Výročia

Zobrazené heslá 1 – 10 z celkového počtu 10 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

1568 – Arcadelt, Jacob

Arcadelt [-kadel], Jacob, aj Jacques, okolo 1507 Namur, Belgicko – 14. 10. 1568 Paríž — nizozemský skladateľ. Okolo 1530 pôsobil vo Florencii, neskôr pravdepodobne člen pápežskej a potom Sixtínskej kapely v Ríme, od 1552 kapely kardinála de Lorraine z rodu Guisovcov vo Francúzsku, kde komponoval aj pre Henricha II. a Karola IX. Popredný tvorca madrigalu, napísal vyše 200 troj- a štvorhlasných madrigalov zobraných v 6 knihách, vyše 120 šansónov, 3 omše, 20 motet a i.

1906 – Arendtová, Hannah

Arendtová (Arendt), Hannah, 14. 10. 1906 Hannover, Nemecko – 4. 12. 1975 New York — americká predstaviteľka politickej filozofie nemeckého pôvodu. Študovala u nemeckých existencialistov M. Heideggera a K. Jaspersa. R. 1933 odišla z Nemecka pred nacizmom, 1941 emigrovala do USA, 1963 – 67 pôsobila v Chicagu, potom v New Yorku. Vo svojich dielach Pôvod totalitarizmu (Origins of Totalitarianism, 1951), O revolúcii (On Revolution, 1963) a O násilí (On Violence, 1970) sa venovala povahe a podstate totalitarizmu, téme zla, kríze kultúry a autority, participácii na politickom živote a revolúcii. Búrlivú polemiku vyvolala jej reportáž o procese s A. Eichmannom Eichmann v Jeruzaleme. Správa o banalite zla (Eichmann in Jerusalem. A Report of the Banality of Evil, 1963).

1944 – Dostalík, Fraňo

Dostalík, Fraňo, 27. 2. 1896 Málinec, okres Poltár – 14. 10. 1944 Bratislava — slovenský hudobný skladateľ, organista a pedagóg.

V rokoch 1914 – 17 pôsobil ako organista v Prievidzi, Sebedraží, Martine a Banskej Bystrici, po absolvovaní Učiteľského ústavu v Lučenci študoval 1919 – 21 dirigovanie a kompozíciu u Leoša Janáčka na konzervatóriu v Brne. V rokoch 1923 – 27 bol pedagógom na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, 1930 – 44 v Bratislave.

Je autorom klavírnych skladieb Tri dunajské bagately (1927), Štyri skladby (1925), zhudobnených textov Ignáca Grebáča-Orlova Dve piesne (1922), Svetozára Hurbana Vajanského Dva zbory (1923), Martina Rázusa Mužské zbory (1925) a Ivana Krasku Nox et solitudo (1926), melodrám Zuzanka Hraškovie (1927), Zakliata dcéra (1927), Na Bradle (1928), orchestrálnych skladieb Bagatela (1931), Už nad vodami (1928), opery Radúz a Mahuliena (1926) a i.

1985 – Gileľs, Emiľ Grigorievič

Gileľs, Emiľ Grigorievič, 19. 10. 1916 Odesa – 14. 10. 1985 Moskva — ruský klavirista.

Od roku 1928 bol žiakom detskej triedy odeského konzervatória, na ktorom študoval v rokoch 1931 – 35, 1935 – 38 študoval u Genricha Gustavoviča Nejgauza na majstrovskej škole Moskovského konzervatória P. I. Čajkovského. Ako 17-ročný získal 1. cenu na Všezväzovej súťaži inštrumentalistov, neskôr sa stal víťazom medzinárodných súťaží vo Viedni (1936) a v Bruseli (1938). Už od útleho veku bol uznávaný pre svoje výnimočné manuálne danosti a jedinečné schopnosti interpretačnej výstavby diel. Po 2. svetovej vojne začal ako jeden z prvých sovietskych interpretov koncertovať v západnej Európe a od 1955 v USA a presadil sa medzi svetovými pianistami (Claudio Arrau, Rudolf Serkin, Vladimir Horowitz, Anton Grigorievič Rubinštein, Sviatoslav Richter a i.). Od roku 1947 vyučoval na Moskovskom konzervatóriu P. I. Čajkovského, 1958 – 70 bol predsedom poroty klavírnej časti Medzinárodnej súťaže P. I. Čajkovského v Moskve.

