Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 16705 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Abdalvádovci

Abdalvádovci, aj Zajjánovci — arabsko-berberská dynastia vládnuca 1235 – 1554 vo feudálnom štáte v záp. Alžírsku, hlavné mesto Tilimsán (Tlemcen). Abdalvádovci dosiahli najväčšiu moc v 14. stor., na začiatku 16. stor. sa ich štát dostal do závislosti od Španielska, od pol. 16. stor. bol likvidovaný tureckými miestodržiteľmi v Alžírsku a pripojený k Osmanskej ríši.

Abdarrahmán I.

Abdarrahmán I., Abd ar-Rahmán I. ibn Mu’ávija, asi 734 Damask – 30. 9. 788 Córdoba — arabský emir z dynastie Umajjovcov, prvý nezávislý od Damasku, zakladateľ arabského impéria na Pyrenejskom polostrove. Po abbásovskom prevrate 750 ako jediný z umajjovskej dynastie unikol vraždeniu najprv do Palestíny, potom do sev. Afriky a nakoniec do Španielska. Zjednotil tam žijúcich Arabov a 756 vytvoril samostatný Córdobský emirát (neskorší → Córdobský kalifát). R. 778 úspešne bojoval proti Karolovi Veľkému. Podporoval staviteľstvo, v Córdobe dal postaviť prvú mešitu v Španielsku.

Abdarrahmán II.

Abdarrahmán II., Abd ar-Rahmán II., 788 Toledo – 22. 9. 852 Córdoba — štvrtý nezávislý emir v Córdobe (822 – 852) z dynastie Umajjovcov. Dal stavať cesty, mosty a vodovody, v Córdobe záhrady, mešity a školy, prispel k rozvoju obchodu. Podporoval rozvoj hudby a poézie.

Abdarrahmán III.

Abdarrahmán III., Abd ar-Rahmán III., 889 – 15. 10. 961 Córdoba — ôsmy nezávislý córdobský emir (912 – 929) z dynastie Umajjovcov, prvý, ktorý v Španielsku prijal titul kalif (929). Za jeho vlády dosiahol emirát (resp. kalifát) najväčší územný rozsah. Bojoval proti kresťanským panovníkom Kastílie a Leónu, v Afrike a Stredozemnom mori proti arabsko-berberskej dynastii Fátimovcov. Pri výbojoch na severe Afriky dobyl Ceutu (931), na Pyrenejskom polostrove Toledo (932). V niekoľkých bitkách porazil kráľa Leónu (porážku utrpel iba 939 pri Salamance); León a Navarra platili od 955 daň. Označovaný za jedného z najschopnejších vladárov záp. islamských krajín. V emiráte nastolil vnútorný mier, podporoval stavebníctvo, pri Córdobe dal postaviť palác Medina az-Zahrá. Prvý z arabských panovníkov na Pyrenejskom polostrove, ktorý dal raziť mince so svojím menom.

Abd Ar-Razzák as Samarkandí

Abd Ar-Razzák as Samarkandí, aj Abd-ur-razzák, 1413 Herát, dnes v Afganistane – 1482 tamže — stredoázijský (perzský) historik a politický dejateľ. Väčšinu života prežil v Samarkande. Pôsobil v diplomatických službách v Indii. Od 1463 šejk v Heráte. Opísal dejiny Mongolov, chána Timúra a jeho potomkov v období 1304 – 1471.

Abdassabbúr, Saláh

Abdassabbúr, Saláh, 3. 5. 1931 Zagazig – 14. 8. 1981 Káhira — egyptský básnik, dramatik a literárny kritik. Do poézie vstúpil v 50. rokoch 20. stor. svojráznym pohľadom na egyptskú spoločnosť prelomových rokov po egyptskej revolúcii 1952. Súborné vydanie jeho poézie Díván Saláh Abdassabbúr (2 zv.; 1977, 1983) obsahuje zbierky Ľudia v mojej krajine (an-Nás fí biládí, 1957), Hovorím vám (Akúlu lakum, 1961), Sny starodávneho rytiera (Ahlám al-fáris al-kadím, 1964) a i. Jeden z tvorcov arabskej veršovanej drámy. Prvou a najznámejšou je Martýrium al-Halládž (Ma’sát al-Halládž, 1964) o arabskom mystikovi 9. stor. umučenom v Bagdade, z ďalších Nočný cestujúci (Musáfir al-lajl, 1969) a reminiscencia na staroarabskú mileneckú dvojicu Lajlá a Madžnún (Lajlá va Madžnún, 1970). Jeho poézia predstavujúca úplne nový prvok vo vývoji egyptskej a arabskej poézie výrazne ovplyvnila poetickú tvorbu v tejto kultúrnej oblasti. Prekladal diela H. Ibsena, D. H. Lawrencea a i.

