Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 16705 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Aberdeen

Aberdeen [ebedín] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severových. Škótsku na pobreží Sev. mora medzi ústiami riek Don a Dee; 197-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto Škótska, 2014). Obchodné, kultúrne a dopravné stredisko severových. Škótska. Priemysel ťažobný (sídlo mnohých ropných ťažobných spoločností), petrochemický, rybný, strojársky (lodiarsky), textilný, papiernický, drevársky. Významný rybársky prístav.

Mesto vzniklo 1891 spojením 2 stredovekých sídel: Old Aberdeenu (Starý Aberdeen; založený 580 ako biskupské sídlo Aberdon na južnom brehu Donu, 1336 takmer zničený Eduardom III., 1489 získal štatút mesta) a New Aberdeenu (Nový Aberdeen; 1179 získal mestské práva, významný prístav a obchodné centrum na severnom brehu Dee, počas jakobitských vojen bol oporou stuartovských pretendentov, jeho ekonomický rozmach nastal v 18., a najmä v 19. stor.). Dnešná univerzita vznikla 1860 spojením katolíckej King’s College (založená 1494 v Old Aberdeene) a protestantskej Marischall College (založená 1593 v New Aberdeene). Významné architektonické pamiatky (katedrála Saint Machar z 15. stor.), galérie, múzeá.

Aberdeen, George Hamilton Gordon

Aberdeen [ebedín], George Hamilton Gordon, gróf, 28. 1. 1784 Edinburgh – 14. 12. 1860 Londýn — britský konzervatívny politik. R. 1813 ako mimoriadny vyslanec vo Viedni získal rakúskeho cisára do aliancie proti Napoleonovi I. Bonapartovi. V armáde spojencov sa zúčastnil bitky pri Drážďanoch a Lipsku. R. 1828 – 30 a 1841 – 46 minister zahraničných vecí, 1828 – 30 minister vojny a kolónií, 1852 – 55 predseda koaličnej vlády. Presadzoval priateľské vzťahy s Francúzskom a USA, podporoval Metternichovu zahraničnú politiku. Počas krymskej vojny bol nútený podať demisiu.

Åberg, Nils

Åberg [óberj], Nils, 24. 7. 1888 Štokholm – 28. 2. 1957 tamže — švédsky archeológ. Produktívny autor so širokým záberom od neolitu až po stredovek, zástanca severskej typologicko-chronologickej metódy. Z publikácií: Prehistorické kultúrne okruhy v Európe (Vorgeschichtliche Kulturkreise in Europa, 1936), Chronológia bronzovej a ranej železnej doby I – V (Bronzezeitliche und früheisenzeitliche Chronologie I – V, 1935 – 39).

Aberhart, William

Aberhart [ebehát], William, 30. 12. 1878 Seaforth, Ontário – 23. 5. 1943 Vancouver — kanadský politický vodca. Zakladateľ Strany sociálneho úveru v Alberte, 1935 – 43 ministerský predseda Alberty. Pôsobil aj ako kazateľ, jeho príklon ku kresťanskému fundamentalizmu mal vplyv na rozvoj náboženského sektárstva v záp. Kanade.

Abernathy, Ralph David

Abernathy [ebenesi], Ralph David, 11. 3. 1926 Linden, Alabama – 7. 4. 1990 Atlanta, Georgia — baptistický kazateľ v USA, vodca hnutia černochov za rasovú rovnosť v krajine. Spolupôsobil s M. L. Kingom a po jeho zavraždení sa stal hlavným predstaviteľom nenásilného masového hnutia, nebol však takou charizmatickou osobnosťou ako jeho predchodca.

Abertamy

Abertamy — mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Karlove Vary v Krušných horách, 840 m n. m.; 1,2 tis. obyvateľov (2014). Mestské práva od 1876. Výroba kožených rukavíc a pletených výrobkov.

