Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 15810 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abcházsko-adygské jazyky

abcházsko-adygské jazyky — jazyky patriace do záp. skupiny kaukazskej jazykovej rodiny. Túto skupinu tvoria geneticky blízke jazyky: abcházština, abazština, ubyština, adygejčina a kabardo-čerkeština. Niekedy sa členia na 2 podskupiny: abcházsku (abcházština a abazština) a adygskú (adygejčina a kabardo-čerkeština); ubyština zaujíma prechodné postavenie. Z fonetickej stránky sa vyznačujú jednoduchým vokalizmom a mimoriadne bohatým konsonantizmom. V morfológii popri jednoduchom podstatnom mene vystupuje veľmi zložité sloveso. Slovosled je voľný, ale v abcházskej podskupine rozlišuje gramatický význam. V slovnej zásobe sú hojné výpožičky z arabčiny, turečtiny, perzštiny a ruštiny.

abcházsky jazyk

abcházsky jazyk, abcházština — jazyk patriaci do abcházsko-adygskej vetvy kaukazskej jazykovej rodiny. Je rozšírený v Abcházskej republike. Abcházština sa spočiatku (v 19. stor.) zapisovala písmom založeným na cyrilike, 1924 – 37 dvoma typmi upravenej latinky, do 1954 písmom na základe gruzínskeho písma, odvtedy sa zapisuje upravenou cyrilikou. V slovnej zásobe sú okrem iných výpožičiek početné gruzínske prvky.

Abia

Abia — členský štát Nigérie.

Abidžan

Abidžan, fr. Abidjan — prístavné mesto na juhovýchode Pobrežia Slonoviny na pobreží Guinejského zálivu v lagúne Ébrié, administratívne stredisko autonómneho dištriktu Abidžan; 4,707 mil. obyvateľov (najväčšie mesto štátu, 2014). Politické, priemyselné, obchodné, finančné a kultúrne stredisko krajiny. Priemysel textilný, potravinársky (mlynársky, pivovarnícky, tukový, konzervárenský), dopravných prostriedkov, elektrotechnický, chemický, cementársky, ropný, výroba zápaliek, keramiky. Dopravná križovatka, významný námorný prístav (2. najväčší v Afrike; vývoz ropných a poľnohospodárskych produktov), medzinárodné letisko, cestné spojenie s Burkinou, Guineou a Ghanou. Založené 1898, 1934 – 60 administratívne centrum francúzskej kolónie Pobrežie Slonoviny, 1960 – 83 jej hlavné mesto. Múzeum starovekého umenia, technická univerzita (založená 1963), knižnica, divadlo. Jedno z najkrajšie situovaných a najmodernejších afrických miest. Turistická oblasť.

Abildgaard, Nicolai Abraham

Abildgaard [abilgór], Nicolai Abraham, krstený 11. 9. 1743 Kodaň – 4. 6. 1809 Frederiksdal (pri Kodani) — dánsky klasicistický maliar. R. 1772 – 77 žil v Taliansku, po návrate od 1778 profesor, 1789 – 91 a 1801 – 09 riaditeľ maliarskej akadémie v Kodani (dnes súčasť Kráľovskej dánskej akadémie umení). Zakladateľ dánskej maliarskej školy, učiteľ B. Thorvaldsena. Vytvoril cyklus obrazov na motívy Apuleiových Premien (Metamorphoses). Autor nástenných malieb s námetmi z dánskej histórie a antickej mytológie (o. i. výzdoba zámku Christianborg pri Kodani, 1794).

Abildgaard, Ove

Abildgaard [abilgór], Ove, 17. 9. 1916 Lemvig – 11. 10. 1990 Kodaň — dánsky básnik a prekladateľ, predstaviteľ individualisticky ladenej poézie reflexívneho charakteru. R. 1967 – 86 pôsobil ako programový riaditeľ dánskeho rozhlasu. Autor básnických zbierok Žeravé kamene (Glødende sten, 1952), Letná ozvena (Sommeren ekko, 1954), Pomalá jar (Det langsomme forår, 1957), A Lisina ruka v mojej (Og Lises hånd i min, 1972) a pamätí.

