Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 15810 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abscisíny

abscisíny [lat.] — regulátory rastu rastlín odvodené od kyseliny abscisovej, ktorá je prírodným inhibítorom rastu a vyskytuje sa najmä v bavlníku. Abscisíny možno získať fotochemickou oxidáciou vitamínu A.

Abse, Dannie

Abse [ebsí], Dannie, 22. 9. 1923 Cardiff – 28. 9. 2014 Londýn — waleský spisovateľ píšuci po anglicky, pôvodným povolaním lekár. Písal poéziu, prózu a divadelné hry. Básnické zbierky: Za každou zelenou vecou (After Every Green Thing, 1948), Obyvatelia domu: Básne 1951–1956 (Tenants of the House: Poems 1951 – 1956, 1957), Zobrané básne 1948 – 1976 (Collected Poems 1948 – 1976, 1977). Autor autobiografického románu Básnik v rodine (A Poet in the Family, 1974). V slovenčine vyšiel výber z jeho tvorby Dúha na nočnej oblohe (2006).

absencia

absencia [lat.] — neprítomnosť;

1. lek. absentia — druh epileptického záchvatu prejavujúci sa krátkodobou, niekedy len niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia a bez pádu. Počas záchvatu chorý nereaguje na vonkajšie podnety, po jeho odoznení si naň nepamätá. Vyskytuje sa najmä u starších detí;

2. práv. neprítomnosť zamestnanca na pracovisku, jeho neúčasť na výkone práce. Pracovné právo delí neprítomnosť zamestnanca v práci na ospravedlnenú a neospravedlnenú. V slovenskom práve Zákonník práce z 2001 (podobne ako Zákonník práce z 1965) rieši situácie, keď na strane zamestnanca vznikne nemožnosť plniť povinnosť pracovať (prekážky v práci na strane zamestnanca), ako aj situácie, keď zamestnávateľ nie je schopný prideľovať prácu (prekážky v práci na strane zamestnávateľa). V obidvoch prípadoch Zákonník práce absenciu zamestnanca ospravedlňuje (ospravedlnená absencia) a v určitých prípadoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj náhradu mzdy.

Ospravedlnenou absenciou bola do roku 2002 (podľa Zákonníka práce z 1965) napr. práceneschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo pre úraz, počas karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny, neprítomnosť muža v práci v období, počas ktorého mu bola poskytovaná peňažná pomoc podľa právnych predpisov, u zamestnankýň v období materskej a ďalšej dovolenky, neprítomnosť zamestnanca v práci pre prekážky z príčin všeobecného záujmu, pre výkon služby v ozbrojených silách alebo pre účasť v civilnej službe, pre školenie a štúdium popri zamestnaní, pre dôležité osobné prekážky taxatívne ustanovené pracovnoprávnym predpisom, ako aj z iných vážnych príčin, ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytol pracovné voľno.

Podľa Zákonníka práce z 2001 medzi prekážky v práci na strane zamestnanca patria: 1. prekážky z dôvodov všeobecného záujmu; 2. prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl; 3. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie; 4. dôležité osobné prekážky v práci.

V prípade prekážok z dôvodov všeobecného záujmu zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností (napr. činnosť svedka, tlmočníka, znalca, pri poskytnutí prvej pomoci) a i. úkonov vo všeobecnom záujme (napr. darovanie krvi, výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky), ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. V prípade zvyšovania kvalifikácie sa rozlišuje prehlbovanie kvalifikácie a zvýšenie kvalifikácie. Prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a za tento čas patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ môže prehlbovanie kvalifikácie aj nariadiť. Zvýšenie kvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ zaviazal poskytnúť mu pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V prípade dôležitých osobných prekážok v práci zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo pre úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy), sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne najviac na sedem dní v kalendárnom roku), úmrtie rodinného príslušníka (pojem rodinný príslušník v tejto súvislosti bližšie vymedzuje Zákonník práce), svadba. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z týchto dôvodov ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných dôvodov.

Zamestnávateľ je tiež povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Ospravedlnená je aj absencia z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Ide o prípady, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre: 1. prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, dodávkou surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu (patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku); 2. nepriaznivé poveternostné vplyvy (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku); 3. iné prekážky na strane zamestnávateľa (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku).

