Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 15810 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ab ovo

ab ovo [óvó; lat.] — od prvopočiatku, od začiatku (od Adama).

ab ovo usque ad mala

ab ovo usque ad mala [óvó -kve má-; lat.] — od vajíčka až k jablkám, t. j. od začiatku do konca. Rímske hostiny sa začínali podávaním vajíčka a končili sa podávaním ovocia (Horácius: Satiry).

Abovská pahorkatina

Abovská pahorkatina — podcelok Bodvianskej pahorkatiny medzi dolinou Bodvy a hranicou s Maďarskom, na juhu ohraničuje Košickú kotlinu; okolo 190 m n. m. Budovaná pliocénnymi jazernými a riečnymi sedimentmi (íly, piesky, štrky) miestami pokrytými štvrtohornými sprašami. Zväčša odlesnené územie zaberajú najmä orná pôda a trávnaté porasty.

ABP

ABP, fr. Agence Burundaise de Presse — burundská spravodajská agentúra so sídlom v Bujumbure.

Abrabanel, Izák

Abrabanel, Izák (Jicchak ben Jehuda), aj Abravanel, 1437 Lisabon – 1508 Benátky, pochovaný v Padove — židovský komentátor, náboženský mysliteľ a politik. Prvé práce publikoval ako dvadsaťročný, 1472 začal písať komentáre k Tóre. Od 60. rokov 15. stor. sa venoval rodinným podnikateľským a finančným aktivitám, od 1472 alebo od 1475 bol v službách portugalského kráľa Alfonza V. Afričana ako kráľovský pokladník; po Alfonzovej smrti musel ujsť do Kastílie, kde bol na kráľovskom dvore v Tolede poverený funkciou strážcu pokladu. Styky, ktoré v tomto postavení získal, využíval v prospech židovského obyvateľstva. Po vypovedaní Židov zo Španielska (1492) sa usadil v Miláne, neskôr na Sicílii a v Benátkach. Považovaný za znalca Aristotela. Židovské dejiny pokladal za Božie zjavenie spojené s mesianistickým očakávaním. Považoval za prospešnejšie, aby si židovský národ žijúci v tvrdých podmienkach udržal vieru v podstatu judaizmu, než rigorózne lipol na tradícii.

Abrabanel, Juda

Abrabanel, Juda (Jehuda ben Jicchak), lat. Leo Hebraeus, Leone Ebreo, asi 1460 Lisabon – asi 1525 — židovský filozof a lekár, syn Izáka Abrabanela. Po vypovedaní Židov zo Španielska žil od 1492 v Taliansku. Na rozdiel od otca sa viac zaoberal všeobecnými vedami ako hebrejskou teológiou. Vychádzal z talianskej renesančnej filozofie platónskeho zamerania. V taliančine napísal dielo Dialógy o láske (Dialoghi d’Amore, vyšlo po jeho smrti, 1535), ktoré sa pokladá za medzník v dejinách estetiky, metafyziky a etiky a bolo preložené do hebrejčiny a európskych jazykov.

Abrahám

Abrahám, hebr. Avraham, pôvodne Abrám, hebr. Avram — prvý starozákonný patriarcha, praotec Hebrejov a cez syna Izmaela (so Sárinou slúžkou Hagar) aj Arabov (arab. Ibráhím). Meno Abrahám je doložené v mezopotámskych klinopisných textoch z 2. pol. 3. tisícročia pred n. l.