Abilene

Abilene [ebilín] — mesto v USA v štáte Texas na juž. výbežkoch Veľkých prérií asi 200 km záp. od aglomerácie Dallas-Fort Worth; 122-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 165-tis. obyvateľov (2010). Stredisko poľnohospodárskej oblasti a oblasti ťažby ropy a zemného plynu. Priemysel potravinársky (spracovanie poľnohospodárskych produktov), strojársky, elektronický. Dve univerzity (založené 1891 a 1906).

abilita

abilita [angl.] — spôsobilosť, schopnosť, talent, v širšom význame primerané prirodzené nadanie človeka.

Abímelech

Abímelech

1. kráľ Geráry, ktorý dal uniesť Abrahámovu ženu Sáru, nazdávajúc sa, že je jeho sestrou (1 M 20). Vo sne bol však upozornený, že je to Abrahámova manželka, a ak sa jej dotkne, zomrie. Vtedy Abímelech vrátil ženu Abrahámovi;

2. syn biblického izraelského sudcu Gideona. Po otcovej smrti dal zavraždiť svojich bratov okrem najmladšieho Jótama a stal sa na 3 roky kráľom v Sícheme. Po jeho smrti sa Síchem stal súčasťou Izraela (Sdc 8 – 9).

ab imo pectore

ab imo pectore [ímó pek-; lat.] — z hĺbky srdca, z celého srdca, úprimne (Lukrécius: O prírode).

ab initio

ab initio [-ció; lat.] — od začiatku.

ab intestato

ab intestato [-tátó; lat.] — dedenie bez závetu (testamentu); dedenie zo zákona.

abiocén

abiocén [gr.] — súbor miestnych abiotických faktorov, neživé prostredie biocenózy.

abiogenéza

abiogenéza [gr.] — teória o vzniku živých organizmov z neživých látok, napr. z jednoduchých organických zlúčenín. Až do začiatku 19. stor. bola rozšírená Aristotelova hypotéza o samoplodení (generatio spontanea, archiogenesis, naivná abiogenéza) zo 4. stor. pred n. l., podľa ktorej organizmy (napr. hmyz) môžu vznikať spontánne zo špiny, z odpadkov ap. Hoci túto teóriu pokusmi poprel už L. Spallanzani (1765), definitívne ju vyvrátil až v 19. stor. L. Pasteur.

Súčasné predstavy o vzniku života na Zemi sú založené na hypotézach J. S. Haldana (1929) a koacervátovej hypotéze A. I. Oparina (1934): Zem má približne 5 miliárd rokov, pričom počas prvej miliardy boli na nej nevhodné podmienky na vznik živej bunky (vysoká teplota, obsah plynov v atmosfére ap.). Aminokyseliny (základné stavebné jednotky proteínov) a nukleotidy (základné stavebné jednotky nukleových kyselín) mohli vzniknúť počas tzv. chemickej evolúcie abiotickou (prebiotickou) syntézou z jednoduchých zlúčenín uhlíka, kyslíka, vodíka a síry za katalytickej funkcie kovov a spolupôsobenia energie z rádioaktívneho žiarenia a elektrických výbojov v prapôvodnom praoceáne. Nízkomolekulová jednoreťazcová RNA však mohla vzniknúť ešte pred vznikom prvých proteínov a ako základ prvého genómu mala autokatalytické a autoreprodukčné vlastnosti. Ďalší vývoj priniesol vznik protobiontov (priestorovo ohraničených polymérov obsahujúcich aj RNA) a mohol pokračovať cez komplexnejšie útvary (probionty, hypercykly) až k najjednoduchšej živej prokaryontnej bunke. Život takto vznikol vývojom asi pred 4 miliardami rokov, prvé fosílie jednobunkových prokaryontných organizmov sú staré 3,8 miliárd rokov. Proti abiogenéze stojí teória biogenézy.

