Výročia

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

1927 – Abert, Hermann

Abert, Hermann, 25. 3. 1871 Stuttgart – 13. 8. 1927 tamže — nemecký muzikológ, syn významného hudobného vedca a skladateľa Johanna Josefa Aberta (*1832, †1915). Študoval u otca na konzervatóriu v Stuttgarte, prednášal klasickú filológiu a hudobnú vedu na univerzitách v Halle, Lipsku a Berlíne. Autor hudobnovedných prác Hudobné názory stredoveku a ich pramene (Die Musikanschauung des Mittelalters und ihre Grundlagen, 1905), Goethe a hudba (Goethe und die Musik, 1922), Ilustrovaný hudobný lexikón (Illustriertes Musiklexikon, 1927), ako aj biografií (R. Schumann, W. A. Mozart).

1929 – Adamec, Otto

Adamec, Otto, 13. 8. 1929 Ružomberok – 27. 1. 2008 Bratislava — slovenský biochemik, endokrinológ a fyziológ; 1978 DrSc. Pôsobil vo Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny, od 1980 v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji. Zaoberal sa biochémiou a fyziológiou endokrinných chorôb s ohľadom na steroidné hormóny, rozpracoval problematiku interakcie hormónov s cudzorodými látkami predovšetkým v oblasti reprodukcie hospodárskych zvierat a experimentálne overoval biotechnologické zhodnocovanie odpadov živočíšnej výroby pri metanogenéze. Dielo: Biologické účinky organochlórovaných insekticídov u hydiny (1977), Najnovšie poznatky vedy a praxe z chovu hydiny (1979).

1935 – Adamec, Jozef Viktor

Adamec, Jozef Viktor, 13. 8. 1935 Bannister, Michigan – 20. 3. 2019 Hollidaysburg, Pensylvánia — katolícky kňaz, biskup, organizátor národnokultúrneho života Slovákov v USA. Niekoľkokrát zvolený za predsedu Združenia slovenských katolíkov v USA, člen náboženskej sekcie Svetového kongresu Slovákov. R. 1985 vymenovaný pápežom za čestného preláta, 1987 za rezidenciálneho biskupa diecézy Altoona-Johnstown v Pensylvánii, od 2011 bol na dôchodku.

1799 – Alfieri, Cesare

Alfieri, Cesare, 13. 8. 1799 Turín – 16. 4. 1869 Florencia — taliansky diplomat a liberálny politik v Sardínskom kráľovstve. Účastník kongresov Svätej aliancie (1818 – 22), minister s plnou mocou v Petrohrade, neskôr sa zaoberal problémami výchovy, prvý sardínsky minister pre vzdelanie (1847), R. 1848 bol ako predseda Rady ministrov spolutvorcom oktrojovanej ústavy (Statuto Albertino), ktorú vydal kráľ Karol Albert a ktorá v Sardínskom kráľovstve platila až do zjednotenia Talianska (1861). R. 1855 – 60 bol predsedom sardínskeho senátu, od 1861 senátor talianskeho Senátu.

1874 – Batka, Ján Nepomuk st.

Batka, Ján Nepomuk, st., 16. 7. 1795 Javorník, okres Šumperk – 13. 8. 1874 Bratislava — uhorský organista a skladateľ. Pôsobil vo Viedni ako organista a učiteľ hudby. Okrem osobných kontaktov udržiaval korešpondenciu s L. van Beethovenom a stal sa propagátorom jeho hudby. Vynašiel hudobný nástroj aelodicon (prototyp harmónia), s ktorým koncertoval po Európe. Napísal niekoľko skladieb lokálneho charakteru, jeho Slávnostná kantáta sa hrala 1858 pri oslavách 25. výročia založenia Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein) v Bratislave.

1957 – Beach, Joseph Warren

Beach [bíč], Joseph Warren, 14. 1. 1880 Gloversville, New York – 13. 8. 1957 Minneapolis, Minnesota — americký literárny vedec a básnik. Venoval sa výskumu anglickej a americkej literatúry 19. a 20. stor. Teoretické diela: Komický duch v Georgeovi Meredithovi (The Comic Spirit in George Meredith, 1911), Technika Thomasa Hardyho (The Technique of Thomas Hardy, 1922), Dejiny anglickej literatúry (A History of English Literature, 1950) a i.