Podľa Biblie Abrahám bol synom Teracha, ktorý svoj pôvod odvodzoval od Noemovho syna Šéma (1 M 11) a pochádzal z chaldejského (babylonského) mesta Ur, odkiaľ sa presťahoval do severomezopotámskeho Cháranu. Tam ako 75-ročný dostal Abrahám od Boha pokyn, aby odišiel do krajiny, ktorú mu Boh ukáže. Približne okolo 1900 pred n. l. sa vydal so svojou ženou Sárou (Sáraj), synovcom Lótom, s čeľaďou a čriedami oviec do Kanaánu, kde viedol život patriarchu rodu. Po krátkom pobyte v Egypte v období hladu, kde vznikol pre Sáru konflikt s faraónom, sa vrátil do Kanaánu a usadil sa pri rieke Hebron. Tam bojoval proti kráľovi Elamu, aby vyslobodil zajatého Lóta. Potom sa stretol s Melchisedekom (Melchicedekom), kráľom Sálemu (Šálemu; asi Jeruzalem), ktorý ho požehnal a dal mu ako obetný dar chlieb a víno, čo je podľa kresťanskej tradície starozákonný symbol svätého prijímania. Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu (→ berit), v ktorej mu prisľúbil početné potomstvo; vonkajším znakom zmluvy bola obriezka (obrezaní boli všetci muži Abrahámovej rodiny). Druhý raz navštívil Boh Abraháma v podobe troch mladíkov či anjelov (v kresťanstve symbol Najsvätejšej Trojice), ktorí boli na ceste do Sodomy, a starene Sáre prisľúbil do roka narodenie syna. Abrahám mal 100 rokov, keď sa im skutočne narodil syn Izák (hebr. Jicchak). Boh chcel vyskúšať Abrahámovu vieru, a tak ho požiadal, aby mu obetoval dospievajúceho Izáka. Abrahám výzvu poslúchol, no keď mal syna na oltári zabiť, Boh mu zadržal ruku a Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda. Podľa biblického podania Sára zomrela vo veku 127 rokov a Abrahám vo veku 175 rokov. Synovia Izák a Izmael ho pochovali v jaskyni Machpéla (Makpéla) v Hebrone.

Abrahám

Abrahám — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v Podunajskej nížine na nive Gidry, 125 m n. m.; 1 038 obyvateľov (2015).

Písomne doložená 1266 ako Scent Abraan, 1773 Sz[ent] Abraham, 1786 Abraham, Sent-Abraham, 1808 Ábrahám, Sz[ent]-Ábrahám, Abrahám, 1863 Szentábrahám, 1873 – 1913 Ábrahám, 1920 Abrahám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku. Archeologické nálezy z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, lužianska, želiezovská, lengyelská a badenská kultúra), kostrové pohrebiská z bronzovej doby (nitrianska skupina, unětická a maďarovská kultúra), halštatské sídlisko, rozsiahle žiarové a kostrové pohrebisko zo staršej i z mladšej rímskej doby (226 hrobov, keramika, spony, šperky, zbrane, importy), rímsko-barbarské sídlisko, kostrové hroby z obdobia sťahovania národov, slovanské žiarové pohrebisko s keramikou pražského typu, pohrebisko belobrdskej kultúry z 11. – 12. stor. (101 hrobov).

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol patriarchu Abraháma z 1782, pri kostole kamenný stĺp s podstavcom so sochou Krista na kríži (1759), secesný kaštieľ postavený 1899 podľa projektu Ö. Lechnera.

Abraham, F. Murray

Abraham [ejbrehem], F. Murray, vl. m. Fahrid Murray Abraham, 24. 10. 1939 Pittsburgh, Pa. — americký filmový, divadelný a televízny herec. Divadelnú hereckú kariéru začal 1965 v Los Angeles. Na mimobroadwayských scénach vynikol v inscenáciách hier W. Shakespeara Macbeth a Kráľ Lear. Za filmovú postavu skladateľa A. Salieriho (Amadeus) získal Zlatý glóbus a Oscara za najlepší mužský herecký výkon (1984). V 90. rokoch 20. stor. pedagóg na Brooklyn College. Najvýznamnejšie filmy: Serpico (1973), Všetci prezidentovi muži (1976), Zjazvená tvár (Scarface, 1983), Meno ruže (1986), Nostradamus (1993), Grandhotel Budapešť (The Grand Budapest Hotel, 2014).

Abraham, Paul

Abraham, Paul, 2. 11. 1892 Apatin, Srbsko (Vojvodina) – 6. 5. 1960 Hamburg — maďarský skladateľ. Dirigent v Budapešti, vo Viedni a v Berlíne. R. 1933 emigroval cez Paríž a Kubu do New Yorku, 1953 sa vrátil do Európy a až do svojej smrti pôsobil v Hamburgu. Autor 13 operiet, z ktorých najmä Viktória a jej husár (1930), Kvety Havaja (1931) a Ples v Savoji (1932) získali svetovú popularitu. Skladal aj hudbu k filmom.