abioglyf

abioglyf [gr.] — druh nerovnosti na vrstvových plochách (→ hieroglyf) sedimentárnych hornín (bridlice, pieskovce a i.) anorganického pôvodu. Abioglyfy vznikli mechanickou cestou (→ mechanoglyf), napr. činnosťou vodného prúdu, dažďa ap.

abionóza

abionóza [gr.] — porucha zdravotného stavu rastlín vyvolaná abiotickými faktormi (pôdnymi a poveternostnými), exhalátmi alebo nesprávnymi zásahmi pri pestovaní a chemickej ochrane rastlín.

abiotické faktory

abiotické faktory [gr. + lat.] — krajinné faktory neživej prírody vytvárajúce podmienky na existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Opak: → biotické faktory. Rozlišujú sa klimatické, geologické, geomorfologické, hydrologické a pôdne faktory. Klimatické faktory vytvárajú najmä atmosféra (svetlo, teplota, zrážky, zloženie, pohyby, vlhkosť a tlak vzduchu, elektrické zmeny ovzdušia) a žiarivá slnečná energia, ktorá je hlavným zdrojom tepla a energie rôznych dejov prebiehajúcich na zemskom povrchu. Vplyv klimatických faktorov a meteorologických procesov, ktoré sú pre danú klímu typické, je pre životné prostredie rozhodujúci. Predovšetkým určuje množstvo zrážok, ktoré má k dispozícii vegetácia, ich rozdelenie počas roka a vyparovanie z prostredia. Geologické faktory sú reprezentované horninovým zložením s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. Z geomorfologických faktorov je rozhodujúce situovanie lokalít na zemskom povrchu, jeho tvar, reliéf, nadmorská výška, expozícia a sklon; ovplyvňujú predovšetkým rozdelenie tepla i vody a ich cyklus. Svahy s rôznou expozíciou a sklonom sa rôzne ohrievajú, majú odlišný kolobeh vody. Vplyv reliéfu sa odráža i v nadmorskej výške, od ktorej závisí podnebie príslušného miesta. Hydrologické faktory, t. j. voda ako prostredie organizmov (jej priehľadnosť, teplota, tlak, obsah solí, pohyb) alebo ako zložka životného prostredia, sú určované kolobehom vody na zemskom povrchu. K pôdnym (edafickým) faktorom patria zloženie, štruktúra, ako aj fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy a jej podkladu. Súhrn abiotických faktorov vytvára stanovište, ktoré, ak je osídlené organizmami, rastlinstvom a živočíšstvom, sa nazýva biotop.

abiotické zložky prostredia

abiotické zložky prostredia — neživé zložky prostredia (hornina, pôda, voda, vzduch, slnečné žiarenie) vytvárajúce podmienky na život rastlinných i živočíšnych organizmov. V krajine sa uplatňujú rôznymi spôsobmi: skaly ovplyvňujú vzdušné prúdenie; horské hrebene môžu zachytávať zrážky a vyvolať dažďový tieň; ľadovce sú významným geomorfologickým a mezoklimatickým činiteľom; vodné toky, jazerá a rybníky patria k najvýznamnejším zložkám krajín atď.

abiotický

abiotický [gr.] — neschopný života, bez života; všetky fyzikálne a chemické vlastnosti prostredia, t. j. vzduchu, vody a pôdy.