Abert, Hermann

Abert, Hermann, 25. 3. 1871 Stuttgart – 13. 8. 1927 tamže — nemecký muzikológ, syn významného hudobného vedca a skladateľa Johanna Josefa Aberta (*1832, †1915). Študoval u otca na konzervatóriu v Stuttgarte, prednášal klasickú filológiu a hudobnú vedu na univerzitách v Halle, Lipsku a Berlíne. Autor hudobnovedných prác Hudobné názory stredoveku a ich pramene (Die Musikanschauung des Mittelalters und ihre Grundlagen, 1905), Goethe a hudba (Goethe und die Musik, 1922), Ilustrovaný hudobný lexikón (Illustriertes Musiklexikon, 1927), ako aj biografií (R. Schumann, W. A. Mozart).

Aberystwyth

Aberystwyth [eberistvis] — mesto v Spojenom kráľovstve vo Walese v ceremoniálnom grófstve Dyfed; 13-tis. obyvateľov (2011). Kúpele, univerzita (založená 1872), Waleská národná knižnica, zrúcaniny normanského hradu z 12. stor.

Abesínia

Abesínia — zastaraný názov Etiópie.

abesínska mačka

abesínska mačka — krátkosrsté plemeno mačky pochádzajúce z Etiópie. Má stredne dlhé svalnaté telo, špicatý, pomerne dlhý, pri koreni hrubý chvost s 2 – 3 čiernymi alebo tmavohnedými pásikmi, okrúhlu, mierne klinovitú hlavu, veľké špicaté uši ďaleko od seba, veľké mandľové, jantárové, orieškové alebo zelené oči a mäkkú lesklú srsť.

Abhá

Abhá — mesto na juhozápade Saudskej Arábie, administratívne stredisko provincie Asír, 80 km od morského pobrežia, asi 840 km na juhozápad od Rijádu na planine na okraji vrchu Hidžás; 286-tis. obyvateľov (2013). V neďalekom údolí Abhá rozsiahle záhrady, polia a množstvo prameňov. Obchodné a trhové centrum, potravinársky priemysel. Do 2. svet. vojny súčasť Osmanskej ríše, 1920 dobyté islamskou sektou vahhábovcov na čele s dynastiou Sa’údovcov.

Abhidhammapitaka

Abhidhammapitaka [pálijsky], Abhidharmapitaka [sanskrit] — súbor buddhistických scholastických textov s noetickým, psychologickým a etickým obsahom z 3. stor. pred n. l. – 3. stor. n. l. kodifikovaný v 5. stor.; tretia časť pálijského kánonu staroindických posvätných buddhistických textov (→ Tripitaka) skladajúca sa zo 7 kníh.

Abcházi

Abcházi, vl. m. Apsua — národ tvoriaci základné obyvateľstvo Abcházska, v republike predstavujú miernu väčšinu (50,8 %). Spolu asi 290-tis. (2016), časť žije na území bývalého Sovietskeho zväzu, značná časť emigrovala v 19. stor. do Turecka a krajín Blízkeho východu. Predkovia Abcházov, starovekí Abasgovia (grécky Abaskoi), patrili od 1. stor. pred n. l. k Rímskej, potom k Byzantskej ríši; pod byzantským vplyvom od 6. stor. (Justinián I. Veľký) šírenie kresťanstva. V 8. stor. sa zavŕšil proces zlúčenia Abasgov a ďalších príbuzných kmeňov do abcházskej národnosti. Od 15. stor. pod tureckou nadvládou šírenie islamu (sunniti), do 20. stor. prežívanie predkresťanských a predislamských náboženských predstáv. Zamestnanie: poľnohospodárstvo, sadovníctvo, chov dobytka, včelárstvo, poľovníctvo, od 20. rokov 20. stor. aj priemysel a nové formy poľnohospodárskej výroby.