V prípade neospravedlnenej absencie zamestnanca sa využívajú represívne opatrenia podľa Zákonníka práce. Jednou zo sankcií je možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ďalšou možnosť zo strany zamestnávateľa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

absentista

absentista [lat.] — vlastník pôdy alebo inej nehnuteľnosti nezdržiavajúci sa na svojom majetku. Vyberanie nájomného a spravovanie obchodných záležitostí vykonáva pomocou sprostredkovateľa (agenta).

absentium ablegatus

absentium ablegatus [-cium; lat.] — právnický termín, ktorý určoval postavenie zástupcu delegáta na uhorskom sneme. Vznikol po rozdelení snemu na hornú a dolnú tabulu na základe zákona z 1608. Delegát mohol vyslať svojho zástupcu, ktorý mal právo zúčastniť sa na rokovaní snemu a vstupovať do rozpravy, nemal však hlasovacie právo.

Absil, Jean

Absil, Jean, 23. 10. 1893 Péruwelz, provincia Hainaut – 2. 2. 1974 Brusel — belgický skladateľ a hudobný publicista. Študoval na konzervatóriu v Bruseli u Paula Gilsona, 1922 získal 2. stupeň Rímskej ceny za kantátu La Guerre a stal sa riaditeľom hudobnej akadémie v Etterbecku, od 1931 pôsobil na konzervatóriu v Bruseli (1936 profesor). Člen Kráľovskej akadémie Belgicka. Ako hudobný publicista založil Revue internationale de musique. Autor 5 symfónií, symfonickej básne Jeanne d’Arc, inštrumentálnych koncertov, opery Fansou..., baletov Le Miracle de Pan a Épouvantail, ako aj knihy o princípoch súčasnej hudby Požiadavky súčasnej hudby (Les postulats de la musique contemporaine, 1937).

absint

absint [gr. > lat. > fr.] — horký likér zeleného sfarbenia obsahujúci 50 – 70 objemových % alkoholu a silicu z paliny pravej (Artemisia absinthium), anízu, koriandra a fenikla. Jeho horkú chuť spôsobuje horčina absintín. Zvyčajne sa podáva zriedený s vodou a ľadom, čím sa získava biely zákal. Jeho zvýšená konzumácia vedie k závislosti (absintizmus).

Výroba absintu bola v minulosti vo väčšine krajín zakázaná pre obsah tujónu, ktorý spôsobuje otravu a ochrnutie nervového systému, v súčasnosti je v krajinách Európskej únie jeho výroba povolená, obsah tujónu je však regulovaný. Absint sa nahrádza nápojmi ako pastis, pernot a ouzo, v ktorých sa silica z paliny nenachådza (→ anízovka).

absintín

absintín [gr.] — horčina nachádzajúca sa vo vňati paliny pravej (Artemisia absinthium).

Absolón

Absolón, hebrejsky Abšalom — podľa biblického podania (2 Sam 3 – 19) tretí syn kráľa Dávida známy krásou a dlhými ryšavými vlasmi. Povstal proti svojmu otcovi, ktorý pred ním musel ujsť z Jeruzalema. Absolón ho na čele vojska prenasledoval, ale bol porazený. Na úteku sa zachytil vlasmi o strom a bol zabitý napriek otcovmu zákazu; ten jeho smrť trpko oplakával.

Absolón, Daniel

Absolón, Daniel, aj Lilienberg, Günther von Lilienfeld, asi 1640 Kežmarok – asi 1702 — uhorský politik, diplomat a právnik. Pôsobil v službách Š. Tököliho, od 1670 sedmohradského kniežaťa Michala Apafiho (*1632, †1690), od 1672 vyslanec u tureckého sultána, poľského kráľa a na francúzskom panovníckom dvore, kde hľadal vojenskú a finančnú podporu pre I. Tököliho na vystúpenie proti Habsburgovcom. Od 1682 Tököliho tajomník, kancelár a vyslanec v Poľsku, 1688 pri vyjednávaní v obliehanom Mukačevskom hrade zradil Tököliho manželku H. Zrínsku, prešiel na cisársku stranu a pôsobil v službách Habsburgovcov ako vojenský komisár a poradca generála A. Caraffu.