Abdéra

Abdéra — starogrécke mesto na severnom pobreží Egejského mora v Trácii oproti ostrovu Thasos. Založené okolo 650 pred n. l., významný prístav, člen Aténskeho námorného spolku. Niekoľkokrát zničené vo vojnách a znova obnovené. Narodili sa tu filozofi Démokritos, Leukippos a Prótagoras. Obyvatelia mesta mali už v staroveku povesť zaostalých, hlúpych ľudí, v novoveku sa mesto stalo synonymom Kocúrkova, a to najmä zásluhou nemeckého spisovateľa Ch. M. Wielanda a jeho diela Dejiny Abdérčanov (1774).

Abderhalden, Emil

Abderhalden, Emil, 9. 3. 1877 Oberuzwil, kantón Sankt Gallen – 5. 8. 1950 Zürich — švajčiarsky fyziológ a biochemik. Profesor na univerzite v Berlíne, neskôr v Halle a Zürichu; prezident Nemeckej akadémie vied. Zakladateľ modernej náuky o výžive, zaoberal sa látkovou premenou a chémiou bielkovín, vitamínmi a hormónmi. Objaviteľ tzv. obranných enzýmov (1909) a reakcie umožňujúcej laboratórnu diagnostiku tehotenstva (Abderhaldenova reakcia, 1913). Autor Príručky biochemických a biologických metód (Handbuch der biochemischen und biologischen Arbeitsmethoden, 1920). Založil niekoľko vedeckých časopisov, venoval sa otázkam sociálnej starostlivosti a jej organizácie, angažoval sa v boji proti alkoholizmu.

Abdiáš

Abdiáš, aj Obadiáš, hebrejsky Obadjah, Obadjahu, sluha Pánov — jeden z malých prorokov, ohlasovateľ spásy, ktorý pôsobil v Judsku. Autor najkratšieho spisu Starého zákona Kniha proroka Abdiáša (Obadiáša; skr. Abd, Ob; → Biblia). Obsahom jeho proroctva je útok proti Edomejcom, vazalom Babylonu.

abdikácia

abdikácia [lat.] — vzdanie sa funkcie (spravidla najvyššej v štáte), odstúpenie z úradu. Na vzdanie sa väčšiny funkcií je potrebná aj osobitná, písomná forma. Abdikácia je stotožňovaná s rezignáciou.

abdomen

abdomen [lat.] —

1. lek. → brucho;

2. zool. pri stavovcoch brucho; pri článkonožcoch časť tela nasledujúca za hruďou, bruško (zadoček), v ktorom sú uložené hlavný pohlavný ústroj a koncová časť tráviacej rúry.

Abduh, Muhammad

Abduh, Muhammad, 1849 Dolný Egypt – 11. 7. 1905 Káhira — egyptský islamský teológ, významný predstaviteľ politického a náboženského reformného hnutia, plodný publicista. Zakladateľ islamského modernizmu v Egypte. Po neúspešnom protibritskom povstaní Urábího Pašu (1882) vydával v parížskom exile časopis Najsilnejšie puto (al-Urva al-vuská), ktorý zohral významnú úlohu v národnouvedomovacom procese prebiehajúcom v arabskom svete. Svoje reformátorské názory zhrnul v práci Islam a kresťanstvo vo vede a v civilizácii (Islám van-nasránijja ma’a-l-ilm val-madanijja, 1902).

abdukcia

abdukcia [lat.], abductio

1. lek. odtiahnutie (napr. končatiny), pohyb smerom od strednej línie tela. Svaly, resp. skupiny svalov, ktoré tento pohyb vykonávajú, sa označujú ako odťahovače (abduktory); opak: addukcia;

2. log. pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu, o ktorého hlavnej premise sa vie, že je pravdivá, ale jeho nižšia premisa je iba pravdepodobná; podľa Ch. S. Peircea taký typ usudzovania, pri ktorom sa na základe danej množiny faktov vytvára vysvetľujúca hypotéza.

Abdülaziz II.