Abrahám Červený

Abrahám Červený, 13. stor. – okolo 1325 — uhorský veľmož. Syn Meynoltha, pravdepodobne pochádzal z rodu hradných jobagiónov. Familiár svätojurskej vetvy rodu Huntovcov-Poznanovcov, od 1292 Matúša Čáka Trenčianskeho, 1292 bránil Bratislavský hrad proti Kősegiovcom, dobyl Plavecký hrad. R. 1294 – 96 bratislavský kuriálny sudca (podžupan), od 1297 taverník Matúša Čáka. Od uhorského kráľa Ondreja II. dostal hrad Holíč s panstvom, neskôr získal aj hrad Branč s panstvom. Keď Matúš Čák napriek familiarite siahol na jeho majetky, asi od 1310 prestal byť jeho stúpencom a prešiel na stranu Karola I. Róberta.

Abrahamffy, Ján

Abrahamffy, Ján, aj Abrahamfi, 1662 Nové Mesto nad Váhom – 16. 4. 1728 Skalica — slovenský barokový náboženský spisovateľ a kňaz. R. 1679 študoval filozofiu, 1682 teológiu na univerzite v Trnave, 1684 vstúpil do františkánskej rehole v Hlohovci, 1687 vysvätený za kňaza. Od 1690 pôsobil ako učiteľ v kláštoroch v Beckove, Kremnici, Hlohovci, Prešove (Nižnej Šebastovej), Košiciach a Skalici. Písal v slovenskom (kultúrna západoslovenčina) i v latinskom jazyku.

Autor prvej slovenskej tlačenej katolíckej modlitebnej knižky Knižka modliteb nábožných (1693), ktorá obsahuje prvky barokovej františkánskej zbožnosti a reaguje na problémy doby, napr. na protiturecké a protihabsburské boje a odsudzuje neduhy v spoločenskom živote (nespravodlivá vrchnosť, úplatnosť sudcov), latinskej modlitebnej knižky Holocaustum quotidianum (Každodenná zápalná obeta, 1695; nezachovala sa), zbierky žalmov Žaltár (1697, nezachovala sa), náboženského protireformačného polemického spisu Fakule horící o pravé cirkvi Kristove (1700) a rukopisov štyroch kníh nedeľných a sviatočných kázní (Liber Abrahamffyanus, nezachovali sa).

Abraham ibn Ezra

Abraham ibn Ezra, 1092 Toledo – 1167 Calahorra — španielsky židovský básnik, filozof (novoplatonik) a cestovateľ. Písal po hebrejsky. Autor komentárov s filozofickými a literárnymi postrehmi k veľkej časti Starého zákona i náboženských básní (viaceré sa nachádzajú v modlitebných knihách v sefardských synagógach). Vo filozofických spisoch spájal racionalizmus s mystikou. Jeho 4 gramatické spisy sa pokladajú za základ systematickej hebrejskej jazykovedy, do hebrejčiny preložil z arabčiny mnoho astronomických a astrologických diel.

Abrahamides, Izák

Abrahamides, Izák, aj Hrochotius, Hrochotský, Abrahamffy, 1557 Hrochoť, okres Ban. Bystrica – 30. 8. 1621 Bojnice, okres Prievidza — slovenský náboženský spisovateľ, evanjelický kňaz a cirkevný hodnostár. Po štúdiách v Prahe a Lipsku vysvätený 1595 vo Wittenbergu za kňaza, 1595 – 1607 farár vo Zvolene, 1607 – 21 v Bojniciach. Na Žilinskej synode 1610 zvolený za jedného z prvých troch superintendentov slovenskej evanjelickej cirkvi. S E. Lánim a so S. Melikiom vydal slovenský preklad Lutherovho katechizmu Katechizmus Dr. M. Luthera z nemeckého jazyka na slovenský preložený (1612). Autor latinskej humanistickej pohrebnej kázne za palatínom Jurajom Turzom Oratio exequialis... D. Georgio Thurzoni (1617), ako aj ďalších kázní (zachované v rukopise).

Abrahamides, Ján

Abrahamides, Ján, aj Ponicenus, Ponikinus, asi 1570 Poniky, okres Banská Bystrica – okolo 1630 asi Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom — slovenský náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz. Roku 1604 – 27 pôsobil v Čachticiach, 1609 verejne obvinil grófku Alžbetu Bátoriovú z vraždenia dievčat. Autor latinských humanistických pohrebných veršov za zemepánom Františkom Nádašdym Carmina funebria Francisco de Nadasd (1604) a i.