Absolon, Karel

Absolon, Karel, 16. 6. 1887 Boskovice – 5. 10. 1960 Brno — český archeológ, geograf, paleoantropológ a zoológ. Od 1907 kustód zoologických a paleontologických zbierok Moravského múzea v Brne, neskôr tam založil ústav Anthropos, prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, na UK v Bratislave a na Univerzite J. E. Purkyňu v Brne. Opísal desiatky rodov a druhov jaskynných živočíchov Moravského krasu, Francúzska, balkánskych krajín a Afriky, niektoré boli podľa neho nazvané (Absoloniella cylindrica, Kerkodesmus absoloni, Nicoletiella absoloni, Bythonomus absoloni). Zaslúžil sa o výskum paleolitu na Morave, a to najmä výskumami v Dolných Věstoniciach (Věstonická venuša), v Předmostí pri Přerove, v jaskyniach Býčí skála, Pekárna a i. Z publikácií: Výzkum diluviální stanice lovců mamutů v Dolních Věstonicích (1938, 1945), Prehistorický výzkum jeskyně Býčí skály (1945).

absolúcia

absolúcia [lat.] — odviazanie, odpútanie, oslobodenie;

1. náb. odpustenie hriechu, → rozhrešenie;

2. práv. v rímskom práve oslobodzujúci rozsudok (absolutio); opak: kondemnácia (→ condemnatio).

absolút

absolút [lat.] — nadkvadrika v nevlastnej nadrovine \(x_0 = 0\) rozšíreného komplexného \(n\)-rozmerného afinného priestoru definovaná rovnicou \(\sum_{i=0}^{n}{x}_i^{2}=0\) (v rovine sú to dva kružnicové body na nevlastnej priamke, v trojrozmernom priestore imaginárna kužeľosečka v nevlastnej rovine). Absolút je invariantom všetkých ekviformných a metrických transformácií rozšíreného ekviformného, resp. rozšíreného euklidovského priestoru.

absolutio ad tumbam

absolutio ad tumbam [-ció; lat.] — v rímskokatolíckej cirkvi obrad pred rakvou po zádušnej omši.

absolutizmus

absolutizmus [lat.] — monarchistická forma vlády, v ktorej má panovník (vládca) neobmedzenú moc. Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor.

absolútna geometria

absolútna geometria — elementárna geometria vybudovaná na základe axióm incidencie, usporiadania, zhodnosti a spojitosti bez použitia axiómy rovnobežnosti. Názov pochádza od J. Bolyaia, jedného z tvorcov neeuklidovskej geometrie.

absolútna hodnota

absolútna hodnota

1. absolútna hodnota reálneho čísla — funkcia, ktorá každému reálnemu číslu priraďuje hodnotu \(|a|\) (číta sa: absolútna hodnota čísla \(a\)) definovanú takto:

\(|a| =a \), ak \(a\ge 0\),

\(|a| =-a\), ak \(a\lt 0\),

napr. \(|7{,}1| = 7{,}1\); \(|\frac{-13}{5}| =\frac{13}{5}\). Platí:

1. \(\left| |a| -|b| \right| \le |a \pm b| \le |a| + |b|\),

2. \(|a\cdot b| = |a|\cdot |b|\) pre každé dve reálne čísla \(a\), \(b\);

2. absolútna hodnota komplexného čísla — funkcia, ktorá každému komplexnému číslu \(a\) = \(a_1 + a_2\pmb{i}\) (\(a_1\), \(a_2\) sú reálne čísla) priraďuje nezáporné reálne číslo \(|a| = \sqrt[2]{a_1^2 + a_2^2}\);

3. absolútna hodnota vektora → dĺžka vektora.

absolútna hudba

absolútna hudba — všeobecné pomenovanie hudby vytvorenej bez mimohudobného, t. j. literárneho, básnického alebo výtvarného programu (inšpirácie), ktorý by v poslucháčovi mohol vyvolávať asociácie súvisiace s mimohudobnými predstavami, dejom ap. Pojem absolútna hudba vznikol v 19. stor., keď sa s rozvojom hudobného romantizmu začala formovať programová hudba komponovaná na literárne námety. Absolútna hudba je však v súčasnosti relatívnym pojmom a vyjadruje najmä historický, dobový prístup k hudbe koncipovanej čisto inštrumentálne.