abcházska literatúra

abcházska literatúra — literárna tvorba Abcházov. Jej základ tvoria bohaté folklórne tradície v mnohých žánroch: od epických bájí o Nartoch (→ Narti) a o bohoborcovi Abrskilovi po piesňovú lyriku a múdroslovia. Od 2. pol. 19. stor. písaná literatúra. Zakladateľom abcházskej poézie, prózy, publicistiky i drámy bol D. Gulia. Dramatickú spisbu rozvinul Samson Čanba (*1886, †1937). V 1. pol. 20. stor. bolo pre abcházsku prózu príznačné realistické spracovanie historických tém na etnografickom materiáli. V 2. pol. 20. stor. dominovali popri vojnovej tematike súčasnosť a život súčasného človeka. Tradične je v popredí poézia. Autori: Barat Šinkuba (*1917, †2004), Aleksej Lasuria (*1927, †1959), Ivan Tarba (*1921, †1994), Georgi Gulia (*1913, †1989), Jason Čočua (1911, †?), Šalua Inal-Ipa (*1916, †1995), F. A. Iskander, Nelli Tarbová (Tarba, *1934, †2014), Denis Čačchalia (*1950) a i.

abcházske dolmeny

abcházske dolmeny — megalitické hrobky v Gruzínsku na území Abcházska (obce Šera, Arantha a i.). Najstaršie pochádzajú z 2. pol. 3. tisícročia pred n. l., mladšie z 1. pol. 2. tisícročia pred n. l. Vyskytujú sa v nich predmety z bronzovej doby.

Abcházsko

Abcházsko, Abcházska republika, gruz. Apchazetis, Apchazetis Respublika — autonómna republika Gruzínska (fakticky mimo jeho kontroly) v severozáp. časti Zakaukazska pri pobreží Čierneho mora; 8 600 km2, 243-tis. obyvateľov (2012), hlavné mesto Suchumi.

Väčšinu územia zaberajú juž. svahy Veľkého Kaukazu, časť sev. hraníc tvorí hlavný predelový hrebeň Kaukazu (Dombaj-Uľgen, 4 046 m n. m.). Predhoria juž. svahov Kaukazu prechádzajú smerom k pobrežiu do úrodnej nížiny. Na málo rozčlenenom pobreží Čierneho mora sú početné široké pláže. Krátke vodnaté rieky ústiace do Čierneho mora majú veľké zásoby energie. Z horských jazier sú najväčšie Rica a Amtkeli. Vlhké subtropické podnebie; vrcholy Kaukazu so stálou snehovou pokrývkou. V oblasti vlhkej nížiny zamokrené aluviálne pôdy, v predhoriach miestami úrodné červenozeme a žltozeme. V pobrežnej nížine rastú palmy, eukalypty a i. subtropické plodiny, predhorie je hlavnou oblasťou pestovania čajovníka, 55 % územia tvoria lesné porasty.

V juž. časti republiky pri rieke Galidzga sú ložiská čierneho uhlia, pri rieke Kodon ložiská barytu, známe sú aj ložiská polymetalických rúd a ortuti. Hlavným hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo orientované na pestovanie tabaku a čajovníka (na juhovýchode republiky). Rozšírené je aj vinohradníctvo, včelárstvo a chov priadky morušovej. V priemyselnej výrobe dominujú odvetvia spracúvajúce najmä subtropické plodiny, prevažne čaj (v mestách Gali, Ačigvara, Okumi a i.) a tabak (Suchumi, Gudauta, Očamčira). Energetickou základňou sú tepelné elektrárne, ktoré využívajú ložiská uhlia v okolí Tkvarčeli, a vodné elektrárne na kaukazských riekach. V Suchumi je rozvinutý kožiarsko-obuvnícky, v Suchumi, Gudaute a Očamčire odevný priemysel. V železničnej doprave je významná elektrifikovaná trať Tuapse – Suchumi – Samtredia; prístavy v Suchumi, Očamčire, Gudaute, Gagre. Subtropický ráz krajiny, príjemná klíma a atraktívne pláže podmienili rozvoj cestovného ruchu. Centrami rekreačných oblastí medzinárodného významu sú Suchumi, Gudauta, Gagra a Picunda. V cestovnom ruchu má veľký význam i Dombaj a jazero Rica.

Obyvateľstvo: 51,1 % Abcházov, 19,2 % Gruzíncov, 17,2 % Arménov, 9,2 % Rusov, 0,6 % Grékov, 0,7 % Ukrajincov, 2,0 % ostatných (2016). Náboženstvo: 60 % pravoslávnych kresťanov, 16 % sunnitských moslimov, 3 % vyznávačov abcházskeho náboženstva, 5 % pohanov, 8 % ateistov a neveriacich, 8 % ostatných (2003). Používané jazyky: abcházština, gruzínčina, ruština.