Abdülaziz II., 9. 2. 1830 Istanbul – 4. 6. 1876 tamže (zavraždený) — osmanský sultán (1861 – 76), syn Mahmuda II. Na trón nastúpil po bratovi Abdülmecidovi I. Napriek konzervatívnej výchove bol prívržencom záp. technického pokroku, do 1871 zaviedol v Osmanskej ríši rad reforiem administratívneho a školského systému. Udržiaval dobré vzťahy s Francúzskom a so Spojeným kráľovstvom a ako prvý osmanský panovník vycestoval do záp. Európy. Po smrti osvietených vezírov Fuata Pašu a Aliho Pašu kládol dôraz na absolutistickú formu vlády a islamský charakter ríše, zahraničnú politiku orientoval na Nemecko a Rusko. Zvrhnutý pri prevrate.

Abdülhamid I.

Abdülhamid I., 20. 3. 1725 – 7. 4. 1789 — osmanský sultán (1774 – 89), syn Ahmeda III. Bojoval s Ruskom a Rakúskom. Vojnu s Ruskom ukončil podpísaním mierovej zmluvy 21. 7. 1774 v Küçük Kaynarci (dnes Kajnardža, Bulharsko; Küčük-kajnardžský mier), na základe ktorého Rusko získalo pevnosti na pobreží Azovského mora, územie medzi riekami Dnester a Bug, ako aj plavebné a obchodné privilégiá v Osmanskej ríši. R. 1775 Rakúsko získalo územie Bukoviny. Po anexii Krymu 1787 vyhlásil Abdülhamid vojnu Rusku, ktorá pokračovala až do 1791 (→ rusko-turecké vojny).

Abdülhamid II.

Abdülhamid II., 21. 9. 1842 Istanbul – 10. 2. 1918 tamže — osmanský sultán (1876 – 1909), syn Abdülmecida I. Na začiatku svojej vlády sa usiloval o demokratické reformy v Osmanskej ríši (vyhlásil prvú osmanskú ústavu a konštitučnú monarchiu; 1876). Po porážke vo vojne s Ruskom 1877 (→ rusko-turecké vojny) však 1878 parlament rozpustil a ústavu zrušil. Jeho spojencom bolo Nemecko (udelil mu licenciu na stavbu Bagdadskej železnice). Krvavo potlačil revoltu Arménov vo vých. Anatólii a grécke nepokoje na Kréte, čo viedlo k turecko-gréckej vojne (1897). Bol stúpencom panturkizmu, kládol dôraz na svoje postavenie ako hlavy všetkých moslimov, kalifa. Podporoval rozvoj školstva, železníc a telegrafnej siete. Po víťazstve mladoturkov prinútený 1908 obnoviť ústavu, 1909 zosadený, do 1912 vo vyhnanstve v Solúne; abdikoval v prospech brata Mehmeda V. Reşata.

Abdullah bin Abdulkadir Munshi

Abdullah bin Abdulkadir Munshi [munši], 1796 Melaka, Malajzia – 1854 Mekka, Saudská Arábia — zakladateľ modernej malajskej prózy. Spolupracoval s britskou koloniálnou správou, najmä s guvernérom T. Rafflesom, a usiloval sa o kultúrne pozdvihnutie Malajcov. Písal pod vplyvom európskych vzorov. Podľa rukopisu zo 17. stor. pripravil prvé vydanie Malajskej kroniky (Sejarah Melayu). Diela: Príbeh Abdullaha bin Abdulkadira Munshiho (Hikayat Abdullah bin Abdulkadir Munshi, 1849), Rozprávanie o ceste Abdullaha (Kisah Pelayaran Abdullah, 1849).

Abdülmecid I.

Abdülmecid I. [-džid], 25. 4. 1823 – 25. 6. 1861 Istanbul — osmanský sultán (1839 – 61). Jeho nástupom sa v Osmanskej ríši začalo obdobie reforiem (→ tanzimat), ktorými nadviazal na reformy svojho otca Mahmuda II. Jeho edikty z 1839 a 1861 zrovnoprávnili všetkých občanov ríše a zaručovali občianske a politické práva kresťanom. Zreorganizoval armádu, štátnu správu a územné členenie. Inicioval vznik prvého ministerstva školstva, vojenstva a stredných škôl. Udržiaval dobré vzťahy s európskymi mocnosťami, 1853 sa po boku Francúzska a Spojeného kráľovstva zúčastnil krymskej vojny (→ rusko-turecké vojny).

Abdurrahmán

Abdurrahmán, asi 1844 – 1. 10. 1901 Kábul — afganský emir (od 1880), zakladateľ moderného afganského štátu. S podporou Spojeného kráľovstva zjednotil rozdrobenú krajinu, podriadil si miestnych vládcov, uskutočnil rad reforiem (vojsko, dane), posilnil hospodárstvo a vytvoril centralizovaný štát. Uznal britskú kontrolu afganskej zahraničnej politiky (1880) a Durandovu líniu (1893) ako juž. a juhových. hranicu krajiny s Indiou ovládanou Britmi (s mnohopočetným afganským obyvateľstvom).