absolútna chyba neúplne určeného čísla

absolútna chyba neúplne určeného čísla \(x\)

absolútna hodnota \(|x-x^\ast|\) rozdielu medzi aproximáciou \(x\) čísla a presnou hodnotou \(x^\ast\) čísla, napr. pre aproximáciu \(3,14\) čísla \(\pi\) sa absolútna chyba rovná \(|3,14 -\pi| = 0,0015926...\)

absolútna maľba

absolútna maľba — v širšom význame abstraktná maľba (→ abstraktné výtvarné umenie), v užšom význame umelecká forma spočívajúca výlučne na súlade autonómnych farieb a foriem, zbavujúca sa, na rozdiel od abstraktného umenia, asociácií a psychologických výrazových možností. Absolútna maľba je blízka konkrétnemu umeniu.

absolútna nula

absolútna nula — najnižšia teoreticky možná teplota, začiatok termodynamickej teplotnej stupnice (0 K, resp. -273,15 °C). Pri tejto teplote by mala mať látka nulovú entropiu a maximálnu mieru molekulového usporiadania. Absolútna nula nie je dosiahnuteľná reálnym procesom. V súčasnosti sa v laboratórnych podmienkach dosahujú teploty rádovo 10-9 K. Popredným svetovým pracoviskom v dosahovaní teplôt blízkych absolútnej nule je aj Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

absolútna poézia

absolútna poézia — termín označujúci tvorbu tzv. prekliatych básnikov nazvaných podľa antológie Prekliati básnici (1884) obsahujúcej verše od E. A. Poea a Ch. Baudelaira až po P. Verlaina. Autori absolútnej poézie mali v programe byť absolútni vo výraze, v obraznosti a vo zvukovej organizácii verša.

Tento neurčitý termín sa však spája aj s básňami, ktorých jazyk nezávisí od významovej hodnoty slova; označovala sa ním aj postsymbolistická poézia (čistá, abstraktná, konkrétna), ale najmä poézia modernistických básnických smerov v literatúre 20. stor. V slovenskej literatúre nemá typických predstaviteľov; slovenský nadrealizmus má svoje gnozeologické a poetologické špecifiká.

absolútna stabilita dynamického systému

absolútna stabilita dynamického systému — druh stability dynamického systému, pri ktorom sú súčasne splnené podmienky globálnej stability dynamického systému a asymptotickej stability dynamického systému pre prípad špeciálneho nelineárneho spätnoväzobného systému. Jeho lineárna zotrvačná časť je opísaná prenosovou funkciou \(G(s)\) a nelineárna nezotrvačná časť jednojednoznačnou spojitou od času nezávislou nelineárnou charakteristikou \(f(\sigma)\), \(f(0) = 0\), ktorá sa nachádza v sektore medzi dvoma priamkami \(f_1 = K_1\sigma\) a \(f_2 = K_2\sigma\). Takáto nelinearita sa nazýva sektorová nelinearita. Ak je lineárny systém, ktorý vznikne z uvedeného nelineárneho systému náhradou funkcie \(f(\sigma)\) ľubovoľnou priamkou zo sektora \(K_1 \lt f(\sigma)\lt K_2\), stabilný, daný sektor sa nazýva Hurwitzov sektor. Absolútna stabilita systému s využitím Hurwitzovho sektora sa určuje pomocou Popovovho kritéria stability a Popovovho-Cypkinovho kritéria stability.

absolútna teplota

absolútna teplota — názov termodynamickej teploty používaný v minulosti. Absolútna teplota bola zavedená 1848 anglickým fyzikom W. Thomsonom (Kelvinom), zn. T, vyjadruje sa v kelvinoch a jej začiatok je pri absolútnej nule. Často sa nazýva Kelvinova absolútna teplota alebo skrátene Kelvinova teplota. Medzinárodné normy ISO uvádzajú len termodynamickú a Celziovu teplotu.