Na území Abcházska sa nachádzajú bohaté archeologické náleziská z obdobia paleolitu a bronzovej (→ abcházske dolmeny) i železnej doby. V období gréckeho osídľovania (Dioskuria, dnes Suchumi; Pitiunti, dnes Picunda) bolo súčasťou Kolchidského kráľovstva (→ Kolchida). V 6. stor. sa celé záp. Gruzínsko stalo predmetom bojov medzi Byzanciou a Perziou. Abcházsko zohralo aktívnu úlohu pri vytváraní feudálneho Gruzínska, neskôr v bojoch proti Mongolom. V 80. rokoch 8. stor. abcházske knieža Leon II. politicky zjednotil záp. Gruzínsko, pripojil časť vých. Gruzínska, porazil Byzanciu a prijal titul kráľa Abcházskeho kráľovstva s hlavným mestom Khuthasi (dnešné Kutaisi), ktoré dosiahlo najväčší rozmach v 9. stor. – 1. pol. 10. stor., od 975 súčasť zjednoteného feudálneho Gruzínska. V 70. rokoch 16. stor. sa Abcházsko dostalo pod nadvládu Turkov, od 1810 spolu s celým Gruzínskom súčasť Ruska. Časté vzbury proti cárizmu, 1877 – 78 masové násilné vysídlenie Abcházov do Turecka.

R. 1917 – 21 bolo Abcházsko súčasťou Gruzínskej demokratickej republiky, 4. 3. 1921 vznikla Abcházska autonómna sovietska socialistická republika, od decembra 1921 súčasť Gruzínska, 1. 4. 1925 bola prijatá prvá abcházska ústava, od 1931 autonómna republika v rámci Gruzínska (Abcházska autonómna sovietska socialistická republika). Po rozpade ZSSR úsilie o dosiahnutie zvrchovanosti, 23. 7. 1992 zrušil abcházsky parlament ústavu z 1978 a obnovil platnosť ústavy z 1925 označujúcej Abcházsku republiku za zvrchovaný štát v rámci Gruzínska. Gruzínsko tento akt neuznalo a na územie Abcházska vstúpili v auguste 1992 gruzínske vojská. V septembri 1993 ukončenie bojov, na prímerie uzavreté 14. 5. 1994 dozerali na abcházsko-gruzínskych hraniciach na rieke Inguri od júna 1994 mierové sily OSN (tvorené prevažne ruskými vojskami) a pozorovatelia OSN, súčasne prebiehali rokovania o statuse Abcházska v rámci Gruzínska. Po rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008 Rusko 26. 8. 2008 uznalo nezávislosť separatistického regiónu, medzinárodné spoločenstvo ho však naďalej považuje za neoddeliteľnú súčasť Gruzínska. V októbri 2008 prijal gruzínsky parlament zákon o okupovaných územiach, podľa ktorého sa štatút územia bývalej Abcházskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky definuje ako okupované územie. Abcházsko, hospodársky i politicky závislé od Ruska, je prezidentská republika s vlastnou ústavou (prijatá 26. 11. 1994), parlamentom (35 členov) a zákonodarstvom, de facto nezávislá od Gruzínska, de iure súčasť Gruzínska. Prezidentom je od 25. septembra 2014 Raul Chadžimba (*1958).

abcházsko-adygské jazyky

abcházsko-adygské jazyky — jazyky patriace do záp. skupiny kaukazskej jazykovej rodiny. Túto skupinu tvoria geneticky blízke jazyky: abcházština, abazština, ubyština, adygejčina a kabardo-čerkeština. Niekedy sa členia na 2 podskupiny: abcházsku (abcházština a abazština) a adygskú (adygejčina a kabardo-čerkeština); ubyština zaujíma prechodné postavenie. Z fonetickej stránky sa vyznačujú jednoduchým vokalizmom a mimoriadne bohatým konsonantizmom. V morfológii popri jednoduchom podstatnom mene vystupuje veľmi zložité sloveso. Slovosled je voľný, ale v abcházskej podskupine rozlišuje gramatický význam. V slovnej zásobe sú hojné výpožičky z arabčiny, turečtiny, perzštiny a ruštiny.

