Výročia

Zobrazené heslá 1 – 13 z celkového počtu 13 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

1807 – Adams, Charles Francis

Adams [edms], Charles Francis, 18. 8. 1807 Boston – 21. 11. 1886 tamže — americký diplomat. Syn J. Q. Adamsa, vnuk J. Adamsa. Ako veľvyslanec USA v Spojenom kráľovstve (1861 – 68) dosiahol jeho neutrálny postoj počas občianskej vojny v USA (zabránil diplomatickému uznaniu Konfederácie). Na medzinárodnej konferencii v Ženeve (1871 – 72) presadil arbitrážne riešenie sporu o britskú loď Alabama, ktorá ničila americké obchodné lode.

1991 – Andrik, Pavel

Andrik, Pavel, 20. 12. 1917 Michal nad Žitavou, okres Nové Zámky – 18. 8. 1991 Bratislava — slovenský lekár, stomatológ. R. 1938 – 40 zubný laborant v Budapešti, počas 2. svet. vojny 1940 – 45 bol internovaný v pracovných a koncentračných táboroch, 1948 – 50 sekundárny lekár na I. stomatologickej klinike, od 1950 pôsobil na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, 1965 – 70 vedúci Katedry ortodontickej stomatológie, 1968 DrSc., 1973 profesor. Zaoberal sa ortodontickými anomáliami, vývinom chrupu so zreteľom na dynamiku a antropológiou. Na I. stomatologickej klinike v Bratislave vybudoval oddelenie čeľustnej ortopédie a prvú takúto verejnú ambulanciu na Slovensku. Autor a spoluautor mnohých článkov a štúdií publikovaných v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch, vysokoškolských učebníc, napr. Stomatologická protetika (1954), učebných textov, napr. Čeľustná ortopédia (1970), ako aj 8-jazyčného slovníka Prekladový stomatologický slovník (1987). Člen viacerých domácich i zahraničných odborných spoločností.

2018 – Annan, Kofi

Annan, Kofi, 8. 4. 1938 Kumasi – 18. 8. 2018 Bern — ghanský diplomat a politik. Študoval vo Švajčiarsku a v USA. Od 1962 pôsobil v štruktúre orgánov a organizácií OSN, o. i. pracoval v Hospodárskej komisii OSN pre Afriku a v Úrade vysokého komisára Spojených národov pre utečencov. Profesionálne činný najmä v oblasti ekonomiky a mierových operácií (od novembra 1995 do marca 1996 osobitný poverenec pre bývalú Juhosláviu); pôsobil aj ako poradca generálneho tajomníka OSN. R. 1996 zvolený za generálneho tajomníka OSN, 2001 (29. júna) ho Valné zhromaždenie OSN potvrdilo na ďalšie päťročné obdobie, v úrade do 31. decembra 2006. R. 2004 kritizoval americkú inváziu do Iraku, ktorú označil za nelegálnu a v rozpore s Chartou OSN, 2004 – 05 čelil kritike za korupčný škandál v programe Ropa za potraviny (nedostatočný dohľad a pomalá reakciu naň), 2006 sa výrazne angažoval v úlohe sprostredkovateľa vo vojne medzi Libanonom a Izraelom (izraelských vojakov na území Libanonu nahradili jednotky mierovej misie OSN – UNIFIL), 2008 sa zapojil do rokovaní medzi kenskou vládou a opozíciou počas povolebných nepokojov. Začiatkom 2012 bol vymenovaný za mimoriadneho vyslanca OSN pre Sýriu. Nobelova cena mieru (2001).