Abdurrahmán Mómand

Abdurrahmán Mómand, nazývaný Rahmán Bába, 1632 alebo 1633 Bahadur neďaleko Péšávaru – 1706 alebo 1709 Péšávar — afganský básnik píšuci po paštsky. Pochádzal z jednoduchej rodiny kmeňa Mómand. V mladosti stúpenec nábožensko-sociálneho hnutia róšání (zakladateľ Bájazíd Ansárí, nazývaný Pir Rošán, *1515/25, †1581/85). Tvorca lyriky s ľúbostnými a mystickými motívmi. Jeho súborné dielo (díván) sa skladá najmä z gazelov.

Abe, Kóbó

Abe, Kóbó, vlastným menom Abe Kimifusa, 7. 3. 1924 Tokio – 22. 1. 1993 tamže — japonský prozaik, esejista a dramatik 2. polovice 20. stor. (povojnová škola sengoha). Vyrastal v Mandžusku. Uprednostňoval zvláštne zápletky i postavy, jeho tvorba je poznačená odcudzením, stratou identity, ako aj prvkami vedeckej fantastiky a ovplyvnená dielom Franza Kafku. Diela: Zločin S. Karumu (Kabe – S. Karuma ši no hanzai, 1951, Akutagawova cena), Tvár iného (Tanin no kao, 1966), Žena z dún (Suna no onna, 1962; slov. 1981; sfilmované 1964 pod názvom Piesočná žena, réžia Hiroši Tešigahara), Aj ty máš vinu (Omae ni mo cumi ga aru, 1965).

abeceda

abeceda — sústava písomných znakov (→ písmo) s pevne stanoveným poradím znázorňujúca zvukovú podobu hlások; každý znak v abecede zvyčajne označuje jednoduchú samohlásku alebo spoluhlásku, termín abeceda sa niekedy používa aj pri slabičnej abecede. Názov abeceda je odvodený z prvých 4 písmen latinského písma (a, b, c, d); medzinárodný výraz alfabeta je utvorený podľa prvých 2 písmen gréckej abecedy (alfa, beta; → grécke písmo); ruská abeceda sa nazýva azbuka. Pretože jednotlivé písmená mali pôvodne aj číselnú platnosť, bolo ustálené poradie nevyhnutné. Princíp usporiadania podľa abecedy hrá dôležitú úlohu vo všetkých súčasných spôsoboch uchovávania a vyhľadávania informácií (v slovníkoch, informačných príručkách, katalógoch ap.).

Vznik abecedy sa nedá presne datovať. Všeobecne sa predpokladá, že prvá abeceda, známa ako severosemitská, vznikla v oblasti vých. pobrežia Stredozemného mora v období medzi 1700 – 1500 pred n. l. Hlavný rozvoj prebiehal na konci 2. tisícročia pred n. l. Rastúci politický význam Izraela, Fenície a Aramu, obchodný význam Sábskeho kráľovstva v juhozáp. Arábii a rast spoločenstva, z ktorého sa vyvinul grécky národ, umožnili vznik 4 vetiev: kanaánskej, aramejskej, juhosemitskej (čiže sábskej) a gréckej abecedy. Od gréckej abecedy sú odvodené európske abecedy (→ latinské písmo, → cyrilské písmo); základom slovenskej abecedy, podobne ako abecied iných jazykov str. a záp. Európy, je latinská abeceda. Chýbajúce znaky tejto abecedy nahrádza slovenčina znakmi s diakritickými znamienkami (dĺžňom á, mäkčeňom – č, vokáňom – ô, dvoma bodkami – ä) a zložkami (dz, , ch). Slovenská abeceda sa skladá z týchto znakov: a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, , e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž. Vyskytlo sa niekoľko pokusov zostaviť dokonalú abecedu, ktorá by ideálne využívala jeden a ten istý znak pre každú hlásku jazyka. Najvýznamnejší z nich vyústil koncom 19. stor. do vytvorenia Medzinárodnej fonetickej abecedy. Pojmom abeceda sa označujú aj abecedy tvorené systémom značiek pre jednotlivé písmená, najznámejšie z nich sú Morseova abeceda a slepecká abeceda (→ Braillovo písmo). Na základe Medzinárodného signálneho kódu bola utvorená vlajková abeceda.

abecedná telegrafia

abecedná telegrafia — druh telegrafie, pri ktorej sa uskutočňuje elektrický diaľkový prenos textu pozostávajúceho z abecedných, číslicových a ďalších grafických znakov telegrafnej abecedy. Znaky textu sa na telegrafnom vysielači kódovaním premenia na ďalekopisné značky elektrického signálu spravidla prostredníctvom klávesnice. Telegrafný signál sa do vzdialeného prijímača prenáša po telegrafnom spoji. V prijímači sa značky telegrafného signálu menia dekódovaním prostredníctvom tlačiarne na znaky telegrafnej abecedy, z ktorej sa reprodukuje text vysielanej správy.