abcházsky jazyk

abcházsky jazyk, abcházština — jazyk patriaci do abcházsko-adygskej vetvy kaukazskej jazykovej rodiny. Je rozšírený v Abcházskej republike. Abcházština sa spočiatku (v 19. stor.) zapisovala písmom založeným na cyrilike, 1924 – 37 dvoma typmi upravenej latinky, do 1954 písmom na základe gruzínskeho písma, odvtedy sa zapisuje upravenou cyrilikou. V slovnej zásobe sú okrem iných výpožičiek početné gruzínske prvky.

Abia

Abia — členský štát Nigérie.

Abidžan

Abidžan, fr. Abidjan — prístavné mesto na juhovýchode Pobrežia Slonoviny na pobreží Guinejského zálivu v lagúne Ébrié, administratívne stredisko autonómneho dištriktu Abidžan; 4,707 mil. obyvateľov (najväčšie mesto štátu, 2014). Politické, priemyselné, obchodné, finančné a kultúrne stredisko krajiny. Priemysel textilný, potravinársky (mlynársky, pivovarnícky, tukový, konzervárenský), dopravných prostriedkov, elektrotechnický, chemický, cementársky, ropný, výroba zápaliek, keramiky. Dopravná križovatka, významný námorný prístav (2. najväčší v Afrike; vývoz ropných a poľnohospodárskych produktov), medzinárodné letisko, cestné spojenie s Burkinou, Guineou a Ghanou. Založené 1898, 1934 – 60 administratívne centrum francúzskej kolónie Pobrežie Slonoviny, 1960 – 83 jej hlavné mesto. Múzeum starovekého umenia, technická univerzita (založená 1963), knižnica, divadlo. Jedno z najkrajšie situovaných a najmodernejších afrických miest. Turistická oblasť.

Abildgaard, Nicolai Abraham

Abildgaard [abilgór], Nicolai Abraham, krstený 11. 9. 1743 Kodaň – 4. 6. 1809 Frederiksdal (pri Kodani) — dánsky klasicistický maliar. R. 1772 – 77 žil v Taliansku, po návrate od 1778 profesor, 1789 – 91 a 1801 – 09 riaditeľ maliarskej akadémie v Kodani (dnes súčasť Kráľovskej dánskej akadémie umení). Zakladateľ dánskej maliarskej školy, učiteľ B. Thorvaldsena. Vytvoril cyklus obrazov na motívy Apuleiových Premien (Metamorphoses). Autor nástenných malieb s námetmi z dánskej histórie a antickej mytológie (o. i. výzdoba zámku Christianborg pri Kodani, 1794).

Abildgaard, Ove

Abildgaard [abilgór], Ove, 17. 9. 1916 Lemvig – 11. 10. 1990 Kodaň — dánsky básnik a prekladateľ, predstaviteľ individualisticky ladenej poézie reflexívneho charakteru. R. 1967 – 86 pôsobil ako programový riaditeľ dánskeho rozhlasu. Autor básnických zbierok Žeravé kamene (Glødende sten, 1952), Letná ozvena (Sommeren ekko, 1954), Pomalá jar (Det langsomme forår, 1957), A Lisina ruka v mojej (Og Lises hånd i min, 1972) a pamätí.

Abilene

Abilene [ebilín] — mesto v USA v štáte Texas na juž. výbežkoch Veľkých prérií asi 200 km záp. od aglomerácie Dallas-Fort Worth; 122-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 165-tis. obyvateľov (2010). Stredisko poľnohospodárskej oblasti a oblasti ťažby ropy a zemného plynu. Priemysel potravinársky (spracovanie poľnohospodárskych produktov), strojársky, elektronický. Dve univerzity (založené 1891 a 1906).

abilita

abilita [angl.] — spôsobilosť, schopnosť, talent, v širšom význame primerané prirodzené nadanie človeka.