1978 – Auty, Robert

Auty [óti], Robert, 10. 10. 1914 Rotterham – 18. 8. 1978 Oxford — britský jazykovedec, slavista, bohemista a slovakista. Profesor na univerzitách v Cambridgei, Londýne a Oxforde. Pôvodne sa venoval germánskej a románskej filológii, neskôr kultúrnemu a národnostnému životu v strednej Európe, osobitne spisovným jazykom slovanských i neslovanských národov v bývalom Rakúsko-Uhorsku, všímal si aj iné spisovné jazyky, napr. estónsky. Sledoval úlohu významných osobností ako kodifikátorov spisovných jazykov. V ročenke The Year’s Work in Modern Language Studies pravidelne uverejňoval prehľady slovenskej jazykovedy a literárnej vedy v období 1940 – 49. Autor kompendia Príručka starej cirkevnej slovančiny II. Texty a slovník (Handbook of Old Church Slavonic II. Texts and Glossary, 1960, 1965, 1968).

Člen Medzinárodnej komisie pre slovanské spisovné jazyky a ďalších medzinárodných slavistických inštitúcií. Od 1957 člen korešpondent Rakúskej akadémie vied, od 1970 člen Britskej akadémie vied. Jeho zásluhou sa slovenský jazyk a literatúra prednášajú na univerzitách v Cambridgei, Oxforde a Sheffielde.

1864 – Bellincioniová, Gemma

Bellincioniová [-čo-] (Bellincioni), Gemma, 18. 8. 1864 Monza – 23. 4. 1950 Neapol — talianska speváčka (soprán). Jedna z najvýznamnejších predstaviteliek dramatických sopránových partov svojej doby. Debutovala ako 15-ročná, účinkovala na najvýznamnejších talianskych i zahraničných operných scénach. Od 1890 najznámejšia interpretka hlavných postáv veristických opier, v ktorých sa vyznačovala novým interpretačným štýlom s veľkými gestami a dovtedy v opere nevídaným pohybom na javisku. Prvá interpretka Santuzze (v opere Sedliacka česť P. Mascagniho, 1890) a Fedory (v rovnomennej opere U. Giordana, 1898). Od 1933 pedagogicky pôsobila na konzervatóriu v Neapole. Autorka knihy pamätí Ja a scéna (Io e il palcoscenico, 1920).

1986 – Benjámin, László

Benjámin, László, 5. 12. 1915 Budapešť – 18. 8. 1986 tamže — maďarský básnik, publicista a prekladateľ. Jeho básnická tvorba sa rozvíjala pod vplyvom autorov združených okolo časopisu Nyugat (Západ), E. Adyho a poézie robotníckych autorov. V prvej básnickej zbierke Hviezda neprišla (A csillag nem jött, 1939) ožívajú jeho zážitky zo života veľkomestského proletariátu, témou básnickej zbierky Po stvorení (A teremtés után, 1948) sú vojnové zážitky.

Po 1948 tvoril angažovanú lyriku preniknutú optimizmom (zbierka Večne žiť, Örökké élni, 1949), na roky kultu osobnosti reagoval kriticky, po 1956 väznený. V zbierkach Jediný život (Egyetlen élet, 1956), Piate ročné obdobie (Ötödik évszak, 1962), V zajatí morí (Tengerek fogságában, 1967) a i. sa postupne vymanil z krízy a znova sa angažoval za ľudské a spoločenské ideály. Nositeľ viacerých ocenení.

1761 – Genersich, Ján

Genersich, Ján, 18. 8. 1761 Kežmarok – 18. 5. 1825 Viedeň — uhorský pedagóg a historik, brat K. Genersicha. Študoval v Debrecíne, Kežmarku, Bratislave a 1782 – 85 na univerzite v Jene. Od 1788 profesor literatúry, filozofie a histórie na lýceu v Kežmarku (učiteľ P. J. Šafárika), 1806 – 10 viedol Literárnu spoločnosť v Kežmarku. Od 1821 profesor cirkevných dejín a práva na univerzite vo Viedni. Stúpenec neohumanizmu a filantropizmu, venoval sa otázkam reformy školstva a výchovy dievčat, zdôrazňoval aj význam estetiky vo výchove. V historických prácach sa zameriaval na popularizáciu dejín, autor literatúry pre mládež. Zaoberal sa aj mineralógiou a meteorológiou, korešpondujúci člen Mineralogickej spoločnosti v Jene. Diela: Krátke všeobecné svetové dejiny (Kurze allgemeine Weltgeschichte, 3 zväzky, 1812), Dejiny rakúskej monarchie od jej vzniku do konca Viedenského kongresu (Geschichte der Österreichischen Monarchie von ihrem Ursprunge bis zum Ende des Wieners Friedens Congressus, 8 zväzkov, 1815 – 17) a i.