Jeho repertoár zahŕňal všetky žánre sólovej i komornej klavírnej tvorby od Domenica Scarlattiho po Igora Stravinského (súborne uviedol klavírne koncerty Ludwiga van Beethovena). Bol členom klavírneho tria spolu s huslistom Leonidom Koganom a violončelistom Mstislavom Rostropovičom. Intenzívne sa zasadzoval o uvádzanie diel autorov vtedajšej doby (napr. premiéry opusov Sergeja Sergejeviča Prokofieva). Jeho hra sa vyznačovala dynamizmom, expresivitou a širokou škálou výrazových odtieňov. Realizoval nahrávky na hudobné nosiče vo viacerých svetových firmách.

1712 – Grenville, George

Grenville [grenvil], George, 14. 10. 1712 Wotton Underwood, Buckinghamshire – 13. 11. 1770 Londýn — britský politik, thoryovec. Od 1741 člen a od 1761 hovorca Dolnej snemovne. R. 1762 – 63 prvý lord admirality, 1763 – 65 ministerský predseda. Zreformoval finančný systém, 1765 presadil zákon o kolkovnom (tzv. Grenvillov zákon). Jeho vláda však bola nepopulárna, a to najmä pre daňovú politiku voči trinástim britským kolóniám na severoamerickom kontinente, čo výraznou mierou prispelo k rozpútaniu Americkej revolúcie.

1905 – Haanpää, Pentti

Haanpää, Pentti, 14. 10. 1905 Pulkkila – 30. 9. 1955 Iso Lamujärvi — fínsky spisovateľ. R. 1925 debutoval zbierkou poviedok Popri ceste (Maantietä pitkin), ktoré zaujali živým jazykom, osobitým humorom a odvahou kritizovať sociálne a kultúrne podmienky na severofínskom vidieku. Postavy svojich próz vykresľoval realisticky, pričom za ich bezútešné postavenie neobviňoval iba spoločnosť, ale aj ich pasivitu a zlé návyky. Haanpääova zbierka poviedok Cvičisko a kasárne (Kenttä ja kasarmi, 1928) nebola kritikou pozitívne prijatá. Kritizoval v nej pomery v kasárňach a zosmiešnil veliteľov, začo bol označený za zradcu mladej fínskej republiky a záujem o jeho tvorbu poklesol. Uznanie si znovu získal krátkymi literárnymi útvarmi, ktoré nazval jutut (príbehy alebo rozprávania; 1946 vyšli v zbierke Jutut), a najmä románom Vojna v pustatine (Korpisotaa, 1940) s tematikou zimnej vojny, ktorej sa zúčastnil ako vojak. V románe Múky (Jauhot, 1949) zobrazil roky hladu na severe Fínska, keď sa za prácu platilo múkou. Autor zbierok poviedok Súčasnosť (Nykyaikaa, 1942), románu Čižmy deviatich mužov (Yhdeksän miehen saappaat, 1945) a posmrtne vydaného románu Čarovný kruh (Noitaympyrä, 1956).

1066 – Harold II.

Harold II., nazývaný Harold Godwinson, okolo 1020 – 14. 10. 1066 pri Hastingse — posledný anglosaský kráľ (od januára 1066), syn grófa Godwina z Wessexu a Kentu (†1053). V bitke pri Stamford Bridge (25. 9. 1066) porazil nórskho kráľa Haralda III. Krutého, ktorý v nej padol. Vojsko Harolda II. bolo 14. 10. 1066 porazené oddielmi normanského vojvodu Viliama (Viliam I. Dobyvateľ) v bitke pri Hastingse, v ktorej sám padol.