absolútne čierne teleso

absolútne čierne teleso, dokonale čierne teleso, čierne teleso — hypotetické teleso, ktoré pohltí všetko naň dopadajúce elektromagnetické žiarenie. Keďže žiadne žiarenie neodráža ani neprepúšťa, pri bežných teplotách okolia sa javí ako čierne. Podľa Kirchhoffovho zákona tepelného žiarenia je takéto teleso aj ideálnym žiaričom. Absolútne čierne teleso vyžaruje elektromagnetické žiarenie všetkých frekvencií. Frekvenčné rozdelenie energie vyžiarenej z jeho povrchu závisí len od jeho absolútnej teploty (→ žiarenie absolútne čierneho telesa) a predstavuje univerzálnu funkciu, ktorá charakterizuje tepelné žiarenie všetkých zohriatych telies. Energia, ktorú vyžarujú reálne fyzikálne telesá, sa od energie čierneho telesa líši len (frekvenčne závislým) násobným koeficientom (emisivitou \(\varepsilon\)). Pre každé reálne teleso platí \(\varepsilon<1\), čo znamená, že pri danej teplote vyžaruje menej energie ako absolútne čierne teleso.

Pojem absolútne čierneho telesa zaviedol okolo 1860 G. R. Kirchhoff, jeho praktickú realizáciu navrhol 1890 W. Wien. Podľa jeho návrhu možno absolútne čierne teleso dostatočne dobre realizovať ako malý otvor na dutine, ktorá je celá v tepelnej rovnováhe so svojimi stenami. Žiarenie vstupujúce otvorom sa v dutine celé pohltí, keďže fakticky nemá možnosť vrátiť sa otvorom späť. Absolútne čierne teleso ako abstraktný pojem teoretickej fyziky zohralo dôležitú úlohu vo vývoji fyziky a pri formulovaní základných predstáv rozvíjajúcej sa kvantovej mechaniky (→ Planckov zákon žiarenia).

absolútne konvergentný rad

absolútne konvergentný rad — taký nekonečný rad \(\sum_{n=1}^{\infty }{a}_{n}\), že rad \(\sum_{n=1}^{\infty }\left\vert {a}_{n}\right\vert \) pozostávajúci z absolútnych hodnôt jeho členov konverguje (→ konvergentný rad).

absolútne výhody

absolútne výhody — v medzinárodnom obchode schopnosť krajiny A vyrábať a vyvážať tovar efektívnejšie ako krajina B, pretože krajina A dokáže vyrábať a vyvážať určitý statok s (absolútne) nižšími nákladmi ako krajina B. S touto koncepciou (teóriou) prišiel v 18. stor. škótsky ekonóm A. Smith. Absolútnu výhodu vo výrobe a vývoze konkrétneho tovaru môže krajina získať lacnejšou alebo výkonnejšou pracovnou silou, priaznivejšími prírodnými podmienkami, lepšou organizáciou výroby alebo vyspelejšími technológiami (nižšie jednotkové náklady práce). V rámci medzinárodnej deľby práce sa však berie do úvahy aj princíp (teória) relatívnych výhod (→ komparatívne výhody).

absolútno

absolútno [lat.] — bezpodmienečnosť. Filozofický pojem na označenie niečoho, čo je večné, nekonečné, dokonalé, nemenné a nezávislé. V náboženstve sa stotožňuje s Bohom. Pojem absolútno bol známy už v antickej filozofii. V zmysle základného metafyzického chápania Boha ho začal používať až B. Spinoza, podľa ktorého sa od Boha odvíja všetko ostatné. V Heglovej filozofii je absolútno totožné so svetovým rozumom, A. Schopenhauer ho pokladá za synonymum vôle. V kresťanskom myslení sa chápe ako naplnenie Božej vôle, konečná platnosť spásy prostredníctvom Ježiša Krista, neprekonateľnosť (prísľub spasenia je neprekonateľný).

absolútny

absolútny [lat.] —

1. nepodmienený, nezávislý, bez vzťahu k niečomu, existujúci sám pre seba; opak: relatívny;

2. úplný, dokonalý;

3. neobmedzený;

4. všeobecne platný.

absolútny čas

absolútny čas — predrelativistická predstava času. Absolútny čas plynie rovnako vo všetkých vzťažných sústavách, rovnako pre všetkých pozorovateľov nezávisle od toho, ako sa navzájom pohybujú.