1276 – Hadrián V.

Hadrián V., vlastným menom Ottobono Fieschi, okolo 1205 – 15 Janov – 18. 8. 1276 Viterbo — pápež (júl – august 1276). Od 1251 kardinál, 1265 – 68 pápežský legát v Anglicku, kde sprostredkoval zmier medzi anglickým kráľom Henrichom III. a jeho barónmi. Za svoje zvolenie vďačil Karolovi I. z Anjou, ktorý prinútil váhajúcich kardinálov k rozhodnutiu. Po zvolení pozastavil platnosť niektorých prísnych opatrení Gregora X. týkajúcich sa konkláve. Potom odišiel do Viterba, kde krátko nato zomrel.

1970 – Hála, Bohuslav

Hála, Bohuslav, 12. 1. 1894 Praha – 18. 8. 1970 tamže — český jazykovedec, fonetik. Od 1920 pôsobil na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe; 1945 profesor. Tvorca osobitnej teórie slabiky. Autor viac ako 10 knižných prác z fonetiky (viaceré z nich s aplikáciou v oblasti ortoepie a logopédie), napr. Akustická podstata samohlásek (1941), Slabika, její podstata a vývoj (1956), Technika mluveného projevu (1958), Uvedení do fonetiky češtiny na obecně fonetickém základě (1962) a Fonetika v teorii a praxi (1975), spoluautor (s Milošom Sovákom) diela Hlas, řeč, sluch. Základy fonetiky a logopedie (1962). Osobitnú pozornosť venoval fonetickému opisu slovenčiny v dielach Základy spisovné výslovnosti slovenské a srovnání s výslovností českou (1929) a Fonetické obrazy hlásek českých, slovenských, francouzských, německých, ruských, polských, anglických, maďarských a španělských spolu se srovnávacím popisem výslovnosti (1960).

1931 – Jávor, Tibor

Jávor, Tibor, 18. 8. 1931 Malacky – 17. 7. 2000 tamže — slovenský stavebný odborník. R. 1957 – 91 pôsobil vo Výskumnom ústave inžinierskych stavieb v Bratislave, od 1990 na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach; 1985 DrSc., 1990 profesor. Zaoberal sa navrhovaním a experimentálnym overovaním stavebných konštrukcií, najmä tzv. diagnostikou mostov. Ako jeden z prvých využíval nedeštruktívne, najmä ultrazvukové metódy. Spoluautor viacerých publikácií, napr. Šikmé doskové a roštové mosty (1967), Nové metódy v navrhovaní a v stavbe mostov (1967), Analógie (1972), Krútenie (1975) a Vybrané metódy experimentálneho výskumu betónových mostov (1985). Nositeľ viacerých vyznamenaní.

1972 – Jegorovová, Ľubov Nikolajevna

Jegorovová (Jegorova), Ľubov Nikolajevna, 8. 8. 1880 Petrohrad – 18. 8. 1972 Paríž — ruská tanečnica. R. 1898 absolvovala Baletnú školu v Petrohrade (pedagóg E. Cecchetti). R. 1898 – 1917 členka, sólistka a primabalerína Mariinského divadla v Petrohrade. Od 1917 tancovala v Ballets Russes de Serge Diaghilev. Stvárnila postavy Giselle, Myrty (Giselle), Medory (Korzár), Raymondy (Raymonda), Odetty-Odílie (Labutie jazero), Quitrie (Don Quijote), Paquity (Paquita), Francescy (Francesca da Rimini), Aurory (Spiaca krásavica) a i. R. 1923 otvorila Školu tanca v Paríži, 1937 založila skupinu Les Ballets de la Jeunesse. Z jej žiakov vynikli o. i. G. Skibine a J. Charratová.