1943 – Hall, Robert Ernst

Hall [hól], Robert Ernst, 13. 8. 1943 Palo Alto, Kalifornia, USA — americký ekonóm. Pôsobil ako profesor ekonómie na Massachusettskom technologickom inštitúte v Cambridgei a na Kalifornskej univerzite v Berkeley, od 1978 profesor na Katedre ekonómie Stanfordovej univerzite v Palo Alte. Ako národohospodársky expert bol poradcom viacerých vládnych a finančných inštitúcií. V rokoch 1977 – 2013 riaditeľ výskumného programu o ekonomickej fluktuácii a raste v Národnom úrade pre ekonomický výskum. Člen Národnej akadémie vied, Americkej akadémie vied a umení, Ekonometrickej spoločnosti, Americkej ekonomickej asociácie (2005 viceprezident, 2010 prezident). Zaoberal sa makroekonómiou, ako aj vednými odbormi súvisiacimi s aplikovanou mikroekonómiou, otázkami hospodárskej súťaže, inflácie, zdaňovania, zamestnanosti, hospodárskej politiky, agregátnej ekonómie, menovej politiky, špičkovými technológiami z hľadiska ekonómie a i. Autor a spoluautor množstva vedeckých štúdií a odborných publikácií. Hlavné diela: Inflácia, príčiny a účinky (Inflation, causes and effects, 1982), Makroekonómia: teória, výkonnosť a stratégia (Macro-Economics: Theory, Performance, and Policy, 1986, spoluautor), Racionálny spotrebiteľ: teória a dôkaz (The Rational Consumer: Theory and Evidence, 1990), Mikroekonómia: zásady a aplikácie (Microeconomics: Principles and Applications, 1998, spoluautor) a i.

1879 – Ireland, John Nicholson

Ireland [ajrlend], John Nicholson, 13. 8. 1879 Bowdon, metropolitné grófstvo Veľký Manchester – 12. 6. 1962 Washington, grófstvo West Sussex — anglický skladateľ, klavirista a pedagóg. Študoval hru na klavíri u Frederica Cliffa (*1857, †1931) a kompozíciu u Ch. V. Stanforda na Kráľovskom hudobnom lýceu (Royal College of Music) v Londýne, kde 1920 – 39 pôsobil ako profesor kompozície. Popri praxi organistu v Chelsea (dnes súčasť Londýna) vyučoval v Londýne, o. i. aj B. Brittena. Jeho hudobná tvorba bola ovplyvnená francúzskym impresionizmom a neskorým romantizmom, patril k reprezentantom klasicisticko-romantického hudobného myslenia. Autor koncertantných diel pre klavír Koncert Es dur (Piano Concerto, 1930), Legenda pre klavír a orchester (Legend for piano and orchestra, 1933), ako aj symfonických (poéma The Forgotten Rite, 1913; predohra Satyricon, 1946; a i.) i komorných a iných skladieb, napr. klavírnych trií, sonát (pre husle, klavír a violončelo). K jeho najznámejším dielam patrí hudba k filmu H. Watta The Overlanders (1946).

2014 – Ivanička, Koloman

Ivanička, Koloman, 28. 5. 1929 Tesárske Mlyňany, okres Zlaté Moravce – 13. 8. 2014 Bratislava — slovenský geograf, otec ekonóma K. Ivaničku. R. 1954 – 92 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK (1958 – 74 vedúci Katedry humánnej geografie a demogeografie), 1993 – 94 v Centre strategických štúdií SR, 1995 – 99 podpredseda Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR, 1995 – 2005 pôsobil na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde významnou mierou prispel k založeniu Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov a Katedry synergetiky, prognostiky a politickej geografie (jej vedúci), 2005 – 06 podpredseda Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR, 2006 – 08 pôsobil na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy, 2009 – 11 riaditeľ Národného centra európskych a globálnych štúdií SR pri Ekonomickej univerzite v Bratislave; 1964 mimoriadny profesor, 1972 DrSc., 1975 riadny profesor. Pôsobil na viacerých zahraničných univerzitách. Prispel k sformovaniu modernej ekonomickej geografie a prognostiky na Slovensku, zaoberal sa teoretickými problémami geografie, problematikou životného prostredia, prognostikou, územným a oblastným plánovaním, ako aj prepojením teórie a strategickej praxe vedomostne orientovanej spoločnosti a trvalej udržateľnosti sociálnoekonomicko-environmentálnych systémov, priekopník synergetiky na Slovensku. Autor a spoluautor mnohých publikácií a učebníc, napr. Geografia priemyslu Hornej Nitry (1959), Teoretické problémy geografie (1961), Úvod do ekonomicko-geografického výskumu (1971), Synergetika a civilizácia (1988), Synergetika a ekonomika (1993), Základy synergetiky (1998), Slovensko – genius loci (Slovakia – Genius Loci, angl. vydanie 1996, slov. vydanie 2002). Predseda a člen viacerých vedeckých komisií, združení, organizácií a komisií, nositeľ viacerých ocenení a vyznamenaní.