Abéché

Abéché [abeše] — mesto vo vých. Čade, administratívne stredisko regiónu Ouaddaï (arabsky Wadaj); 98-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto štátu, 2009). V 16. – 19. stor. centrum obchodu s otrokmi, od pol. 19. stor. hlavné mesto sultanátu Wadaj, v súčasnosti obchodné stredisko regiónu s chovom dobytka; spotrebný priemysel, výroba prikrývok z ťavej vlny. Cestný uzol na križovatke bývalých karavánových trás a na Transsaharskej ceste (z Bengázi k Stredozemnému moru), letisko. Početné mešity.

Ábel

Ábel, hebr. Hevet — podľa Biblie druhorodený syn Adama a Evy, pastier. Podľa knihy Genezis (1 M 4,2) ho zo závisti zabil jeho brat Kain, roľník. V apokryfnej literatúre (Kniha Henochova) je Ábel prototypom nevinnej obete. Jeho potomkovia sú preto predurčení za sudcov. V kresťanskej literatúre (List Hebrejom, 11,4) je zosobnením dobra, človekom viery. Islam ho spomína iba ako jedného z Adamových synov. V príbehu o vražde Ábela sa odráža konflikt medzi roľníckym a pastierskym spôsobom života.

Ábel, Jozef

Ábel, Jozef, 16. 8. 1941 Piešťany — slovenský spevák (tenor). R. 1960 – 63 študoval spev u Imricha Gála (*1910, †1977) a Š. Hozu na konzervatóriu v Bratislave, 1963 – 67 u Vlasty Linhartovej na JAMU v Brne. Víťaz Dvořákovej súťaže v Karlových Varoch (1968). R. 1955 – 82 sólista opery Štátneho divadla v Ostrave, 1982 – 2004 Opery SND v Bratislave. Ako lyrický tenor sa uplatnil v širokom domácom i svetovom operetnom aj opernom repertoári: Jeník (Predaná nevesta), Turridu (Sedliacka česť), Záboj (Svätopluk), Alfred (Traviata), Cavaradossi (Tosca), Števo (Jej pastorkyňa).

Abel, Niels Henrik

Abel, Niels Henrik, 5. 8. 1802 Finnøy – 6. 4. 1829 Froland — nórsky matematik. Absolvoval študijné pobyty v Kodani, Berlíne a Paríži. Krátko pôsobil na inžinierskej škole v Kristianii (Oslo), docentúru, priznanú v Berlíne tesne pred smrťou, nenastúpil. Dokázal neriešiteľnosť všeobecnej algebraickej rovnice stupňa aspoň 5 pomocou odmocnín. Bol spoluzakladateľom teórie grúp a teórie eliptických funkcií (cena francúzskej Akadémie vied 1830) a zakladateľom teórie algebraických funkcií. Významne prispel k rozvoju teórie nekonečných radov. Sú podľa neho nazvané mnohé matematické objekty. Na jeho počesť sa od roku 2003 každoročne udeľuje Abelova cena, jedno z najprestížnejších ocenení žijúcich matematikov.

Abel, Othenio

Abel, Othenio (Lothar Franz Anton Louis), 20. 6. 1875 Viedeň – 4. 7. 1946 Pichl am Mondsee — rakúsky geológ a paleontológ. Spoluzakladateľ samostatného vedného odboru paleobiológia, ktorý 1912 definoval ako výskum prispôsobenia sa fosílnych zvierat prostrediu a zisťovanie spôsobu ich života. Venoval sa paleontológii stavovcov, všeobecným paleobiologickým štúdiám a rekonštrukcii fosílnych zvierat. Zaoberal sa aj regionálnou geológiou treťohôr Viedenskej kotliny. Diela: Základy paleobiológie stavovcov (Grundzüge der Paläobiologie der Wirbeltiere, 1912), Obrazy zo života pravekých zvierat (Lebensbilder aus der Tierwelt der Vorzeit, 1922).