Abisko

Abisko — národný park v sev. Švédsku severne od 68° sev. zemepisnej šírky vo výške 342 – 1 174 m n. m., vyhlásený 1909; jeden z prvých národných parkov v Európe; rozloha 7 500 ha. Priemerná teplota v zime −10 °C, priemerná teplota v lete 14 °C, ročný úhrn zrážok okolo 300 mm. NP sa rozkladá pozdĺž turisticky atraktívneho kaňonu rieky Abiskojakka tečúcej zo severu a ústiacej do jazera Torneträsk. Súčasťou chránenej oblasti je i malý ostrov Abiskosuolo. Takmer tretinu územia tvoria holé horniny; horské útvary str. veľkosti pokrývajúce veľké časti územia sú v nižších častiach porastené brezovými lesmi, vo vyšších polohách porasty zakrpatených vŕb, alpínske lúky a kamenné moria. Flóra územia je obzvlášť bohatá a zahŕňa všetky najtypickejšie arktické druhy, charakteristické sú divé orchidey; pozdĺž strmých svahov rieky Abiskojakka niekoľko druhov hmyzožravých rastlín. Veľký počet vtákov (väčšina pozdĺž jazera Torneträsk pri ústí rieky). Cicavce oblasti patria k charakteristickým severským druhom (medveď, rys, los, arktický rosomák, líška, lumík). Na území národného parku sa nachádza prírodovedná výskumná stanica.

abiturient

abiturient [lat.] — študent posledného ročníka strednej školy krátko pred maturitnou skúškou a po nej; maturant.

abjurácia

abjurácia [lat.] — verejné zrieknutie sa učenia, viery alebo názorov; práv. prísaha (obyčajne krivá), ktorú môže vykonať žalobca, vedome neoprávnene žalujúci, alebo žalovaný, ak vedome popiera pravdivosť tvrdenia uvedeného v oprávnenej žalobe; aj odvolanie tvrdenia pod prísahou.

ablácia

ablácia [lat.] — odnášanie, odnímanie;

1. astron. odparovanie, tavenie a následné strhávanie častí povrchu telesa (napr. meteoroidu) spôsobené trením pri prelete atmosférou Zeme;

2. geol. proces ubúdania hmoty ľadovca alebo snehového poľa najmä vplyvom roztápania a vyparovania, ale aj mechanickým odnosom (napr. odnos vetrom). Abláciu spôsobuje najmä priame slnečné žiarenie, teplota horniny na kontakte s ľadovcom, uvoľňovanie latentného tepla vplyvom zmeny tlaku a tepelné pôsobenie ľadovcových vodných tokov. Vplyvom ablácie vznikajú na povrchu ľadovca rôzne povrchové tvary a ľadovcové toky. Zriedkavo aj synonymum pojmu denudácia (odnášanie produktov zvetraných hornín vetrom, vodou alebo ľadom);

3. lek. ablatio, odňatie, odlúčenie, odlupovanie, napr. odlučovanie plodového koláča (ablatio placentae), odlupovanie sietnice (ablatio retinae). V chirurgii zákrok, pri ktorom sa odstraňuje chorobne zmenená časť, napr. odstránenie prsníka pri rakovine prsnej žľazy (ablatio mammae).

ablačná oblasť

ablačná oblasť — oblasť, v ktorej prevláda úbytok ľadovcovej hmoty nad jej dopĺňaním. Ablačnú oblasť od vyživovacej oblasti oddeľuje snežná čiara vysokohorských ľadovcov. Súčasné kontinentálne ľadovcové štíty nemajú snežnú čiaru výrazne odlíšenú a v okrajových častiach a na povrchu sa roztápajú rýchlejšie ako v strede. Po roztopení ľadovcového jazyka v ablačnej oblasti vzniká z materiálu neseného na povrch ľadovca ablačná moréna.

ablaktácia

ablaktácia [lat.] —

1. lek. potlačenie tvorby materského mlieka počas dojčenia dieťaťa; zastavenie laktácie. K ablaktácii sa pristupuje len pri kontraindikácii dojčenia pre vážne ochorenie matky alebo z nevyhnutnosti podávať lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka;

2. zool. ukončenie obdobia cicania pri mláďatách cicavcov, súčasť postnatálneho obdobia, odkedy má mláďa vlastnú výživu. Ablaktácia sa uskutočňuje v závislosti od druhu zvierat od 20. do 150. dňa po narodení, za skorú sa považuje ablaktácia v období skoršom ako na 30. deň od narodenia (→ odstav).