1831 – Jadassohn, Salomon

Jadassohn [-són], Salomon, 13. 8. 1831 Breslau, dnes Vroclav, Poľsko – 1. 2. 1902 Lipsko — nemecký klavirista, dirigent, hudobný publicista a pedagóg. Hru na klavíri a na husliach, kompozíciu (u M. Hauptmanna) i harmóniu študoval v Lipsku. R. 1849 – 51 poslucháč v klavírnej triede F. Liszta vo Weimare. R. 1852 sa natrvalo usadil v Lipsku, kde spočiatku pôsobil ako súkromný pedagóg hry na klavíri a od 1865 aj ako dirigent. R. 1871 vyučoval kompozíciu a náuku o inštrumentácii na lipskom konzervatóriu a presadil sa ako hudobný teoretik. Svoje skúsenosti z pedagogickej praxe publikoval v početných učebniciach i metodických príručkách, napr. vo viaczväzkovom diele Náuka o skladbe (Musikalische Kompositionslehre) s časťami Učebnica harmónie (Lehrbuch der Harmonie, 1883), Učebnica jednoduchého, dvojhlasného, trojhlasného a štvorhlasného kontrapunktu (Lehrbuch des einfachen, doppelten, drei- und vierfachen Kontrapunkts, 1884), Náuka o kánone a fúge (Die Lehre vom Kanon und von der Fuge, 1884) a Náuka o voľnej kompozícii (Die Lehre von der freien Komposition, 1889), ktoré vyšli vo viacerých prekladoch (fr., tal., angl.). K jeho žiakom patril aj slovenský skladateľ F. Kafenda.

2004 – Kleihues, Josef Paul

Kleihues [klajhús], Josef Paul, 11. 6. 1933 Rheine, Severné Porýnie-Vestfálsko – 13. 8. 2004 Berlín — nemecký architekt a teoretik architektúry. R. 1962 si otvoril vlastné architektonické štúdio v záp. Berlíne. Od 1973 pôsobil ako profesor architektúry na univerzite v Dortmunde, od 1986 na Cooper Union for Advancement of Science and Art v New Yorku.

Od 2. pol. 70. rokov 20. stor. sa zaoberal urbanistickým plánovaním západného Berlína, kde v priebehu 80. rokov 20. stor. inicioval vznik celého radu stavieb, ktoré navrhli významní svetoví architekti. Jeho koncepcia rekonštrukcie historického Berlína sa stala základom prestavby mesta po jeho zjednotení 1989.

Jeho diela sa vyznačujú vysokou úrovňou stvárnenia, sú ovplyvnené racionalizmom (funkcionalizmom a súdobým talianskym architektonickým racionalizmom) i pruským klasicizmom (striedmosť, prísnosť, dôraz na remeselnú dokonalosť) a uplatnil v nich citlivú poetiku založenú na zmysle pre klasickú krásu, rytmus a poriadok. Sám svoje diela označoval ako poetický racionalizmus.

K jeho najvýznamnejším dielam patria prestavba kláštora Gerleve pri Coesfelde v Severnom Porýní-Vestfálsku (1979 – 82), Archeologické múzeum vo Frankfurte nad Mohanom (1981 – 89), Múzeum súčasného umenia v Chicagu (1991 – 96) a Múzeum súčasného umenia v Siegene (1998 – 2000).

1908 – Kodýtek, Bohumír

Kodýtek, Bohumír, 13. 8. 1908 Plzeň – 30. 4. 1972 Praha — český dopravný odborník. R. 1945 – 53 pôsobil na Ministerstve dopravy ČSR, 1953 – 59 na Vysokej škole želelezničnej v Prahe, 1959 – 70 na nástupníckej Vysokej škole dopravnej (VŠD; dnes Žilinská univerzita) v Žiline (1959 – 60 dekan Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, 1960 – 62 prorektor VŠD); 1959 profesor. Špecializoval sa na problematiku železničnej dopravy. Autor publikácie Základy řízení a organizace ekonomických systémů (1970), spoluautor vysokoškolskej učebnice Ekonomika železniční dopravy (1972).