absolútny pohyb

absolútny pohyb — v nerelativistickej fyzike časová zmena polohy telesa meraná pozorovateľom nachádzajúcim sa v súradnicovej sústave považovanej za absolútnu. Pohyb telesa meraný v iných sústavách, ktoré sa vzhľadom na absolútnu sústavu pohybujú, sa považuje za relatívny s tým, že sa predpokladá rovnaké plynutie času vo všetkých sústavách. Podľa teórie relativity sú však všetky inerciálne sústavy (→ inerciálna vzťažná sústava) úplne rovnocenné, a preto žiadnu z nich nemožno označiť za základnú, t. j. za absolútnu. Nemá teda význam hovoriť o absolútnom pohybe, ale len o pohybe vzhľadom na konkrétnu sústavu.

absolútny priestor

absolútny priestor — predrelativistická predstava priestoru ako nezávislej arény, v ktorej prebiehajú všetky fyzikálne procesy.

absolútny sluch

absolútny sluch — schopnosť jednotlivca rozoznať akýkoľvek tón a určiť jeho presnú výšku bez toho, aby počul iný tón (→ sluch).

absolutórium

absolutórium [lat.] —

1. schválenie účtov alebo činnosti, prepustenie zo zodpovednosti; potvrdenie, že určitá osoba alebo orgán v príslušnom období riadne splnili svoje povinnosti a že sú oslobodené od ďalších záväzkov vyplývajúcich z funkcie;

2. vyhlásenie kvalifikovaného orgánu spoločnosti (napr. valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti) schvaľujúce činnosť vedenia organizácie (správnej rady, predstavenstva, výboru) za určité obdobie a potvrdzujúce, že subjekt, ktorý končí pôsobenie, je zbavený zodpovednosti (nie však zodpovednosti podľa všeobecných právnych predpisov);

3. vysvedčenie o absolvovaní školy, potvrdenie o skončenom štúdiu na vysokej škole;

4. ocenenie, uznanie najvyššej kvality.

absolvent

absolvent [lat.] — všeobecne osoba, ktorá úspešne ukončila (základnú, strednú, vysokú) školu alebo určitý kurz.

Podľa zákona č. 65 z 1965 (Zákonník práce) účinného do 1. apríla 2002 to boli absolventi str. (vrátane odborných učilíšť) alebo vysokých škôl vstupujúci do pracovného pomeru na prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii, pričom celkové obdobie ich zamestnania v pracovnom alebo v obdobnom pomere nedosiahlo po úspešnom ukončení štúdia 2 roky. Do tohto obdobia sa nezapočítavalo obdobie základnej vojenskej služby, náhradnej civilnej služby, materskej a ďalšej materskej dovolenky, ako aj obdobie, počas ktorého zamestnávateľ ospravedlnil neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok. S týmito absolventmi zamestnávateľ nesmel uzavrieť pracovnú zmluvu na určitý čas ani na skúšobnú lehotu.

Nový Zákonník práce z 2001 (zákon č. 311 z 2001) postavenie absolventa osobitne neupravuje. Upravuje iba právny vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom str. odbornej školy alebo odborného učilišťa (od dovŕšenia 15 rokov), s ktorým môže uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve. Predmetom zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je: 1. záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru; 2. záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka str. odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere určitý čas, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ od neho môže požadovať úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom alebo v študijnom odbore.

Podľa zákona o službách zamestnanosti majú absolventi právo na osobitnú starostlivosť pri zabezpečovaní práva na prácu. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú venovať zvýšenú starostlivosť absolventom str. a vysokých škôl pri zabezpečovaní práva na prácu (zamestnanie), túto povinnosť však majú len pri ich prvom nástupe do zamestnania. Jednou z foriem takejto starostlivosti je od 2015 absolventská prax čerstvých absolventov škôl do 26 rokov, ktorí sú evidovaní na úrade práce minimálne 3 mesiace, zabezpečovaná (vrátane financovania) úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Účelom absolventskej praxe je získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa zodpovedajúce dosiahnutému stupňu vzdelania.