Abelaira, Augusto

Abelaira, Augusto, 18. 3. 1926 Ançã, dištrikt Coimbra – 4. 7. 2013 Lisabon — portugalský spisovateľ a publicista. Jeho tvorba sa najmä tematikou zaraďuje do neorealistického prúdu v portugalskej literatúre a je pre ňu charakteristický špeciálny štýl písania pozostávajúci z montáže monológov a dialógov. Diela: Mesto kvetov (A Cidade das Flores, 1959), Dobré úmysly (As Boas Intenções, 1963), Včela v daždi (Uma Abreha na Chuva) a i.

Abelamovia

Abelamovia, vl. m. Abelam — papuánsky kmeň v Papue-Novej Guinei sev. od str. toku rieky Sepik, belochmi objavený začiatkom 20. stor. Abelamovia sú usadlí roľníci. Pôdu pripravujú muži aj ženy, ostatné poľné práce vykonávajú len ženy. Výlučne mužskou prácou je pestovanie jamov, ktoré podlieha rozličným tabu. Najvyššou autoritou sú takzvaní veľkí muži, ktorí organizujú život spoločnosti. Od 2. svet. vojny je tradičný spôsob života na ústupe, pestujú sa nové plodiny (ryža, káva). Jazykom abelam, čiže maprik, hovorí asi 44-tis. ľudí.

abélia

abélia, Abelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zemolezovité. Poloopadavé alebo opadavé kry pochádzajúce z vých. Ázie a z Mexika. Majú dekoratívne vajcovité alebo okrúhle protistojné listy, niekedy usporiadané v troj- až štvorpočetných praslenoch, a rúrkovité alebo lievikovité kvety usporiadané v pazušných vrcholíkoch alebo vo vrcholových metlinách, plod jednosemenná kožovitá nažka. Najčastejšie sa pestujú do 3 m vysoká Abelia floribunda s červenými kvetmi a do 1,5 m vysoká Abelia x grandiflora s ružovými kvetmi.

abéliovec dvojradý

abéliovec dvojradý, Abeliophyllum distichum — druh z čeľade olivovité. Z Kórey pochádzajúci, do 1,5 m vysoký opadavý ker s tmavozelenými protistojnými vajcovitými listami, ktorý kvitne v zime voňavými bielymi lupienkovými kvetmi s ružovým nádychom usporiadanými v pazušných strapcoch, plod krídlatá nažka.

Abell, Arunah Shepherdson

Abell [ejbl], Arunah Shepherdson, 10. 8. 1806 East Providence, Rhode Island – 19. 4. 1888 Baltimore, Maryland. — americký vydavateľ novín, spoluzakladateľ prvých dvoch mimonewyorských šestákových novín, z ktorých sa stali veľké denníky. Spolu s tlačiarmi Williamom Moseleym Swainom (*1809, †1868) a Azariahom H. Simmonsom (†1856) vydával od 1836 vo Philadelphii šestákový denník Philadelphia Public Ledger a od 1837 v Baltimore denník Baltimore Sun, ktoré venovali pozornosť najmä súdnemu a lokálnemu spravodajstvu a kritizovali miestne nedostatky. Pričinil sa o ich prestíž najmä pohotovosťou uverejňovaného spravodajstva.

Abell, Kjeld

Abell, Kjeld, 25. 8. 1901 Ribe – 5. 3. 1961 Kodaň — dánsky dramatik. Po štúdiu v Paríži a Kodani sa živil ako scénický výtvarník. Preslávil sa modernisticky ladenou drámou Stratená melódia (Melodien der blev væk, 1935), v ktorej zosmiešnil malomeštiacke hodnoty a konvecie. V dráme Anna Sophie Hedvig (1939) upozornil na nebezpečenstvo nacistických ideológií. Autor divadelných hier Judith (1940), Kráľovná sa vracia (Dronning går igen, 1943), Silkeborg (1946) s protivojnovou tematikou, Dni v oblaku (Dage på en sky, 1947), Andersen alebo rozprávka jeho života (Andersen eller hans livs eventyr, 1955), Dáma s kaméliami (Kameliadamen, 1959), Výkrik (Skriget, 1961) a knihy esejí Divadelné úvahy vo veľkonočnom počasí (Teaterstrejf i påskevejr, 1962).

Ábelová

Ábelová — obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Krupinskej planiny, 550 m n. m.; 232 obyvateľov (2015); miestne časti: Ábelová, Madačka, Nedelište.

Písomne doložená 1275 ako Abelfeuld, 1460 Abellehota, 1773, 1786 Abelova, 1808 Ábelova, 1863 Abelova, 1873 – 82 Abellehota, 1888 – 1902 Abelova, 1907 – 13 Ábelfalva, 1920 Ábelová, Jabelová, 1927 – 48 Abelová, 1948 Ábelová.