Abímelech

Abímelech

1. kráľ Geráry, ktorý dal uniesť Abrahámovu ženu Sáru, nazdávajúc sa, že je jeho sestrou (1 M 20). Vo sne bol však upozornený, že je to Abrahámova manželka, a ak sa jej dotkne, zomrie. Vtedy Abímelech vrátil ženu Abrahámovi;

2. syn biblického izraelského sudcu Gideona. Po otcovej smrti dal zavraždiť svojich bratov okrem najmladšieho Jótama a stal sa na 3 roky kráľom v Sícheme. Po jeho smrti sa Síchem stal súčasťou Izraela (Sdc 8 – 9).

ab imo pectore

ab imo pectore [ímó pek-; lat.] — z hĺbky srdca, z celého srdca, úprimne (Lukrécius: O prírode).

ab initio

ab initio [-ció; lat.] — od začiatku.

ab intestato

ab intestato [-tátó; lat.] — dedenie bez závetu (testamentu); dedenie zo zákona.

abiocén

abiocén [gr.] — súbor miestnych abiotických faktorov, neživé prostredie biocenózy.

abiogenéza

abiogenéza [gr.] — teória o vzniku živých organizmov z neživých látok, napr. z jednoduchých organických zlúčenín. Až do začiatku 19. stor. bola rozšírená Aristotelova hypotéza o samoplodení (generatio spontanea, archiogenesis, naivná abiogenéza) zo 4. stor. pred n. l., podľa ktorej organizmy (napr. hmyz) môžu vznikať spontánne zo špiny, z odpadkov ap. Hoci túto teóriu pokusmi poprel už L. Spallanzani (1765), definitívne ju vyvrátil až v 19. stor. L. Pasteur.

Súčasné predstavy o vzniku života na Zemi sú založené na hypotézach J. S. Haldana (1929) a koacervátovej hypotéze A. I. Oparina (1934): Zem má približne 5 miliárd rokov, pričom počas prvej miliardy boli na nej nevhodné podmienky na vznik živej bunky (vysoká teplota, obsah plynov v atmosfére ap.). Aminokyseliny (základné stavebné jednotky proteínov) a nukleotidy (základné stavebné jednotky nukleových kyselín) mohli vzniknúť počas tzv. chemickej evolúcie abiotickou (prebiotickou) syntézou z jednoduchých zlúčenín uhlíka, kyslíka, vodíka a síry za katalytickej funkcie kovov a spolupôsobenia energie z rádioaktívneho žiarenia a elektrických výbojov v prapôvodnom praoceáne. Nízkomolekulová jednoreťazcová RNA však mohla vzniknúť ešte pred vznikom prvých proteínov a ako základ prvého genómu mala autokatalytické a autoreprodukčné vlastnosti. Ďalší vývoj priniesol vznik protobiontov (priestorovo ohraničených polymérov obsahujúcich aj RNA) a mohol pokračovať cez komplexnejšie útvary (probionty, hypercykly) až k najjednoduchšej živej prokaryontnej bunke. Život takto vznikol vývojom asi pred 4 miliardami rokov, prvé fosílie jednobunkových prokaryontných organizmov sú staré 3,8 miliárd rokov. Proti abiogenéze stojí teória biogenézy.

abioglyf

abioglyf [gr.] — druh nerovnosti na vrstvových plochách (→ hieroglyf) sedimentárnych hornín (bridlice, pieskovce a i.) anorganického pôvodu. Abioglyfy vznikli mechanickou cestou (→ mechanoglyf), napr. činnosťou vodného prúdu, dažďa ap.

abionóza

abionóza [gr.] — porucha zdravotného stavu rastlín vyvolaná abiotickými faktormi (pôdnymi a poveternostnými), exhalátmi alebo nesprávnymi zásahmi pri pestovaní a chemickej ochrane rastlín.