ablatív

ablatív [lat.] — jaz. pád, ktorý v niektorých jazykoch (napr. v latinčine) vyjadruje východisko, odluku alebo smerovanie deja. Odpovedá na otázky odkiaľ, kedy a kde.

ablaut

ablaut [nem.], apofónia, metafónia, stupňovanie samohlások — jaz. striedanie samohlások v koreňových morfémach indoeurópskych jazykov. Využíva sa pri ohýbaní slovies. Napr.: v slovenčine nosiťnesiemprenášam, v nemčine sehensiehtgesehen, v angličtine seesawseen.

ablúcia

ablúcia [lat.] — v kresťanstve obradový úkon pri krste; v katolíckej cirkvi pri sv. omši po obetovaní omytie prstov po dotyku so sv. hostiou a bohoslužobných nádob (kalichov). V hinduizme kontakt s posvätnou riekou, v judaizme obradné očistenie rúk pred jedlom, v šintoizme čistota rúk a úst pred vstupom do chrámu, v islame čistota rúk pri modlitbe a čítaní Koránu (pri nedostatku vody možno ablúciu vykonať čistým pieskom).

ab minimis ad maxima

ab minimis ad maxima [-mís; lat.] — od menších vecí k najväčším, od najmenšieho k najväčšiemu.

abnormalita

abnormalita [lat.] — nenormálnosť, nepravidelnosť, osobitosť; výraznejšia odchýlka od noriem alebo od pravidiel.

abnormálne reakcie

abnormálne reakcie — reakcie človeka na emočne intenzívne, najčastejšie negatívne podnety. Priebehom, príznakmi a intenzitou sa líšia od zvyčajných, osobnosťou programovaných spôsobov reagovania. Adaptačná kapacita osobnosti v emočne nabitej situácii je nedostatočná, objavujú sa spôsoby reagovania, ktoré sú osobnosti cudzie. Niektoré charakteristiky osobnosti disponujú človeka k abnormálnym reakciám, pri iných sú zriedkavé. Sociálnym učením sa môžu stať častou adaptačnou stratégiou typickou pre človeka. Po skončení abnormálnej reakcie človek zvyčajne pociťuje úľavu. Abnormálne reakcie sa často prejavujú pri stavoch opojenia (napr. alkoholom).

abolícia

abolícia [lat.] — odstránenie, zrušenie;

1. politol. zrušenie otroctva (→ abolicionizmus);

2. práv. jedna z foriem a účinkov udelenia amnestie alebo individuálnej milosti hlavou štátu; príkaz hlavy štátu orgánom činným v trestnom konaní, aby sa pri určitom trestnom čine nezačínalo trestné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo a trestné stíhanie bolo zastavené.

abolicionizmus

abolicionizmus [lat.] —

1. úsilie o zrušenie zákonných, zastaraných zvyklostí; napr. hnutie bojujúce proti trestu smrti, považujúce ho za vážny zásah do najvýznamnejšieho základného práva človeka, ktorým je právo na život (humánna a demokratická spoločnosť musí byť založená na rešpektovaní života každého svojho člena a štát má na zabezpečenie svojej trestnej politiky používať také druhy trestov, ktoré nevyhnutne zabezpečia splnenie účelu. Ak ochrannú funkciu trestu môže namiesto trestu smrti dostatočne splniť aj iný trest, ktorým je doživotný trest, treba ho uprednostniť. Významným argumentom abolicionizmu je, že trest smrti je v prípade justičného omylu nenapraviteľný. Hnutie za zachovanie trestu smrti sa označuje ako retencionizmus;

