Výročia

Zobrazené heslá 1 – 10 z celkového počtu 10 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

1930 – Akasofu, Syun-Ichi

Akasofu, Syun-Ichi, 4. 12. 1930 Saku, prefektúra Nagano — americký geofyzik japonského pôvodu. Od 1958 pôsobil v geofyzikálnom ústave univerzity na Aljaške. Vypracoval teoretické základy elektrodynamiky magnetosféry. Prehĺbil poznatky o dynamike procesov v systéme slnečný vietor – magnetosféra – ionosféra, o disipačných procesoch v magnetosfére a ich energetike, o rozložení magnetosféricko-ionosférických prúdov a ich diagnostike. Monografia Fyzika vzťahov Slnko Zem (Solar – Terrestrial Physics, 1972), ktorú vypracoval spolu s S. Chapmanom, sa stala základnou učebnicou v oblasti fyziky vzťahov Slnko – Zem. Autor práce Polárne a magnetosférické búrky (Polar and Magnetospheric Substorms, 1968) a i.

1075 – Anno II. Kolínsky

Anno II. Kolínsky, svätý, okolo 1010 – 4. 12. 1075 Siegburg — arcibiskup v Kolíne nad Rýnom pravdepodobne švábskeho pôvodu. R. 1056 vymenovaný cisárom Henrichom III. proti vôli Kolínčanov. V tejto funkcii rozšíril územie diecézy, založil viacero kláštorov, podporoval clunyjské hnutie. Po smrti cisára (1056) sa stal poručníkom neplnoletého Henricha IV. a postavil sa na čelo opozície proti cisárovej matke Agnes z Poitou. Od 1063 sa o tútorstvo delil s druhým najmocnejším mužom ríše a svojím rivalom Adalbertom Hamburským, jeho vplyv na ríšske záležitosti však postupne upadol. R. 1074 bol pre svoje násilné metódy vyhnaný z Kolína a našiel útočisko v Siegburgu. Kanonizovaný 1183.

1975 – Arendtová, Hannah

Arendtová (Arendt), Hannah, 14. 10. 1906 Hannover, Nemecko – 4. 12. 1975 New York — americká predstaviteľka politickej filozofie nemeckého pôvodu. Študovala u nemeckých existencialistov M. Heideggera a K. Jaspersa. R. 1933 odišla z Nemecka pred nacizmom, 1941 emigrovala do USA, 1963 – 67 pôsobila v Chicagu, potom v New Yorku. Vo svojich dielach Pôvod totalitarizmu (Origins of Totalitarianism, 1951), O revolúcii (On Revolution, 1963) a O násilí (On Violence, 1970) sa venovala povahe a podstate totalitarizmu, téme zla, kríze kultúry a autority, participácii na politickom živote a revolúcii. Búrlivú polemiku vyvolala jej reportáž o procese s A. Eichmannom Eichmann v Jeruzaleme. Správa o banalite zla (Eichmann in Jerusalem. A Report of the Banality of Evil, 1963).

1925 – Blakytnyj, Vasyľ Mychajlovič

Blakytnyj, Vasyľ Mychajlovič, vlastným menom Ellanskyj, pseudonym V. Ellan, A. Ortaľ, Valer Pronoza, 12. 1. 1894 Kozel – 4. 12. 1925 Charkov — ukrajinský básnik, novinár a verejný činiteľ. V 30. rokoch 20. stor. bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a jeho diela boli zakázané; rehabilitovaný po Stalinovej smrti (1953). Autor zbierky Údery kladiva a srdca (Udary molota i sercja, 1920), teoretických, publicistických a kritických článkov i politickej satiry: Poznámky písané ceruzou (Notatky olivcem, 1924), Sovietska horčica (Raďanska hirčyca, 1924) a i.

1861 – Hafstein, Hannes

Hafstein, Hannes, 4. 12. 1861 Möðruvellir – 13. 12. 1922 Reykjavík — islandský básnik a politik. Počas štúdia práva na univerzite v Kodani sa literárne angažoval, spolu s H. Ibsenom, B. Bjørnsonom a G. Brandesom presadzoval v literatúre nové ideály a bol priekopníkom realizmu. Po návrate na Island 1886 sa stal členom Althingu a propagoval myšlienku islandskej nezávislosti. R. 1904 – 08 bol prvým ministrom pre Island prvej domácej vlády so sídlom v Reykjavíku. Autor početných lyrických básní a spevov.

2011 – Hanuszkiewicz, Adam

Hanuszkiewicz [-nuškievič], Adam, 16. 6. 1924 Ľvov – 4. 12. 2011 Varšava — poľský herec, režisér a divadelný riaditeľ. Od 1945 divadelný herec v Rzeszowe, Jeleniej Góre, Krakove a Poznani (Hamlet), neskôr účinkoval aj vo filme. Začiatkom 50. rokov 20. stor. sa začal venovať aj réžii. Od 1955 pôsobil vo Varšave, 1968 – 82 riaditeľ Národného divadla. Súčasne profilový režisér televíznych inscenácií, v ktorých využíval prekvapujúce a divácky atraktívne prostriedky, čím cieľavedome aktualizoval klasický prístup. V divadle uplatnil aj princíp montáže, prudkého vizuálneho a emocionálneho kontrastu či výrazné exponovanie hereckého detailu s využitím svetelnej techniky. R. 1985 divadlo vyhorelo a bol súbor rozpustený. Hanuszkiewicz pôsobil vo viacerých varšavských divadlách, kde pokračoval v dlhodobom úsilí o uvádzanie poľskej klasickej dramatiky (J. Słowacki, Z. Krasiński, C. K. Norwid, A. Mickiewicz, A. Fredro) a najvýznamnejších diel svetových autorov (W. Shakespeare, A. P. Čechov, I. S. Turgenev, L. Pirandello). Dlhodobo spolupracoval aj s divadlami vo Fínsku a v Nemecku.