Abrahámovce

Abrahámovce — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji na styku Nízkych Beskýd s Bartošovskou kotlinou, 265 m n. m.; 368 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1427 ako Abranfalua, 1476 Abran, 1773 Abrahamfalva, Abrahamfalu, Abrahamowez, 1786 Abrahamfalu, Abrahamowce, 1808 Ábrámfalva, Abramovce, 1863 Abrahámfalu, 1873 – 1902 Ábrahámfalu, 1907 – 13 Ábrahámfalva, 1920 Abrahamovce. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rokokový rímskokatolícky Kostol sv. Anny z 2. pol. 18. stor.; archeologická lokalita (eneolitická mohyla).

Abrahámovce

Abrahámovce — obec v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji na juhozáp. svahoch Levočských vrchov, 714 m n. m.; 263 obyvateľov (2015); miestne časti: Abrahámovce, Pikovce. Písomne doložená 1286 ako Abraham, 1323 (villa) Abrahe, 1367 Abraamfalua, 1786 Abrahamsdorf, Abrahamfalva, Abrahamowcze, 1808 Ábrahámfalva, Abrahamsdorf, Abrahámowce, 1863 Ábrahámfalva, 1873 – 92 Ábrahámfalu, 1895 – 1902 Ábrahámfalupikfalu, 1907 – 13 Ábrahámpikfalva, 1920 Abrahámovce, Pikovce, 1927 – 52 Abrahamovce-Pikovce, 1952 – 82 Abrahamovce, 1982 Abrahámovce. Patrila do Stolice 10 spišských kopijníkov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a košikárstvom. Archeologické sídliskové nálezy z 13. stor. Stavebné pamiatky: renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (pôvodne gotický z 1. pol. 14. stor., neskôr upravovaný, gotický oltár s plastikami a maľbami zo 14. a z 15. stor.).

abrahámoviny

abrahámoviny — zaužívané označenie päťdesiatych narodenín (podľa biblického patriarchu Abraháma).

Abrahamowiczová, Danuta

Abrahamowiczová [-čo-] (Abrahamowicz), Danuta, 18. 1. 1937 Kurhany, oblasť Rivne, Ukrajina – 27. 3. 1995 Krakov, Poľsko — poľská prekladateľka a slovakistka. Venovala sa publicistickej a výskumnej práci v oblasti poľsko-slovenských literárnych vzťahov a do poľštiny prekladala slovenskú prózu a poéziu. Spoluautorka Malého slovensko-poľského a poľsko-slovenského slovníka (2 zv., 1994).

Abrahams, Israel

Abrahams [ejbrehems], Israel, 26. 11. 1858 Londýn – 6. 10. 1925 Cambridge — anglický židovský učenec a učiteľ. Vodca liberálneho judaizmu v Spojenom kráľovstve. Najvýznamnejšie dielo: Židovský život v stredoveku (Jewish Life in the Middle Ages, 1896).

Abrahams, Peter

Abrahams [ejbrehems], Peter (Henry), aj Abrahams Deras, 19. 3. 1919 Vrededorp, dnes súčasť Johannesburgu – 18. 1. 2017 Rock Hall, Jamajka — juhoafrický spisovateľ a esejista píšuci po anglicky. R. 1939 opustil Juž. Afriku, od 1956 žil na Jamajke. Dej väčšiny jeho románov sa odohráva v Juž. Afrike. V zbierke poviedok Čierny odkaz (Dark Testament, 1942) a v románoch Pieseň o meste (Song of the City, 1945), Čierny zlatokop (Mine Boy, 1946), Cesta búrky (Path of the Thunder, 1948; slov. 1959) a Ich vlastná noc (A Night of Their Own, 1965; slov. 1976) protestuje proti rasovému útlaku a diskriminácii a vykresľuje spoločný boj Indov a Afričanov proti apartheidu. Ďalšie diela: autobiografia Hovor, sloboda (Tell, Freedom, 1954), politické eseje o situácii v Juž. Afrike vo forme sprievodcu Návrat do Goli (Return to Goli, 1953), historický román Divý výboj (Wild Conquest, 1951), romány Veniec pre Udoma (A Wreath for Udomo, 1956) o pomeroch v súčasnej Afrike a Tento ostrov teraz (This Island Now, 1966), ktorého dej sa odohráva na Jamajke.

abrakadabra

abrakadabra — magické slovo známe už od 3. stor., v stredoveku sa mu pripisovala magická sila (nápis na amuletoch); podobne → abraxas.