2. hnutie v záp. Európe a v USA v 18. a 19. stor. usilujúce sa o zrušenie otroctva. Britskí abolicionisti, ku ktorým patrili mnohí kvakeri, začali 1783 verejnú kampaň a 1807 dosiahli zákaz obchodovania s otrokmi v britských kolóniách. Abolicionisti v USA požadovali okamžité zrušenie otroctva bez ohľadu na politické následky alebo na ústavné garancie otrokárov a ukončenie transatlantického obchodu s otrokmi. Hnutie zosilnelo po založení Americkej kolonizačnej spoločnosti (1817), ktorej cieľom bolo presídľovať amerických černochov na územie Afriky (dnešná Libéria), a po povstaní N. Turnera (1831). Formálnu podobu dostalo 1833, keď W. L. Garrison s Arthurom (*1786, †1865) a Lewisom (*1788, †1873) Tappanovcami založili vo Philadelphii Americkú protiotrokársku spoločnosť. Najradikálnejšie krídlo predstavoval W. L. Garrison, ktorý bojoval nielen proti otroctvu, ale i za celkovú reformu americkej spoločnosti a napádal aj Ústavu USA, pretože otroctvo tolerovala. Vydával časopis Liberator (1831 – 65) a jeho nekompromisný tón poburoval nielen obyvateľov Juhu, ale aj Severu. Umiernenejší stúpenci sa snažili vzbudiť vo verejnosti odpor proti otroctvu. Odmietali zákon o úteku otrokov (1850) a pomáhali im prostredníctvom tzv. podzemnej železnice. Prívrženci abolicionizmu sa stretávali so stálou perzekúciou a s útokmi, napr. 1837 bol v Altone davom zavraždený vydavateľ Elijah P. Lovejoy (*1802, †1837). R. 1840 sa hnutie rozdelilo a niektorí umiernení predstavitelia založili Liberálnu stranu. Vďaka činnosti abolicionistov sa otázka zrušenia otroctva stala kľúčovou počas občianskej vojny v USA (1861 – 65). Svoje veľké víťazstvo zaznamenali prijatím Deklarácie o oslobodení otrokov (1863) a 1865 prijatím 13. dodatku k Ústave USA, ktorý formálne oslobodil otrokov. Najznámejším dielom abolicionistickej literatúry sa stal román Chalúpka strýčka Toma (1852) H. B. Stoweovej.

Abomey

Abomey [-me] — mesto v juž. Benine v departemente Zou; 68-tis. obyvateľov (2013). Poľnohospodárske stredisko (podzemnica olejná, palma olejná), potravinársky priemysel. Múzeum. Do 1900 hlavné mesto starej africkej Dahomejskej ríše.

abonent

abonent [fr.] — predplatiteľ.

abordáž

abordáž [fr.] —

1. staroveký spôsob boja na mori (prirazenie, spojenie dvoch lodí na boj muža proti mužovi);

2. priviazanie lode k brehu a vyloďovanie;

3. zrážka (kolízia) lodí.

abort

abort [lat.] —

1. biol.abortácia;

2. lek. potrat (→ prerušenie tehotenstva).

abortácia

abortácia [lat.], abort, ablast — úplné, prípadne aj čiastočné potlačenie, zaniknutie alebo zmenšenie; zakrpatenie orgánu živého organizmu.

abortívny

abortívny [lat.] — prudko sa meniaci, rýchlo sa vyvíjajúci stav. Abortívne ochorenie – ochorenie so skráteným priebehom a neúplným klinickým obrazom. Abortívny záchvat – neúplný epileptický záchvat.

abortovaný orgán

abortovaný orgán — orgán, ktorý v priebehu vývoja živého organizmu zanikol alebo zakrpatel, napr. chýbajúce okvetie na kvete liesky.

abortus

abortus [lat.] — potrat (→ prerušenie tehotenstva).

