vlastnú baletnú školu a spoločnosť.

1997 – al-Džaváhirí, Muhammad Mahdí

al-Džaváhirí, Muhammad Mahdí, 26. 6. alebo 26. 7. 1899 alebo 1900 Nadžaf – 27. 7. 1997 Damask — iracký básnik a publicista zaraďujúci sa k posledným veľkým reprezentantom klasicizujúceho smeru v novodobej arabskej poézii. Básnické prvotiny publikoval od roku 1921 v časopisoch. V roku 1930 začal vydávať časopis Eufrat (al-Furát), ktorý však bol z politických príčin čoskoro zakázaný, podobne sa skončili aj jeho ďalšie pokusy vydávať nezávislé periodiká, napr. Prevrat (Inkiláb) a i. Za svoje politické názory sa dostal viackrát do väzenia a bol vypovedaný do exilu. V rokoch 1961 – 68 žil v Prahe, kde vydal básnickú zbierku Pošta z vyhnanstva (Baríd min al-gurba, 1965). Po baasistickej revolúcii v roku 1968 sa vrátil do Iraku, kde vydal zbierku Pošta návratu (Baríd al-auda, 1969). Aktuálna spoločenská a politická tematika jeho poézie ostro kontrastuje s jeho príklonom k archaickej poetike. Súborné vydanie al-Džaváhirího celoživotného básnického diela vyšlo pod názvom Díván al-Džaváhirí (1973).

1951 – Garaj, Peter

Garaj, Peter, 27. 7. 1951 Skýcov, okres Zlaté Moravce — slovenský lesnícky a poľovnícky odborník. R. 1971 – 76 a od 1987 pôsobil na Lesníckej fakulte VŠLD (od 1991 Technická univerzita) vo Zvolene, 1976 – 77 a 1985 – 86 v podniku Štátne lesy Topoľčianky; 1998 profesor. Expert medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC), navrhovateľ metód na odhad veku a bodovej hodnoty jeleních trofejí a realizátor výskumu zameraného na regionálnu trofejovú kvalitu poľovnej zveri. Člen viacerých vedeckých a redakčných rád poľovníckych časopisov na Slovensku. Organizátor a garant viacerých vedeckých konferencií na tému Poľovnícky manažment a ochrana zveri. Autor a spoluautor viacerých učebníc, vysokoškolských skrípt a odborných prác, napr. Myslivost (1997 a 1999), Poľovníctvo (2010, 2011, 2015) a Biológia poľovnej zveri (2012).

1962 – Hegenbarth, Josef

Hegenbarth [-bart], Josef, 15. 6. 1884 Česká Kamenice – 27. 7. 1962 Drážďany — nemecký maliar a grafik, jeden z najvýznamnejších nemeckých ilustrátorov 20. storočia.

R. 1908 – 15 študoval na akadémii v Drážďanoch, kde 1946 – 49 vyučoval ilustráciu. Od 1921 kreslil pre časopisy Simplicissimus a Jugend, po 1945 pre Ulenspiegel. Virtuózny a mimoriadne tvorivý kresliar, vynikajúci ilustrátor rozprávok a povestí, ktoré ilustroval perokresbami a akvarelom. Mal bohatú fantáziu a osobitý štýl, ktorý sa vyznačoval expresívnymi líniami a niekedy hraničil s groteskou. Vytvoril knižné ilustrácie diel W. Shakespeara, J. W. Goetheho, H. Balzaca, N. V. Gogoľa, G. Flauberta a i.

2005 – Held, Al

Held, Al, 12. 10. 1928 New York – 27. 7. 2005 Todi, Taliansko — americký maliar, popredný predstaviteľ hard-edge painting.

Od konca 50. rokov 20. storočia prevážili v jeho dielach jasne ohraničené, ostro rezané geometrické tvary a farebné plochy (Taxík II, 1959). Vytvoril sofistikovaný abstraktný lineárny štýl založený na grafickej reinterpretácii kubizmu (Indigo, 1990). R. 1962 – 80 profesor umenia na Yalovej univerzite.