Abramov, Fiodor Alexandrovič

Abramov, Fiodor Alexandrovič, 29. 2. 1920 Verkola, Archangeľská oblasť – 14. 5. 1983 Leningrad, dnes Petrohrad — ruský spisovateľ a literárny vedec, predstaviteľ tzv. dedinskej prózy. Autor románov z prostredia sev. ruského vidieka v období 2. svet. vojny a povojnového vývinu Ruska. Debut Bratia a sestry (Bratia i siostry, 1958) sa stal prvou časťou románovej tetralógie Priaslinovci (Priasliny, 1974), ďalšie časti sú Dve zimy a tri letá (Dve zimy i tri leta, 1968; slov. 1979), Cesty a rázcestia (Puti – pereputia, 1974; slov. 1979) a Dom (Dom, 1978; slov. 1982) . Problematike vidieckeho života sú venované i novelistické práce Bez otca (Bezotcovščina, 1961; slov. 1962), Drevené kone (Dereviannyje koni, 1972) a Posledná poľovačka (Posledňaja ochota, 1973).

Abramová

Abramová — obec v okrese Turčianske Teplice v Žilinskom kraji v juhozáp. časti Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry, 500 m n. m.; 191 obyvateľov (2015); miestne časti: Abramová, Laclavá, Polerieka.

Písomne doložená 1404 ako Abrahamfalva, 1419 Abramfalua, Abrahamfalua, v 15. stor. Polereka vulgo Abrahamova vez, 1736 Abraham falva Slauis Abrahamová, 1773 Abrahamfalva, Abranowa, 1786 Abrahámfalva, Abranowa, 1808 Ábrahámfalva, Abrahámowa, 1863 – 1907 Ábrahámfalu, 1913 Turócábrahámfalva, 1920 Abramová.

R. 1951 k nej bola pričlenená obec Laclavá (písomne doložená 1401 ako Laczloufalua, 1404 Laszlofalva, 1773 Laszlófalva, Laczlawá, 1786 Laszfalwa, Laczlawa, 1808 Lászlófalva, Laszlova, 1863 – 1907 Lászlófalu, 1913 Lászlófalva, 1920 – 51 Laclavá) a 1991 obec Polerieka (písomne doložená 1360 ako de Poreycha, 1361 Paralaka, 1363 Proloeka, 1773 Polerjeka, 1786 Polerieka, 1808 Polereka, Poleriéka, Poleřeka, 1863 Polerjeka, 1873 Polerieka, 1877 – 82 Polerjéka, 1888 Polerieka, 1892 – 1907 Polerjeka, 1913 Mezőpatak, 1920 – 91 Polerieka).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a povozníctvom. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kozmu a Damiána (1375, prevažne s barokovým interiérom, veža z 1927), renesančná kúria z 2. pol. 17. stor., klasicistická kúria z 1. pol. 19. stor.

Abranovce

Abranovce — obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji v sev. časti Košickej kotliny na záp. svahu Slanských vrchov, 475 m n. m.; 644 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1320 ako Abram, 1431 Abran, Kysabran, Naghabran, 1773 Abrahány, Abrahanowcze, 1786 Abrahany, Abrahamowcze, 1808 Abrány, Abrányfalva, Abrany, Abranowce, Obranowce, 1863 – 1913 Ábrány, 1920 Abranovce. Obyvatelia sa zaoberali prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Klasicistický gréckokatolícky Chrám narodenia presvätej Bohorodičky (1868).

Ábrányi, Emil

Ábrányi [-ni], Emil, 22. 9. 1882 Budapešť – 11. 2. 1970 tamže — maďarský skladateľ a dirigent. Po štúdiách v Lipsku u A. Nikischa od 1907 dvorný dirigent v Hannoveri, od 1919 riaditeľ Národnej opery a od 1921 riaditeľ Štatneho divadla v Budapešti, 1922 založil a viedol Budapeštiansky symfonický orchester. Autor opier Monna Vanna (1907), Paolo und Francesca (1912), Don Quijote (1917) a i.