absorbancia

absorbancia [lat.] — veličina, ktorá kvantitatívne vyjadruje absorpciu elektromagnetického žiarenia látkou (→ Lambertov-Beerov zákon).

absorbátor neutrónov

absorbátor neutrónov — látka, ktorá silno pohlcuje neutróny. Obsahuje nuklidy s vysokým účinným prierezom jadrovej reakcie zachytenia neutrónov s následnou emisiou kvánt gama (→ častica gama) alebo častíc alfa. Dobrými absorbátormi sú látky s veľkým obsahom \(^{113}\textrm{Cd}\) , ktorého účinný prierez zachytenia neutrónov je \(20\cdot 10^{-25}\) m\(^2\) , \(^{10}\textrm{B}\) (\(10^{-25}\textrm{m}^2\) ), \(\mathrm{Gd}\) (\(46{,}6\cdot 10^{-25}\textrm{m}^2\) ). Absorbátory neutrónov sa využívajú v neutrónovej fyzike, v jadrových reaktoroch, ako aj pri konštrukcii látkových ochrán pred neutrónovým žiarením.

absorbent

absorbent [lat.] — kvapalná, príp. tuhá látka používaná na pohlcovanie jednej alebo viacerých zložiek plynnej zmesi pri absorpcii. Kvalitný absorbent má byť netoxický, málo horľavý, selektívny (rozpúšťa iba žiadanú zložku), málo prchavý a jednoducho regenerovateľný, nemá byť korozívny. Známe absorbenty sú napr. tuhý chlorid vápenatý (sušenie plynov), voda (absorpcia amoniaku, chlorovodíka), etanolamín (absorpcia sulfánu) ap.

absorbent zvuku

absorbent zvuku — konštrukčne upravený akustický materiál (plsť, koberec, dierovaný akustický panel, drevotriesková a sadrokartónová platňa, tvárnica z tzv. sklenej vaty) s dostatočne veľkou zvukovou pohltivosťou. Používa sa na akustické úpravy skúšobní, hál, priestorov pri cestách, interiérov vozidiel, motorových priestorov ap.

absorbér

absorbér [lat.] — zariadenie používané najmä v chemickej technológii na získanie alebo odstránenie jednej, príp. viacerých zložiek z plynnej zmesi absorpciou v kvapalnom rozpúšťadle. Absorbéry sú konštruované ako povrchové, kolónové alebo rotačné zariadenia. Môžu pracovať pretržitým alebo nepretržitým spôsobom. Najčastejšie sa používajú nepretržite pracujúce náplňové absorpčné kolóny. Absorbéry sa používajú aj v chladiacej technike.

absorbovaná dávka

absorbovaná dávka, dávka, zn. D — veličina charakterizujúca absorpciu žiarenia v látke. Je definovaná ako energia žiarenia pohltená ožiareným prostredím, prepočítaná na jednotku hmotnosti tohto prostredia. Jednotkou absorbovanej dávky je gray, staršou jednotkou rad; → dávkový ekvivalent, → expozícia.

absorpcia

absorpcia [lat.] — vstrebávanie, pohlcovanie;

1. ekon. zlúčenie; spôsob fúzie, pri ktorej si právnu subjektivitu ponecháva len absorbujúca spoločnosť a absorbovaná spoločnosť zaniká. Vloženie všetkého majetku, pohľadávok a záväzkov absorbovanej spoločnosti v prospech absorbujúcej spoločnosti;

2. fyz. pohlcovanie žiarenia pri prechode hmotným prostredím (→ absorpcia svetla, → absorpcia zvuku, → absorpcia žiarenia, → absorpcia vlnenia);

3. chem. fyzikálnochemický proces rozpúšťania (pohlcovania) plynnej zložky v kvapaline (príp. v tuhej látke), absorbente. Charakteristickým znakom absorpcie je, že rozpustený plyn sa rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu.

Pri fyzikálnej absorpcii je rozpustený plyn viazaný na molekuly absorbentu iba slabšími fyzikálnymi väzbami a absorpcia je vratná. Chemická absorpcia je spravidla nevratná, pretože absorbovaný plyn vytvorí v absorbente chem. zlúčeninu (napr. pri absorpcii oxidu uhličitého CO2 vo vodnom roztoku hydroxidu vápenatého Ca(OH)2 vznikne uhličitan vápenatý CaCO3). Absorpcia je exotermický dej, vznikajúce teplo je často potrebné odvádzať, aby sa priblížila v praxi požadovanému izotermickému deju.