Abov

Abov, maď. Abaúj — historické územie na juhových. Slovensku a v severových. Maďarsku. Pôvodné hradné županstvo a jeho sídlo dostali názov podľa Samuela Abu. Územie zahŕňalo veľkú časť dnešného vých. Slovenska a záp. časť severových. Maďarska; v 2. pol. 13. stor. sa od neho oddelili a samostatnými župami sa stali na Slovensku Šariš a v Maďarsku Heveš (Heves). Na zmenšenom území sa samostatná župa a potom šľachtická stolica Abov (vrátane samosprávnych orgánov) vyvíjala od pol. 13. do začiatku 14. stor. Pôvodné sídlo župy hrad Abaújvár, podľa archeologického výskumu postavený asi v 1. pol. 11. stor., je v súčasnosti na území Maďarska (tesne pri štátnej hranici so Slovenskom), kde ležala približne aj polovica Abovskej stolice. Administratívne centrum Abova (Abovskej župy) sa z hradu už 1262 presunulo do Forró a na iné miesta, v 2. pol. 16. stor. sa ustálilo v Gönci a od pol. 17. stor. sa trvalým sídlom stali Košice, ktoré boli vždy najvýznamnejším hospodárskym a kultúrnym strediskom celého Abova.

Abovce

Abovce, maď. Abafalva — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v juž. časti Rimavskej kotliny na nive a terase rieky Slaná, 159 m n. m.; 624 obyvateľov, 23,2 % slovenskej, 67,6 % maďarskej národnosti (2015). Písomne doložená 1339 ako Abafalva, 1382 alia Hanua, 1773, 1786, 1808 Abafalva, 1863 Abafala, 1873 – 82 Abafalva, 1888 Abafalu, 1892 – 95 Abafala, 1898 – 1913 Abafalva, 1920 Abovce, 1927 – 38 Abovce, Abafalva, 1938 – 45 Abafalva, 1945 – 48 Abovce, Abafalva, 1948 – 74, 1990 Abovce. R. 1938 – 45 pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Stavebné pamiatky: klasicistický kaštieľ Abafiovcov s barokovými prvkami z 1800 – 10, neogotický rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie z 1907.

Abovci

Abovci (Aba) — jeden z najstarších uhorských šľachtických rodov nazvaný podľa svojho najvýznamnejšieho člena Samuela Abu, ktorý sa nakrátko stal uhorským kráľom. Najstarší predkovia rodu pochádzali z tej časti Chazarov (Kozárov), ktorí sa ešte v 9. stor. odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali sa k starým Maďarom. Najstarším, podľa mena známym predkom rodu bol Pata, ktorý si pod Matrou (Heveš) postavil hrad. Abovci mali majetky v Abovskej, Šarišskej a Nitrianskej župe a za Drávou. Z prameňov z 13. – 14. stor. možno doložiť okolo 28 vetiev rodu, z ktorého pochádzal napr. aj palatín Omodej (→ Omodejovci). R. 1067 založili Abovci rodový benediktínsky kláštor v Százde (dnes v severových. Maďarsku) a 1143 v Krásnej nad Hornádom; postavili aj hrady Slanec a Branč.

a bove maiore discit arare minor

a bove maiore discit arare minor [á -jó- -rá-; lat.] — od staršieho vola učí sa orať mladší; staršia generácia odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti mladšej generácii.

Abovjan, Chačatur

Abovjan, Chačatur, 15. 10. 1809 Khanakher (pri Jerevane) – 14. 4. 1848 (nezvestný) — arménsky národný buditeľ a spisovateľ. Ovplyvnený ruskými revolučnými demokratmi a európskymi pokrokovými mysliteľmi. V románe Rany Arménska (Verkh Hajastani, 1841, vyšiel 1858), ktorý položil základy novodobej arménskej literatúry a literárneho jazyka, načrtol národnooslobodzovací boj arménskeho ľudu v období rusko-iránskej vojny 1826 – 28. Do arménčiny prekladal diela Homéra, J. W. Goetheho, F. Schillera a N. M. Karamzina. Ako prvý v Arménsku sa zaoberal etnografiou, bol zakladateľom novej pedagogiky. Bojoval za všestranné svetské vzdelanie, bezplatné vyučovanie nemajetných i za rovnakú výučbu chlapcov a dievčat.