Ábrányi, Kornél

Ábrányi [-ni], Kornél, 15. 10. 1822 Szent Györgyi-Ábráni, dnes súčasť Nyírábrány – 20. 12. 1903 Budapešť — maďarský klavirista, skladateľ a publicista. Žiak F. Chopina, F. Kalkbrennera a J. F. Halévyho. R. 1860 s Mihályom Mosonyim (*1815, †1870) a Gyulom Rózsavölgyim (*1822, †1861) založil prvý maďarský hudobný časopis Zenészeti Lapok, ktorý do 1876 aj redigoval. Písal štúdie z oblasti hudobnej estetiky a maďarskej hudby, autor Učebnice harmónie (1874) a všeobecných Dejín hudby (1886), prekladateľ operných libriet.

abrázia

abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

abrázna jaskyňa

abrázna jaskyňa, príbojová jaskyňa — jaskyňa vytvorená abráznou činnosťou morských vĺn na pobreží. Pri náraze vĺn na skalnaté polostrovy, mysy a ostrovy sa selektívnou eróziou vypreparujú tvrdé a odolné pásy, ktorých vymieľaním sa tvoria jaskyne. Horninové previsy nad stropom jaskýň sa často rúcajú a vzniká strmý pobrežný zráz. Typickou abráznou jaskyňou je Azúrová jaskyňa (Grotta Azzurra) na ostrove Capri.

abrázna plošina

abrázna plošina, príbojová plošina — plošina vytvorená abráziou v pobrežných oblastiach morí a jazier. Skladá sa z abráznej skalnej časti ležiacej bližšie k brehu a z akumulačnej časti vzdialenejšej od brehu, pokrytej skalnými úlomkami, štrkom a pieskom. Má mierny sklon k vodnej panve (5 – 15°). V niektorých oblastiach, z ktorých more dávno ustúpilo, sa zachovali fosílne abrázne plošiny.

abrázna terasa

abrázna terasa — forma reliéfu, plochý povrch vo výške niekoľko metrov až 100 m nad súčasnou morskou hladinou ukončený od strany mora spravidla zrázom (abráznym zrubom). Vzniká zo skalnej abráznej plošiny pokrytej len malou vrstvou morských sedimentov a utváranej morským príbojom rozrúšaním a zatláčaním abrázneho zrubu. Pri výraznejšej zmene morskej hladiny (napr. vplyvom zaľadnenia) alebo pri tektonických pohyboch sa abrázna plošina dostáva mimo dosah činnosti pobrežných procesov a stáva sa z nej abrázna terasa. Na pobreží sa môže utvoriť viac abráznych terás nad sebou, pri poklese pevniny (vzostupe hladiny mora) môže vzniknúť systém podmorských abráznych terás.

abreografia

abreografia [gr.] — snímkovanie zo štítu (→ röntgenologické vyšetrenie) nazvané podľa brazílskeho lekára Manoela de Abreu (*1894, †1962).

abreuvoir

abreuvoir [-rövuár; fr.] — napájadlo v tvare rybníkov a nádrží zriaďované po obvode barokových zámockých záhrad a parkov, často umelecky zdobené.

abreviácia

abreviácia [lat.] — tvorenie slov skracovaním, najčastejšie v grafickej podobe, ako prostriedok jazykovej ekonómie. Mechanickým skracovaním slovných spojení vznikajú skratky, značky a skratkové slová. Pri skracovaní sa využívajú prvé písmená slov (t. j. – to jest, MS – Matica slovenská), prvé slabiky (Slovpap), resp. sa vynecháva časť slova (Miro – Miroslav).

abreviatúra

abreviatúra [tal.] —

1. hud. skratka; skrátený zápis notového záznamu. Používa sa pri melodických ozdobách (napr. trilok, obal ap.), dynamických znamienkach (napr. p, f, mf, sfz atď.), orientačných znamienkach (napr. d. c. = da capo), niektorých spôsoboch hry (napr. trem = tremolo) alebo pri opakovaní rovnakej figúry;

2. jaz. → skratka.