1811 – Hidalgo y Costilla, Miguel

Hidalgo y Costilla [idal- i kostiľa], Miguel, 8. 5. 1753 Corralejo – 30. 7. 1811 Chihuahua — mexický kňaz a bojovník za slobodu. Po vyštudovaní filozofie a teológie na univerzite San Nicolás vo Valladolide bol poslaný ako duchovný do dediny Dolores (Guanajuato), kde začal šíriť pokrokové osvietenské metódy práce (pestovanie viniča, chov včiel a priadky morušovej, zakladanie rôznych dielní). Kontakty s prostredím chudobných Indiánov ho priviedli ku kritike koloniálneho systému, začo bol perzekvovaný. V septembri 1810 zorganizoval povstanie proti Španielom, ktorým sa začal boj za nezávislosť Mexika. Jeho vyše 50-tisícová armáda sa dostala až do blízkosti hlavného mesta, kde však bol v rozhodujúcej bitke 17. 1. 1811 španielskymi silami porazený. Padol do zajatia, bol odsúdený na smrť a zastrelený. Je považovaný za symbol boja za nezávislosť a nazývaný otec národa.

1849 – Hopkinson, John

Hopkinson, John, 27. 7. 1849 Manchester – 27. 8. 1898 Alpy, Švajčiarsko (pri výstupe na vrch Petite Dent de Veisivi) — britský elektrotechnik. Od 1890 profesor na King’s College v Londýne. Zaoberal sa konštrukciou a účinnosťou dynám, 1883 vynašiel a získal patent na svoj vynález trojvodičového rozvodu jednosmerného elektrického prúdu, 1886 sformuloval podľa neho nazvaný Hopkinsonov zákon.

1908 – Hrdlička, Karol

Hrdlička, Karol, 3. 12. 1837 Nitrianska Streda, okres Topoľčany – 27. 7. 1908 Nadlak, Rumunsko — slovenský náboženský spisovateľ, prekladateľ, evanjelický kňaz, otec Ľ. J. Hrdličku. Pôsobil ako kaplán v Kostolnom a Békešskej Čabe (Maďarsko) i ako farár v Békešskej Čabe-Viniciach (dnes mestská časť Békešskej Čaby) a od 1870 v Nadlaku (Rumunsko). Na Dolnej zemi rozvíjal národnouvedomovaciu a osvetovú činnosť, písal cirkevno-náboženskú literatúru a prispieval do slovenských novín a časopisov. Anonymne vydal zbierku poézie Falošní svätí alebo nákaza nazarenská a horké pilulky proti nej (1886), do slovenčiny preložil poéziu S. Petőfiho (Šándora Petőfiho Spisy básnické, 1890) a i.

1911 – Hudcovič, Aurel

Hudcovič, Aurel, 27. 7. 1911 Šúrovce, okres Trnava – 31. 10. 1981 Bratislava — slovenský lekár, gynekológ a pôrodník. Od 1942 pôsobil na Klinike pôrodníctva a chorôb ženských, 1954 – 76 prednosta II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky, súčasne od 1961 vedúci Katedry gynekológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave; 1965 mimoriadny profesor. Zaoberal sa tehotenskými gestózami, patológiou krvácania v placentovej fáze pôrodu, vývojovými anomáliami ženských pohlavných orgánov a ich chirurgickou liečbou. R. 1952 – 60 hlavný odborník Povereníctva zdravotníctva pre starostlivosť o ženy, 1958 – 67 člen vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva, 1955 – 69 podpredseda Slovenskej gynekologickej spoločnosti. Spoluautor stredoškolských a vysokoškolských učebníc Gynekologie (1950), Náuka o materstve (1959) a Gynekológia a pôrodníctvo 1 – 3 (1972 – 76), autor a spoluautor vedecko populárnych publikácií Zdravoveda (1950), Zdravotnícka abeceda ženy (1952) a Žena v zdraví a v chorobe (1960), desiatky populárno-vedeckých článkov, ako aj vyše 120 vedeckých štúdií publikovaných v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. Ocenený Medailou J. E. Purkyňu (1972).