1960 – Hoel, Sigurd

Hoel [húl], Sigurd, 14. 12. 1890 Nord-Odal – 14. 10. 1960 Oslo — nórsky spisovateľ, literárny kritik a významný vydavateľ. V medzivojnovom období ako príslušník skupiny Mot dag patril k najvplyvnejším nórskym radikálnym intelektuálom ideologicky inšpirovaným marxizmom a freudizmom. Do literatúry vstúpil novelou Idiot (Idioten, 1918). R. 1924 vydal absurdne ladený román o povojnovej Európe Plejády (Syvstjernen). Úspech získal románom Hriešnici na letnom slnku (Syndere i sommersol, 1927; viackrát sfilmovaný, napr. 1934, réžia Einar Sissener) o životných pocitoch mladej generácie. Jeho doménou boli psychologické romány, v ktorých prostredníctvom spätnej projekcie súkromného života postáv odkrýval ich životné zlyhania (vplyv psychoanalýzy), napr. v románe Štrnásť dní pred mrazivými nocami (Fjorten dager før frostnettene, 1935; sfilmovaný 1966, réžia Arnljot Berg). Podobným spôsobom poukázal vo svojom najlepšom románe Stretnutie pri míľniku (Møte ved milepelen, 1947) korene nórskej kolaborácie počas nemeckej okupácie. Autor románov Cesta na koniec sveta (Veien til verdens ende, 1933), Dedičná oceľ (Arvestålet, 1941), Na úpätí Babylonskej veže (Ved foten av Babels tårn, 1956), Začarovaný kruh (Trollringen, 1958), básnickej zbierky Princezná na sklenom vrchu (Prinsessen på glassberget, 1939) a zbierok esejí Myšlienky o nórskom básnictve (Tanker om norsk diktning, 1955).vydával najlepšie diela modernej nórskej a svetovej literatúry)

2012 – Kayira, Legson

Kayira [-ji-], Legson, 10. 5. 1942 Mpale – 14. 10. 2012 Londýn — malawijský spisovateľ z bantuského etnika Tumbukov píšuci po anglicky. Študoval na Skagit Valley College v Mount Vernon (Washington) v USA a na Cambridgeskej univerzite. Vo svojich dielach sa venoval témam zo života na malawijskom vidieku a sociálnym témam, ako aj satire kritizujúcej režim doživotného prezidenta K. H. Bandu. Napísal autobiografiu Pokúsim sa (I Will Try, 1965) a romány Tieň na obzore (The Looming Shadow, 1968), v ktorom opísal zápas medzi starými tradíciami a importovanými, novými ideami, Jingala (J., 1969), ktorého témou je spor medzi otcom a synom, Čierne a krásne veci (Things Black and Beautiful, 1970), Štátny úradník (The Civil Servant, 1971) a Zadržaný (The Detainee, 1974).

1703 – Kingo, Thomas

Kingo, Thomas (Hansen), 15. 12. 1634 Slangerup, región Hovedstaden – 14. 10. 1703 Odense — dánsky barokový básnik a biskup. Po ukončení štúdia teológie (1654) v Kodani pôsobil ako učiteľ, od 1661 ako kňaz, 1677 vymenovaný za biskupa na ostrove Fyn. Jeho tvorba patrí k vrcholným dielam dánskej barokovej poézie. Debutoval v pol. 60. rokov 17. stor., z raného obdobia pochádza séria básní zobrazujúcich humorné výjavy z vidieckeho života a pastorálna poéma Chrysillis, zlato môjho srdca (Chrysillis, mit Hjeertes Guld, 1671) venovaná prvej manželke, ktorá zomrela rok po sobáši. Po vymenovaní za biskupa písal príležitostné poetické útvary na počesť kráľovskej rodiny, vlastenecké básne, ľúbostné verše a najmä duchovné piesne a náboženské hymny, z ktorých vyše sto sa nachádza v súčasných liturgických spevníkoch dánskej i nórskej evanjelickej cirkvi. Viaceré Kingove duchovné piesne boli neskôr súborne vydané v dvojzväzkovej zbierke Chór duchovných spevov (Aandelige Sjunge-Kor, 1674 a 1684). Okolo 85 jeho piesní vyšlo v zbierke Nariadený nový cirkevný spevník (Dend Forordnede Ny Kirke-Psalme-Bog, 1699; vyšla v početných reedíciách), známej ako Kingov spevník (Kingos salmebog), ktorá obsahovala 300 duchovných piesní a dlho sa používala v evanjelických kostoloch v Dánsku, Nórsku a na Faerských ostrovoch. Viaceré Kingove ranné a večerné piesne zľudoveli.