R. 1973 bola k nej pričlenená obec Madačka (1773 Madacska, 1786 Mad[a]czka, 1808 Madácska, Madáčka, 1863 Madácska, 1873 – 1902 Madacska, 1907 – 13 Madácsi, 1920 – 73 Madačka), 1990 obec Nedelište (1773 Negyelistye, 1786 Nedelischtye, 1808 Nedelistye, Nedělisstě, 1863 –1 902 Nedelistye, 1907 – 13 Nederes, 1920 – 90 Nedelište).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Ojedinelý archeologický nález zdobeného meča z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. klasicistický kostol z 1826 – 29, zrubové domy so slamenou strechou z 19. stor. Pôsobisko Timravy (na bývalej evanjelickej fare pamätná tabuľa z 1962, v budove bývalej školy pamätný dom zriadený 1977).

Abelovič, Jaroslav

Abelovič, Jaroslav, 4. 4. 1932 Naháč, okres Trnava – 18. 5. 1996 Bratislava — slovenský geodet. Od 1958 pôsobil na Stavebnej fakulte STU; 1991 profesor. Zameriaval sa najmä na budovanie presných lokálnych sietí v oblastiach dynamiky svahových pohybov a na riešenie problémov metrológie v geodézii. Spoluautor vysokoškolskej príručky Meranie v geodetických sieťach (1990) a takmer 70 vedeckých a odborných prác. Predseda Slovenského zväzu geodetov, ako aj predstavenstva Komory geodetov a kartografov, na ktorých zriadení mal veľkú zásluhu.

Ábelovský, Ján

Abelovský, Ján, 30. 4. 1950 Trnava — slovenský historik umenia. R. 1968 –74 študoval na Katedre estetiky a dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. R. 1975 – 89 pôsobil v SNG, 1990 – 93 v Ústave dejín umenia SAV, 1990 – 93 odborný poradca galérie MITTE vo Viedni, od 1998 výkonný riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA. Zaoberá sa slovenským umením 19. a 20. stor. Autor niekoľkých odborných štúdií, kurátor výstav. Autor monografií Július Jakoby (1994), Výtvarná moderna Slovenska. Maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949 (1997; s K. Bajcurovou), Timeless Visions (1997), J. Hála (2006), Alexy (2008).

abelovský integrál

abelovský integrál — integrál tvaru

\(\displaystyle{\int_a^b f(x,y)dx},\)

kde \(f\) je racionálna funkcia dvoch premenných \(x\), \(y\) a \(y\) je algebraická funkcia premennej \(x\).

Abelson, Philip Hauge

Abelson [ejbelsn], Philip Hauge, 27. 4. 1913 Tacoma, Wash. – 1. 8. 2004 Bethesda, Md. — americký fyzikálny chemik, jadrový fyzik, molekulárny biológ a geochemik. R. 1946 – 78 pôsobil v Carnegie Institute of Technology vo Washingtone (1971 – 78 jeho prezident). R. 1940 pripravil spolu s E. M. McMillanom (bombardovaním 238U neutrónmi) prvý transurán, prvok s protónovým č. 93, neskôr nazvaný neptúnium. Vypracoval metódu separácie 238U a 235U a prípravy fluoridu uránového, čo umožnilo vyvinúť atómovú bombu (→ jadrová bomba). Neskôr sa zaoberal použitím rádioaktívnych izotopov v molekulárnej biológii, študoval biosyntézu v baktériách Escherichia coli a vývoj mäkkýšov analýzou aminokyselín vo fosíliách. R. 1962 – 84 editor časopisu Americkej spoločnosti pre rozvoj vedy Science.

Abendroth, Hermann

Abendroth [á- -rót], Hermann, 19. 1. 1883 Frankfurt nad Mohanom – 29. 5. 1956 Jena — nemecký dirigent. Študoval u Ludwiga Thuilleho (*1861, †1907) a Felixa Mottla (*1856, †1911). Pôsobil v Mníchove, Lübecku, Essene, Berlíne a Kolíne nad Rýnom, 1935 – 45 šéfdirigent Gewandhausorchestra v Lipsku, od 1945 šéf hudobného vysielania v lipskom a berlínskom rozhlase a profesor na Vysokej hudobnej škole vo Weimare. Významný interpret hudby L. van Beethovena, J. Brahmsa a A. Brucknera. Dirigoval aj Slovenskú filharmóniu.