1966 – Járdányi, Pál

Járdányi [-ňi], Pál, 30. 1. 1920 Budapešť – 27. 7. 1966 tamže — maďarský skladateľ a folklorista. Študoval kompozíciu u Z. Kodálya a hru na husliach u E. Zathureczkého na vysokej hudobnej škole v Budapešti, kde 1946 – 59 pôsobil aj ako profesor skladby a folkloristiky. Od 1960 vedúci hudobného oddelenia Maďarskej akadémie vied. Jeho tvorba nadväzuje na bartókovsko-kodályovskú tradíciu. Diela: Sonáta pre husle (1944), dve Sláčikové kvartetá (1947, 1954), symfónia Vörösmarty (1952), Borsodská rapsódia (1953), Dychové kvinteto (1955), Vivente e moriente (1963) a i. Autor viacerých hudobnoteoretických prác a štúdií.

1942 – Kirnbauerová-Bundyová, Susanne

Kirnbauerová-Bundyová (Kirnbauer-Bundy), Susanne, 27. 7. 1942 Viedeň — rakúska tanečnica a choreografka. Absolvovala Baletnú školu Viedenskej štátnej opery. Od 1956 pôsobila ako členka, od 1967 sólistka a od 1972 prvá sólistka baletného súboru Viedenskej štátnej opery, vystupovala aj na zahraničných baletných scénach. Vytvorila postavy vo viacerých baletoch, napr. Labutie jazero, Giselle, Šípková Ruženka, Zázračný mandarín, Princ z krajiny pagod (B. Britten). R. 1986 – 2008 pôsobila ako umelecká vedúca baletu Volksoper vo Viedni, kde vytvorila viacero choreografií, napr. Coppélia (1992), Tisíc a jedna noc (1994; na hudbu N. Rimského-Korsakova) a Karneval zvierat (1994; C. Saint-Saëns).

1935 – Klepoch, Jaromír

Klepoch, Jaromír, 27. 7. 1935 Bratislava — slovenský odborník v lodnej doprave. R. 1960 – 79 pôsobil v rôznych funkciách (konštruktér, vývojový pracovník, hlavný projektant) v Slovenských lodeniciach Komárno, n. p. (dnes Slovenské lodenice Komárno, a. s.), súčasne od 1963 ako externý učiteľ a konzultant na SVŠT (dnes STU) v Bratislave. R. 1979 – 2004 vedúci divízie vodnej dopravy Výskumného ústavu dopravného v Žiline, 2000 – 09 hosťujúci profesor na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity. R. 1993 inicioval založenie klasifikačnej a dozornej organizácie Slovenský Lloyd, spol. s r. o., v Bratislave na vykonávanie odborno-technickej a kontrolnej (dozornej) činnosti pri konštrukcii a stavbe lodí, ako aj počas ich prevádzky, v ktorej dodnes vykonáva funkciu prokuristu. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zaoberal dopravnou a spojovou technológiou, ako aj teóriou, konštrukciou a vybavením plavidiel. Aktívne sa podieľal na tvorbe strategických štúdií a nových legislatívnych noriem (zákonov a vyhlášok) SR súvisiacich s vnútrozemskou a námornou plavbou, pravidelne sa zúčastňuje aj na príprave a tvorbe celoeurópských rezolúcií a odporúčaní skupín expertov pre vodnú dopravu Hospodárskej komisie OSN pre Európu so sídlom v Ženeve. Autor viac ako 100 príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch a 3 patentov. Za prínos a celoživotnú prácu v oblasti dunajskej plavby bol 2010 ocenený pamätnou medailou Za prínos k rozvoju plavby na Dunaji udeľovanou Dunajskou komisiou.