1893 – Holan, Karel

Holan, Karel, 4. 12. 1893 Praha – 24. 10. 1953 tamže — český maliar a grafik. Po 1. svetovej vojne sa zaradil do prúdu socialistickej krajinomaľby, maľoval mestské krajiny, najmä pohľady na Prahu (Týnská ulička, 1942), zátišia, portréty a akty.

1967 – Jones, Daniel

Jones [džouns], Daniel, 12. 9. 1881 Londýn – 4. 12. 1967 Gerrards Cross, Buckinghamshire — britský jazykovedec, fonetik. R. 1921 – 49 profesor na University College v Londýne. Ako jeden z prvých bádateľov sa zaoberal intonačným priebehom reči v rôznych (aj exotických) jazykoch. Niektorými autormi je považovaný za spolutvorcu pojmu fonéma, ktorú definoval ako súbor realizácií (kombinatórnych variantov) zvuku patriacich do jedného typu (rodiny). Tvorca tzv. kardinálnych vokálov, ktoré zaujímajú základné a zároveň krajné pozície v ním navrhnutom vokalickom štvoruholníku a vzhľadom na ktoré sa vymedzujú vokály v jednotlivých jazykoch. Zaslúžil sa o rozširovanie Medzinárodnej fonetickej abecedy. Autor prác Slovník anglickej výslovnosti (An English Pronouncing Dictionary, 1917), Fonetika angličtiny (Phonetics of English, 1950) a Fonéma: jej podstata a používanie (The Phoneme: Its Nature and Use, 1950). Člen Medzinárodnej fonetickej asociácie (International Phonetic Association, 1950 – 67 predseda).

1928 – Kadlec, Karel

Kadlec, Karel, 11. 1. 1865 Přehořov, okres Tábor – 4. 12. 1928 Praha — český právnik a právny historik. Krátko pracoval ako advokátsky koncipient, 1890 – 1905 tajomník Družstva Národného divadla v Prahe, od 1905 mimoriadny, od 1909 riadny profesor dejín slovanského práva na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1911 a 1927 dekan fakulty). Spočiatku sa zaoberal otázkami autorského práva, neskôr dejinami štátu a práva slovanských národov, ako aj rumunskými a uhorskými právnymi dejinami, napr. Rodinný nedíl čili zádruha v právu slovanském (1898), Verböczyovo Tripartitum a soukromé právo uherské i chorvatské šlechty v něm obsažené (1902) a Dějiny veřejného práva ve střední Evropě I-IV (1920, 1921, 1923, 1928), najvýznamnejšie dielo Slovník slovanského práva sa mu však nepodarilo dokončiť. Spoluautor slovníka Německo-česká terminologie úřední a právnická (1897) a Ottovho slovníka naučného, prekladateľ z francúzštiny a chorvátčiny. R. 1920 – 28 generálny tajomník Českej akademie věd a umění, riadny člen viacerých svetových akadémií vied.

1983 – Knappek, Ľudovít

Knappek, Ľudovít, 2. 12. 1906 Svätý Jur, okres Pezinok – 4. 12. 1983 Bratislava — slovenský právnik a právny vedec. R. 1924 – 29 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 1929 – 45 aj pôsobil (1939 – 45 riaditeľ seminára, resp. Ústavu cirkevného práva; 1940 – 42 a 1944 – 45 dekan, 1942 – 44 prodekan); 1939 profesor.

Venoval sa najmä otázkam vzťahu štátu a cirkvi, cirkevnému (kánonickému) právu, slovenskej cirkevnej histórii i riešeniu medzinárodných problémov súvisiacich so štátoprávnymi a hraničnými zmenami v str. Európe po 1. svet. vojne. Prívrženec vojnovej Slovenskej republiky, 1941 vedúci činiteľ slovenského študenstva, člen ústredného súdu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, právny poradca slovenského snemu a vlády. Po 2. svet. vojne nesmel pedagogicky ani vedecky pôsobiť. R. 1946 – 58 vedúci právneho oddelenia Oblastného riaditeľstva Keramických závodov, 1958 – 63 pôsobil v Závodoch inžinierskej prefabrikácie, 1963 – 76 v Slovenskom zväze bytových družstiev v Bratislave.

Autor viacerých odborných publikácií, napr. Konkordát pruský (1930), Obsadzovanie uhorských biskupstiev od X. do konca XIV. stor. so zvláštnym zreteľom na pápežské rezerváty a na postavenie uhorských kráľov (1934), Cirkevná organizácia na Slovensku v stredoveku (1936), O niektorých problémoch starších dejín Slovenska (1938). Redaktor odborných časopisov Právny obzor, Politika a Všehrd, člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, Slovenskej učenej spoločnosti a i.