Abrhám, Josef

Abrhám, Josef, 14. 12. 1939 Zlín — český filmový, divadelný a televízny herec. R. 1965 – 92 člen Činoherného klubu, od 1992 Národného divadla v Prahe. Debutoval 1961 vo filme Kde alibi nestačí, popularitu získal ako primár Blažej v televíznom seriáli Nemocnice na kraji města a ako Dalibor Vrána vo filme Vrchní, prchni (1980). Z ďalších filmov: Křik (1963), Každý den odvahu (1964), Morgiana (1972), Holka na zabití (1975), Marečku, podejte mi pero! (1975), Jára Cimrman, ležící, spící (1983), Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), Všichni moji blízcí (1999), Konečná stanice (2004), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Odcházení (2011) a i. Účinkoval aj vo viacerých televíznych filmoch a seriáloch.

abri

abri [fr.] — forma reliéfu, plytká, široko otvorená dutina (polojaskyňa) vyskytujúca sa najmä v strmých svahoch v krasových oblastiach. Na jej vzniku popri rozpúšťaní (→ kras) často spolupôsobia i gravitačné procesy. Abri sa od prehistorických čias, najmä v paleolite a v neskorších obdobiach, využívali ako ľudské obydlia (zachovali sa zvyšky skalných kresieb, malieb a rytín pod skalnými prevismi).

abridget

abridget [ejbridž; angl.] — zredukovaná podoba literárneho diela, výťah, skrátenie.

Abrilová, Victoria

Abrilová (Abril), Victoria, vlastným menom Victoria Mérida, 4. 7. 1959 Madrid — španielska filmová, divadelná a televízna herečka. Medzinárodnú popularitu získala vo filmoch El Lute, choď alebo zdochni (El Lute, camina o revienta, 1987) a Milenci (Amantes, 1990), presadila sa aj v zahraničí, najmä vo Francúzsku (filmy Mesiac v kanáli, La Lune dans le caniveau, 1983; Účet, L’addition, 1984). V posledných rokoch zaujala postavou herečky erotických filmov Mariny (Spútaj ma!, Átame!, 1989), televíznej hlásateľky Rebeccy (Vysoké opätky, Tacones lejanos, 1991) alebo sebavedomej homosexuálnej hrdinky Loly (S milenkou mojej matky, 101 Reykjavík, 2000).

Abrittus

Abrittus — rímske mesto v severových. Bulharsku (ležiace 2 km záp. od dnešného mesta Razgrad). R. 251 sa v jeho blízkosti odohrala bitka Gótov s Rimanmi, v ktorej padol rímsky cisár Decius a jeho syn Herennius Etruscus. Rímske opevnenie pochádza z 2. – 3. stor., po gótskych vpádoch v 3. – 4. stor. sa uskutočnila jeho prestavba, posledné stavebné úpravy v 6. stor. Rímske mesto malo 3 brány a 31 veží. K najvýznamnejším pamiatkam z neskoršieho obdobia patria 3 kresťanské svätyne, z ktorých najznámejšia je trojloďová bazilika zo 6. stor. Po zničení mesta Avarmi a Slovanmi tam v 6. – 10. stor. prosperovalo slovansko-bulharské sídlisko.

abrogácia

abrogácia [lat.] — zrušenie normatívneho právneho aktu (právneho predpisu).

Abruzzi

Abruzzi [-cci] —

1.Abruzzy;

2. pôvodný názov administratívnej oblasti Abruzzo v Taliansku.

Abruzzo

Abruzzo [-cco], pôvodne Abruzzi — administratívna oblasť, kraj v Taliansku v str. časti Apeninského polostrova pri pobreží Jadranského mora; 10 795 km2, 1,327 mil. obyvateľov (2016); administratívne stredisko L’Aquila. Územie kraja vyplnené zväčša pohorím Abruzzy s vrchmi Gran Sasso d’Italia a Monte Amaro s predhoriami, na východe zvlnená pobrežná rovina. Najväčšie rieky Pescara a Vomano. Podnebie stredomorského typu, stredomorské rastlinstvo s macchiami a s porastmi duba a borovice. Ťažba síry a ropy. Priemysel sústredený v centrách Pescara a L’Aquila. Pestovanie pšenice, kukurice, ovsa, zemiakov, cukrovej repy; vinohrady, sady olív a citrusov (pomaranče, citróny). Chov oviec a hovädzieho dobytka, rybolov.