Fyzikálna absorpcia plynov v kvapalinách sa riadi Henryho zákonom. Plyn sa absorbuje iba do stavu nasýtenia, keď sa dosiahne termodynamicky rovnovážny stav (koľko častíc sa absorbuje do roztoku, toľko sa z neho uvoľní). Rozpustnosť plynu v kvapaline je približne priamo úmerná jeho tlaku a koncentrácii v kvapaline a spravidla sa zmenšuje s rastúcou teplotou. Rôzne plyny majú v určitom absorbente rôznu rozpustnosť. Napr. oxid uhličitý má vo vode asi 50-krát väčšiu rozpustnosť ako vzduch. V tomto prípade ide čiastočne aj o chemickú reakciu, pri ktorej vzniká kyselina uhličitá. Pre plyny, ktoré nereagujú s rozpúšťadlom, platí princíp superpozície, t. j. rozpúšťajú sa nezávisle od seba a ich rozpustnosť závisí od ich parciálneho tlaku a teploty. Rôzna rozpustnosť plynov v absorbente umožňuje ich delenie v absorbéroch (napr. oddelenie sírovodíka zo zmesi uhľovodíkových plynov absorpciou v etanolamínoch). Niekedy je roztok plynu a absorbentu žiadaným produktom: napr. kyselina chlorovodíková (absorpcia chlorovodíka vo vode), sódovka (absorpcia oxidu uhličitého vo vode).

absorpcia K

absorpcia K, zachytenie K — jadrová premena, pri ktorom jadro atómu zachytí elektrón zo sféry \(K\) svojho atómu, v dôsledku čoho sa jeden protón v jadre premení na neutrón, čím protónové číslo \(Z\) poklesne na \(Z-1\), ale nukleónové číslo sa nezmení. Premenu sprevádza emisia neutrína a kvanta rtg. žiarenia, ktoré vznikne pri preskoku elektrónu z niektorej vyššej energetickej hladiny v atóme na hladinu \(K\). Vyskytuje sa pri nuklidoch, ktoré majú menší počet neutrónov ako tzv. stabilné izotopy. Absorpciou K sa napr. premení \(^{54}_{25}\textrm{Mn}\) na \(^{54}_{24}\textrm{Cr}\) , pričom ich nukleónové číslo 54 sa zachová. Ak sú jadrom zachytené elektróny z vyšších energetických hladín, hovorí sa o absorpcii L, absorpcii M atď. Absorpcia K bola experimentálne objavená 1938, ale predpovedaná o 2 roky skôr.

absorpcia svetla

absorpcia svetla, pohlcovanie svetla — pohltenie časti energie svetla pri jeho prechode optickým prostredím spôsobené premenou svetelnej energie na iné formy energie, predovšetkým na teplo. Lineárny absorpčný koeficient vyjadruje relatívne zoslabenie intenzity svetla (hustoty svetelného toku) spôsobené absorpciou na malej dĺžke dráhy svetla, delené touto dĺžkou. Absorpciu svetla spôsobuje interakcia častíc žiarenia (fotónov) s časticami látky (molekulami, elektrónmi ap.). Fotón absorpciou zaniká a energia interagujúcej častice vzrastá o jeho energiu. Pri veľkých intenzitách svetla, ktorých vlastnosti skúma nelineárna optika, nastáva viacfotónová interakcia, keď elektrón absorbuje súčasne dva alebo viac fotónov (→ absorpcia žiarenia).

absorpcia vlnenia

absorpcia vlnenia, pohlcovanie vlnenia — postupné zmenšovanie energie vlnenia pri prechode hmotným prostredím, pričom nastáva premena energie vlnenia na iné druhy energie v dôsledku interakcie s prostredím. Fyzikálny mechanizmus absorpcie závisí od druhu vlnenia (elektromagnetické, zvukové, povrchové vlny na vodnej hladine). Vo všetkých prípadoch sa vlnenie pri prechode prostredím zoslabuje podľa exponenciálneho zákona (→ absorpčný koeficient).