abiotické faktory

abiotické faktory [gr. + lat.] — krajinné faktory neživej prírody vytvárajúce podmienky na existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Opak: → biotické faktory. Rozlišujú sa klimatické, geologické, geomorfologické, hydrologické a pôdne faktory. Klimatické faktory vytvárajú najmä atmosféra (svetlo, teplota, zrážky, zloženie, pohyby, vlhkosť a tlak vzduchu, elektrické zmeny ovzdušia) a žiarivá slnečná energia, ktorá je hlavným zdrojom tepla a energie rôznych dejov prebiehajúcich na zemskom povrchu. Vplyv klimatických faktorov a meteorologických procesov, ktoré sú pre danú klímu typické, je pre životné prostredie rozhodujúci. Predovšetkým určuje množstvo zrážok, ktoré má k dispozícii vegetácia, ich rozdelenie počas roka a vyparovanie z prostredia. Geologické faktory sú reprezentované horninovým zložením s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Z geomorfologických faktorov je rozhodujúce situovanie lokalít na zemskom povrchu, jeho tvar, reliéf, nadmorská výška, expozícia a sklon; ovplyvňujú predovšetkým rozdelenie tepla i vody a ich cyklus. Svahy s rôznou expozíciou a sklonom sa rôzne ohrievajú, majú odlišný kolobeh vody. Vplyv reliéfu sa odráža i v nadmorskej výške, od ktorej závisí podnebie príslušného miesta. Hydrologické faktory, t. j. voda ako prostredie organizmov (jej priehľadnosť, teplota, tlak, obsah solí, pohyb) alebo ako zložka životného prostredia, sú určované kolobehom vody na zemskom povrchu. K pôdnym (edafickým) faktorom patria zloženie, štruktúra, ako aj fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy a jej podkladu. Súhrn abiotických faktorov vytvára stanovište, ktoré, ak je osídlené organizmami, rastlinstvom a živočíšstvom, sa nazýva biotop.

abiotické zložky prostredia

abiotické zložky prostredia — neživé zložky prostredia (hornina, pôda, voda, vzduch, slnečné žiarenie) vytvárajúce podmienky na život rastlinných i živočíšnych organizmov. V krajine sa uplatňujú rôznymi spôsobmi: skaly ovplyvňujú vzdušné prúdenie; horské hrebene môžu zachytávať zrážky a vyvolať dažďový tieň; ľadovce sú významným geomorfologickým a mezoklimatickým činiteľom; vodné toky, jazerá a rybníky patria k najvýznamnejším zložkám krajín atď.

abiotický

abiotický [gr.] — neschopný života, bez života; všetky fyzikálne a chemické vlastnosti prostredia, t. j. vzduchu, vody a pôdy.

Abisko

Abisko — národný park v sev. Švédsku severne od 68° sev. zemepisnej šírky vo výške 342 – 1 174 m n. m., vyhlásený 1909; jeden z prvých národných parkov v Európe; rozloha 7 500 ha. Priemerná teplota v zime −10 °C, priemerná teplota v lete 14 °C, ročný úhrn zrážok okolo 300 mm. NP sa rozkladá pozdĺž turisticky atraktívneho kaňonu rieky Abiskojakka tečúcej zo severu a ústiacej do jazera Torneträsk. Súčasťou chránenej oblasti je i malý ostrov Abiskosuolo. Takmer tretinu územia tvoria holé horniny; horské útvary str. veľkosti pokrývajúce veľké časti územia sú v nižších častiach porastené brezovými lesmi, vo vyšších polohách porasty zakrpatených vŕb, alpínske lúky a kamenné moria. Flóra územia je obzvlášť bohatá a zahŕňa všetky najtypickejšie arktické druhy, charakteristické sú divé orchidey; pozdĺž strmých svahov rieky Abiskojakka niekoľko druhov hmyzožravých rastlín. Veľký počet vtákov (väčšina pozdĺž jazera Torneträsk pri ústí rieky). Cicavce oblasti patria k charakteristickým severským druhom (medveď, rys, los, arktický rosomák, líška, lumík). Na území národného parku sa nachádza prírodovedná výskumná stanica.

abiturient

abiturient [lat.] — študent posledného ročníka strednej školy krátko pred maturitnou skúškou a po nej; maturant.

abjurácia

abjurácia [lat.] — verejné zrieknutie sa učenia, viery alebo názorov; práv. prísaha (obyčajne krivá), ktorú môže vykonať žalobca, vedome neoprávnene žalujúci, alebo žalovaný, ak vedome popiera pravdivosť tvrdenia uvedeného v oprávnenej žalobe; aj odvolanie tvrdenia pod prísahou.