Abruzzy

Abruzzy [-cci], tal. Appenino Abruzzese, Abruzzi — pohorie v str. Taliansku, najvyššia časť Apenín. Prevažne vápencové s početnými krasovými javmi vrátane jaskýň a poljí. Poľnohospodárstvo iba v údoliach a panvách. Najvyšší vrch Corno Grande (2 914 m n. m.). Na území pohoria je národný park Parco nazionale d’Abruzzo Lazio e Molise (rozloha 497 km2, vyhlásený 1922). Oblasť silnej seizmickej činnosti. Ťažba asfaltu.

ABS

ABS — akrylonitrilovo-butadiénovo-styrénový kopolymér v približnom zastúpení zložiek 1 : 1 : 3 (zloženie závisí od výrobcu konkrétneho typu ABS). Očkovaný kopolymér má priaznivý súhrn vlastností (najmä mechanickú pevnosť, húževnatosť, chemickú odolnosť a jednoduchú tvarovateľnosť) za výhodnejšiu cenu ako iné termoplasty s podobnými vlastnosťami. Výroba niekoľkými technológiami dosahuje celosvetovo niekoľko miliónov ton ročne. ABS sa používa v automobilovom priemysle (skrinky prístrojov, súčiastky vnútorného i vonkajšieho vybavenia), na výrobu elektrospotrebičov, telefónov, televízorov, športových potrieb (člny, obytné prívesy) a tlakových rúr i ako prísada do iných polymérov zmenšujúca krehkosť výrobkov.

ABS

ABS, angl. Antiskid Brake System, Antiblock System, nem. Antiblockiersystem — protiblokovací brzdový systém zabezpečujúci účinné brzdenie automobilu na povrchoch ciest s rozličnou priľnavosťou. Účinné brzdenie umožňuje regulácia sklzu kolies automobilu pri brzdení tak, aby sa za každých adhéznych podmienok využila maximálna hodnota priľnavosti pneumatík na danom povrchu a nenastalo blokovanie kolies, ktoré znemožňuje smerové ovládanie vozidla. Maximálnej hodnote priľnavosti prislúchajú najvyššie brzdné sily na kolesách umožňujúce dosiahnuť najkratšiu brzdnú dráhu.

Absalon

Absalon, okt. 1128 Fjenneslev pri Sorø – 21. 3. 1201 Sorø — dánsky politik, vojvodca a biskup v Roskilde, neskôr arcibiskup v Lunde. Ako vplyvná osobnosť dánskej politiky presadil pripojenie Rujany (1168) a Pomoranska (1184). Zjednotil cirkevnú organizáciu krajiny a misionoval Rujanu. R. 1167 založil pevnosť (nazývaná aj Absalonov zámok, Absalons borg), okolo ktorej sa začalo rozvíjať stredoveké mesto Købmændenes Havn, neskošia Kodaň. Jeho tajomník Saxo Grammaticus napísal na jeho podnet kroniku Gesta Danorum.

absces

absces [lat.], abscessus, hľuza — dutina vyplnená nahromadeným hnisom. Absces býva spojený s celkovými príznakmi infekcie organizmu (s vysokou teplotou, triaškami, slabosťou, malátnosťou a nechutenstvom), ktoré závisia od jeho veľkosti a umiestnenia. Môže sa vyskytnúť vo všetkých častiach ľudského organizmu, od kože až po vnútorné orgány.

Absces mozgu vzniká opuzdrením mozgového tkaniva rozpadnutého po neohraničenom hnisavom zápale. Infekcia môže byť do mozgu zanesená priamo pri prenikajúcich poraneniach mozgu (priamym šírením napr. z hnisavého procesu prinosových dutín alebo stredného ucha) alebo krvnou cestou zo vzdialeného hnisavého ložiska, najmä z pľúc. Absces pľúc vzniká najčastejšie ako komplikácia zápalu pľúc u starších pacientov s poruchou imunity. Absces pečene vzniká následkom zápalov žlčových ciest, po úrazoch, zriedkavo krvnou cestou.

Liečba je zvyčajne chirurgická (vypustenie hnisu a odstránenie puzdra), okrem toho je nevyhnutné podávať antibiotiká.