1917 – Kocher, Theodor

Kocher, (Emil) Theodor, 25. 8. 1841 Bern – 27. 7. 1917 tamže — švajčiarsky lekár, chirurg. Pôsobil na univerzite v Berne, od 1872 profesor chirurgie, neskôr riaditeľ Univerzitnej chirurgickej kliniky. V praxi ako jeden z prvých aplikoval aseptickú chirurgiu. K jeho povinnostiam patrilo školiť armádnych lekárov a liečiť strelné poranenia, ktoré podrobne skúmal s cieľom urýchliť hemostázu. Zaviedol do praxe nové typy operácií brušných orgánov, zdokonalil operáciu prietrže, repozíciu pri luxácii ramenného kĺbu a neurochirurgické operácie vykonávané pri chorobách centrálnej nervovej sústavy a mozgu, vykonal úspešnú operáciu žlčníka pomocou špeciálnych klieští. Zaoberal sa aj nepriechodnosťou čriev, chorobami mužských pohlavných orgánov, ako aj úrazovou epilepsiou a jej liečbou. Svoje poznatky predovšetkým z brušnej chirurgie a chirurgie kĺbov publikoval v knihe Náuka o chirurgických operáciách (Chirurgische Operationslehre, 1892), ktorá mala 6 vydaní a bola preložená do mnohých jazykov. Neskôr sa zaoberal najmä fyziológiou a patofyziológiou štítnej žľazy. Zistil dôležité vzťahy medzi operačným odstránením štítnej žľazy a postoperačnými fyzickými a mentálnymi následkami jej odstránenia a vypracoval účelnú operačnú metodiku tohto orgánu, opísal myxedém a kretenoidné znaky u pacientov po odstránení štítnej žľazy. Vo svojej práci Ochorenia štítnej žľazy (Erkrankungen der Schilddrüse) zhrnul komplexné poznatky o tejto žľaze, ktoré mali základný význam pre neskorší vývoj chirurgie štítnej žľazy (Kocherova tyreochirurgická škola). Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1909) za práce o fyziológii, patológii a chirurgii štítnej žľazy.

1768 – Koch, Joseph Anton

Koch, Joseph Anton, 27. 7. 1768 Obergiblen, Tirolsko – 12. 1. 1839 Rím — rakúsky maliar a kresliar pôsobiaci v Taliansku.

R. 1785 – 91 študoval na Hohe Karlsschule v Stuttgarte, kde získal akademické maliarske vzdelanie. R. 1791 – 94 vytváral štúdie krajiny (najmä Álp) v plenéri, 1794 získal štipendium na pobyt v Ríme, kde sa 1795 usadil. V Ríme ho ovplyvnil najmä nemecký maliar Asmus Jacob Carstens (*1754, †1798). Inšpirovaný tradíciou klasickej rímskej krajinomaľby (N. Poussin, C. Lorrain, G. Dughet), bol priekopníkom klasicistickej heroickej krajinomaľby (→ ideálna krajinomaľba). Jeden z najvýznamnejších európskych krajinárov začiatku 19. stor. Jeho krajiny sa vyznačujú precíznym stvárnením detailov, štrukturálnou jasnosťou, majestátnosťou i dramatickou revíziou klasicistických princípov (Heroická krajina s dúhou, 1805), prírodné prostredie na svojich obrazoch však idealizoval. Na detailné zobrazenie prírody na jeho obrazoch vplýval i jeho záujem o súdobé prírodné vedy (geológiu, nemeckú prírodnú filozofiu) i o diela I. Kanta. Sústreďoval sa najmä na horské krajiny (Schmadribašský vodopád, 1805 – 11). Vytváral aj kresby, v ktorých zobrazoval figurálne námety inšpirované klasickou literatúrou, ale najmä stredovekom, čím sa výrazne podieľal na presadzovaní súdobého romantického záujmu o stredovek. R. 1812 – 15 žil vo Viedni, v tomto období sa zblížil s nazarénmi. Vytváral aj grafiku a písal teoretické diela o súdobom umení (Moderná umelecká kronika, Moderne Kunstchronik, 1834). Jeho diela predstavujú prechod medzi klasicizmom a romantizmom.