Abendroth, Wolfgang

Abendroth [á- -rót], Wolfgang, 2. 5. 1906 Elberfeld, dnes súčasť Wuppertalu – 15. 9. 1985 Frankfurt nad Mohanom — nemecký právnik. Študoval na univerzitách v Tübingene, Münsteri a vo Frankfurte nad Mohanom. R. 1948 profesor v Jene, po odchode do záp. Nemecka od decembra 1948 profesor vo Wilhelmshavene, 1950 – 72 v Marburgu. Zaoberal sa otázkami medzinárodného a štátneho práva a politickou sociológiou z marxistického hľadiska. V 60. rokoch 20. stor. podporoval nemecké sociálne študentské hnutie a získal silný ideový vplyv na mimoparlamentnú opozíciu. Najvýznamnejšie diela: Vznik a kríza nemeckej sociálnej demokracie (Aufstieg und Krise der deutschen Sozialdemokratie, 1964), Dejiny európskeho robotníckeho hnutia (Sozialgeschichte der europäischen Arbeiterbewegung, 1965).

Åbenrå

Åbenrå [óbenró] — prístavné mesto v Dánsku v administratívnej oblasti Syddanmark (Juž. Dánsko); 16-tis. obyvateľov (2013). Priemysel strojársky, potravinársky.

Abeokuta

Abeokuta — mesto v juhozáp. Nigérii asi 100 km na sever od Lagosu a 80 km na západ od Ibadanu, hlavné mesto členského štátu Ogun; 452-tis. obyvateľov (2006). Leží na dôležitom železničnom ťahu smerom na sever od Lagosu. Okolie pokrýva savana. Priemysel potravinársky (konzervovanie ovocia), pivovarnícky, textilný, chemický (výroba plastov), cementárne. Stredisko oblasti pestovania kakaovníka. Hlavným zamestnaním obyvateľov je roľníctvo. Podľa miestnej tradície bola Abeokuta (Abeokuta = pod kameňom) osídlená okolo 1830 ľuďmi kmeňa Egba z ibadanskej oblasti, ktorí museli opustiť svoje otrokármi zničené obydlia. Obyvatelia Abeokuty spolupracovali pri potláčaní obchodu s otrokmi. K britskej korune sa pripojili po príchode kresťanských misionárov 1842, 1914 prešlo mesto formálne pod britskú ochranu.

aberačná elipsa

aberačná elipsa — dôsledok ročnej aberácie svetla. Hviezdy zdanlivo opisujú za rok na oblohe aberačnú elipsu s veľkou polosou 20,496 oblúkovej sekundy, čo je hodnota aberačnej konštanty (t. j. maximálnej zmeny polohy hviezdy počas roka). Malá polos elipsy závisí od ekliptikálnej šírky hviezdy (→ ekliptikálne súradnice). Pri hviezde na ekliptike je malá polos nulová a aberačná elipsa sa deformuje na úsečku dĺžky 2 × 20,496 oblúkovej sekundy. S narastajúcou ekliptikálnou šírkou hviezdy sa malá polos zväčšuje a pri hviezde na póle ekliptiky sa rovná veľkej polosi, teda aberačná elipsa sa mení na kružnicu s polomerom 20,496 oblúkovej sekundy.

Abercrombie, James

Abercrombie [eberkrambi], James, aj Abercromby, 1706 Glassaugh – 23. alebo 28. 4. 1781 Stirling — britský generál, veliteľ britských vojenských oddielov v Amerike počas francúzsko-indiánskej vojny proti Veľkej Británii. Mal za úlohu dobyť pevnosť Carillon (Ticonderoga, 1758), a tým otvoriť cestu na Montreal. Napriek viacnásobnej početnej prevahe bol porazený, a preto zbavený velenia, naďalej však postupoval vo vojenských hodnostiach.

Abercromby, Ralph

Abercromby [eberkrambi], Ralph, sir, 7. 10. 1734 Tullibody – 28. 3. 1801 pri Alexandrii — britský generálmajor. R. 1756 účastník sedemročnej vojny. Ako člen parlamentu (liberál) sympatizoval s bojom amerických osád za nezávislosť. R. 1793 slúžil pod vedením princa Fredericka, vojvodu z Yorku (*1763, †1827), vo Flámsku a 1799 v Nizozemsku. Medzitým bol veliteľom britských oddielov v záp. Indii a 1797 v Írsku, 1800 odvelený do Egypta, kde mal vytlačiť armádu Napoleona I. Bonaparta. Po vylodení v zálive Abú Kir postupoval smerom na Alexandriu, 21. 3. 1801 tam s ťažkými stratami odrazil francúzsky útok. Sám bol smrteľne zranený, zomrel na palube vlajkovej lode cestou na Maltu.