ablácia

ablácia [lat.] — odnášanie, odnímanie;

1. astron. odparovanie, tavenie a následné strhávanie častí povrchu telesa (napr. meteoroidu) spôsobené trením pri prelete atmosférou Zeme;

2. geol. proces ubúdania hmoty ľadovca alebo snehového poľa najmä vplyvom roztápania a vyparovania, ale aj mechanickým odnosom (napr. odnos vetrom). Abláciu spôsobuje najmä priame slnečné žiarenie, teplota horniny na kontakte s ľadovcom, uvoľňovanie latentného tepla vplyvom zmeny tlaku a tepelné pôsobenie ľadovcových vodných tokov. Vplyvom ablácie vznikajú na povrchu ľadovca rôzne povrchové tvary a ľadovcové toky. Zriedkavo aj synonymum pojmu denudácia (odnášanie produktov zvetraných hornín vetrom, vodou alebo ľadom);

3. lek. ablatio, odňatie, odlúčenie, odlupovanie, napr. odlučovanie plodového koláča (ablatio placentae), odlupovanie sietnice (ablatio retinae). V chirurgii zákrok, pri ktorom sa odstraňuje chorobne zmenená časť, napr. odstránenie prsníka pri rakovine prsnej žľazy (ablatio mammae).

ablačná oblasť

ablačná oblasť — oblasť, v ktorej prevláda úbytok ľadovcovej hmoty nad jej dopĺňaním. Ablačnú oblasť od vyživovacej oblasti oddeľuje snežná čiara vysokohorských ľadovcov. Súčasné kontinentálne ľadovcové štíty nemajú snežnú čiaru výrazne odlíšenú a v okrajových častiach a na povrchu sa roztápajú rýchlejšie ako v strede. Po roztopení ľadovcového jazyka v ablačnej oblasti vzniká z materiálu neseného na povrch ľadovca ablačná moréna.

ablaktácia

ablaktácia [lat.] —

1. lek. potlačenie tvorby materského mlieka počas dojčenia dieťaťa; zastavenie laktácie. K ablaktácii sa pristupuje len pri kontraindikácii dojčenia pre vážne ochorenie matky alebo z nevyhnutnosti podávať lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka;

2. zool. ukončenie obdobia cicania pri mláďatách cicavcov, súčasť postnatálneho obdobia, odkedy má mláďa vlastnú výživu. Ablaktácia sa uskutočňuje v závislosti od druhu zvierat od 20. do 150. dňa po narodení, za skorú sa považuje ablaktácia v období skoršom ako na 30. deň od narodenia (→ odstav).

ablatív

ablatív [lat.] — jaz. pád, ktorý v niektorých jazykoch (napr. v latinčine) vyjadruje východisko, odluku alebo smerovanie deja. Odpovedá na otázky odkiaľ, kedy a kde.

ablaut

ablaut [nem.], apofónia, metafónia, stupňovanie samohlások — jaz. striedanie samohlások v koreňových morfémach indoeurópskych jazykov. Využíva sa pri ohýbaní slovies. Napr.: v slovenčine nosiťnesiemprenášam, v nemčine sehensiehtgesehen, v angličtine seesawseen.

ablúcia

ablúcia [lat.] — v kresťanstve obradový úkon pri krste; v katolíckej cirkvi pri sv. omši po obetovaní omytie prstov po dotyku so sv. hostiou a bohoslužobných nádob (kalichov). V hinduizme kontakt s posvätnou riekou, v judaizme obradné očistenie rúk pred jedlom, v šintoizme čistota rúk a úst pred vstupom do chrámu, v islame čistota rúk pri modlitbe a čítaní Koránu (pri nedostatku vody možno ablúciu vykonať čistým pieskom).

ab minimis ad maxima

ab minimis ad maxima [-mís; lat.] — od menších vecí k najväčším, od najmenšieho k najväčšiemu.

abnormalita

abnormalita [lat.] — nenormálnosť, nepravidelnosť, osobitosť; výraznejšia odchýlka od noriem alebo od pravidiel.