1982 – Kapp, Otto

Kapp, Otto, 3. 11. 1889 Napajedla, okres Zlín – 18. 8. 1982 Praha — český technik, ekonóm, národohospodár. Vyštudoval strojárske a elektrotechnické inžinierstvo vo Viedni. R. 1913 – 18 pôsobil v zbrojnici rakúsko-uhorského námorníctva v Pule a v mestskej rozvodni v Terste, 1921 – 32 prvý tajomník Ústredného združenia slovenského priemyslu, súčasne 1921 – 40 tajomník Zväzu banských a hutníckych závodov na Slovensku, 1926 – 40 riaditeľ Slovenského banského revíru, 1941 – 45 hlavný banský správca Štátnych banských a hutníckych závodov na Slovensku, 1946 – 47 vedúci oddelenia baní Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave, 1947 – 51 vedúci obchodného odboru národného podniku Československé doly v Prahe.

Zaoberal sa rozvojom slovenského hospodárstva (najmä obmedzením vplyvu českého hospodárstva na Slovensku), riešením problémov v oblasti baníctva a dopravy (navrhol zdokonalenie dopravnej siete výstavbou tratí Handlová – Horná Štubňa a Červená Skala – Margecany), podporoval industrializáciu Slovenska. Autor viacerých knižných prác, napr. O hospodářských poměrech Slovenska a Podkarpatské Rusi (1924), Potřeba soustavné hospodářské politiky na Slovensku (1928), Hospodářské styky Slovenska s historickými zeměmi (1928), O vynálezoch a ich sociálnom význame (1940), a štúdií, napr. Slovenské baníctvo v roku 1934 a jeho výhľady do budúcnosti (1935). Prispieval do odborných novín a časopisov, člen redakčných rád viacerých z nich. Člen viacerých vedeckých spoločností, napr. od 1932 Učenej spoločnosti Šafárikovej.

1928 – Kočiš, František

Kočiš, František, 18. 8. 1928 Klčov, okres Levoča – 27. 10. 2013 Bratislava — slovenský jazykovedec. R. 1959 – 95 pôsobil v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave (JÚĽŠ SAV; 1981 – 90 vedúci oddelenia jazykovej kultúry, 1991 – 95 zástupca riaditeľa), súčasne 1968 – 72 na VŠMU v Bratislave, 1986 – 88 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, 1990 – 94 na Pedagogickej fakulte v Nitre, 1992 – 2006 na Trnavskej univerzite (od 1992 na Fakulte humanistiky, dnes Filozofická fakulta; 1992 – 94 vedúci Katedry jazykov; 1995 – 2006 na Pedagogickej fakulte) v Trnave.

Zaoberal sa výskumom súčasného slovenského spisovného jazyka (syntax, lexikológia, lexikografia, teória spisovného jazyka a jazykovej kultúry, praktické otázky jazykovej kultúry, jazyková výchova) i sakrálnej tvorby. Autor monografií Zložené súvetie v slovenčine (1973), Podraďovacie syntagmy v slovenčine (1988) a Slovenčina moja (1990) a mnohých popularizačných článkov a príspevkov z oblasti jazykovej kultúry, spoluautor kolektívnych diel Slovník slovenského jazyka 2. – 6. zväzok (1960 – 68), Česko-slovenský slovník (1979) a Pravidlá slovenského pravopisu (o. i. aj posledné vydanie 2013) i učebníc slovenského jazyka pre školy.

Člen viacerých odborných komisií (napr. 1968 – 93 stály expert medzinárodnej komisie pre výskum gramatickej stavby slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov, 1983 – 97 pravopisnej a od 1986 Ortoepickej komisie JÚĽŠ SAV) a redakčných rád viacerých vedeckých a odborných časopisov (napr. 1982 – 97 hlavný redaktor časopisu Slovenská reč).