Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 15810 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Abdülhamid I.

Abdülhamid I., 20. 3. 1725 – 7. 4. 1789 — osmanský sultán (1774 – 89), syn Ahmeda III. Bojoval s Ruskom a Rakúskom. Vojnu s Ruskom ukončil podpísaním mierovej zmluvy 21. 7. 1774 v Küçük Kaynarci (dnes Kajnardža, Bulharsko; Küčük-kajnardžský mier), na základe ktorého Rusko získalo pevnosti na pobreží Azovského mora, územie medzi riekami Dnester a Bug, ako aj plavebné a obchodné privilégiá v Osmanskej ríši. R. 1775 Rakúsko získalo územie Bukoviny. Po anexii Krymu 1787 vyhlásil Abdülhamid vojnu Rusku, ktorá pokračovala až do 1791 (→ rusko-turecké vojny).

Abdülhamid II.

Abdülhamid II., 21. 9. 1842 Istanbul – 10. 2. 1918 tamže — osmanský sultán (1876 – 1909), syn Abdülmecida I. Na začiatku svojej vlády sa usiloval o demokratické reformy v Osmanskej ríši (vyhlásil prvú osmanskú ústavu a konštitučnú monarchiu; 1876). Po porážke vo vojne s Ruskom 1877 (→ rusko-turecké vojny) však 1878 parlament rozpustil a ústavu zrušil. Jeho spojencom bolo Nemecko (udelil mu licenciu na stavbu Bagdadskej železnice). Krvavo potlačil revoltu Arménov vo vých. Anatólii a grécke nepokoje na Kréte, čo viedlo k turecko-gréckej vojne (1897). Bol stúpencom panturkizmu, kládol dôraz na svoje postavenie ako hlavy všetkých moslimov, kalifa. Podporoval rozvoj školstva, železníc a telegrafnej siete. Po víťazstve mladoturkov prinútený 1908 obnoviť ústavu, 1909 zosadený, do 1912 vo vyhnanstve v Solúne; abdikoval v prospech brata Mehmeda V. Reşata.

Abdullah bin Abdulkadir Munshi

Abdullah bin Abdulkadir Munshi [munši], 1796 Melaka, Malajzia – 1854 Mekka, Saudská Arábia — zakladateľ modernej malajskej prózy. Spolupracoval s britskou koloniálnou správou, najmä s guvernérom T. Rafflesom, a usiloval sa o kultúrne pozdvihnutie Malajcov. Písal pod vplyvom európskych vzorov. Podľa rukopisu zo 17. stor. pripravil prvé vydanie Malajskej kroniky (Sejarah Melayu). Diela: Príbeh Abdullaha bin Abdulkadira Munshiho (Hikayat Abdullah bin Abdulkadir Munshi, 1849), Rozprávanie o ceste Abdullaha (Kisah Pelayaran Abdullah, 1849).

Abdülmecid I.

Abdülmecid I. [-džid], 25. 4. 1823 – 25. 6. 1861 Istanbul — osmanský sultán (1839 – 61). Jeho nástupom sa v Osmanskej ríši začalo obdobie reforiem (→ tanzimat), ktorými nadviazal na reformy svojho otca Mahmuda II. Jeho edikty z 1839 a 1861 zrovnoprávnili všetkých občanov ríše a zaručovali občianske a politické práva kresťanom. Zreorganizoval armádu, štátnu správu a územné členenie. Inicioval vznik prvého ministerstva školstva, vojenstva a stredných škôl. Udržiaval dobré vzťahy s európskymi mocnosťami, 1853 sa po boku Francúzska a Spojeného kráľovstva zúčastnil krymskej vojny (→ rusko-turecké vojny).

Abdurrahmán

Abdurrahmán, asi 1844 – 1. 10. 1901 Kábul — afganský emir (od 1880), zakladateľ moderného afganského štátu. S podporou Spojeného kráľovstva zjednotil rozdrobenú krajinu, podriadil si miestnych vládcov, uskutočnil rad reforiem (vojsko, dane), posilnil hospodárstvo a vytvoril centralizovaný štát. Uznal britskú kontrolu afganskej zahraničnej politiky (1880) a Durandovu líniu (1893) ako juž. a juhových. hranicu krajiny s Indiou ovládanou Britmi (s mnohopočetným afganským obyvateľstvom).

Abdurrahmán Mómand

Abdurrahmán Mómand, nazývaný Rahmán Bába, 1632 alebo 1633 Bahadur neďaleko Péšávaru – 1706 alebo 1709 Péšávar — afganský básnik píšuci po paštsky. Pochádzal z jednoduchej rodiny kmeňa Mómand. V mladosti stúpenec nábožensko-sociálneho hnutia róšání (zakladateľ Bájazíd Ansárí, nazývaný Pir Rošán, *1515/25, †1581/85). Tvorca lyriky s ľúbostnými a mystickými motívmi. Jeho súborné dielo (díván) sa skladá najmä z gazelov.

Abe, Kóbó

Abe, Kóbó, vlasným menom Abe Kimifusa, 7. 3. 1924 Tokio – 22. 1. 1993 tamže — japonský prozaik, esejista a dramatik 2. pol. 20. stor. (povojnová škola sengoha). Vyrastal v Mandžusku. Uprednostňoval zvláštne zápletky i postavy, jeho tvorba je poznačená odcudzením, stratou identity, ako aj prvkami vedeckej fantastiky a ovplyvnená dielom F. Kafku. Diela: Zločin S. Karumu (Kabe – S. Karuma ši no hanzai, 1951, Akutagawova cena), Tvár iného (Tanin no kao, 1966), Žena z dún (Suna no onna, 1962; slov. 1981; sfilmované 1964 pod názvom Piesočná žena, réžia Hiroši Tešigahara), Aj ty máš vinu (Omae ni mo cumi ga aru, 1965).

abeceda

abeceda — sústava písomných znakov (→ písmo) s pevne stanoveným poradím znázorňujúca zvukovú podobu hlások; každý znak v abecede zvyčajne označuje jednoduchú samohlásku alebo spoluhlásku, termín abeceda sa niekedy používa aj pri slabičnej abecede. Názov abeceda je odvodený z prvých 4 písmen latinského písma (a, b, c, d); medzinárodný výraz alfabeta je utvorený podľa prvých 2 písmen gréckej abecedy (alfa, beta; → grécke písmo); ruská abeceda sa nazýva azbuka. Pretože jednotlivé písmená mali pôvodne aj číselnú platnosť, bolo ustálené poradie nevyhnutné. Princíp usporiadania podľa abecedy hrá dôležitú úlohu vo všetkých súčasných spôsoboch uchovávania a vyhľadávania informácií (v slovníkoch, informačných príručkách, katalógoch ap.).

Vznik abecedy sa nedá presne datovať. Všeobecne sa predpokladá, že prvá abeceda, známa ako severosemitská, vznikla v oblasti vých. pobrežia Stredozemného mora v období medzi 1700 – 1500 pred n. l. Hlavný rozvoj prebiehal na konci 2. tisícročia pred n. l. Rastúci politický význam Izraela, Fenície a Aramu, obchodný význam Sábskeho kráľovstva v juhozáp. Arábii a rast spoločenstva, z ktorého sa vyvinul grécky národ, umožnili vznik 4 vetiev: kanaánskej, aramejskej, juhosemitskej (čiže sábskej) a gréckej abecedy. Od gréckej abecedy sú odvodené európske abecedy (→ latinské písmo, → cyrilské písmo); základom slovenskej abecedy, podobne ako abecied iných jazykov str. a záp. Európy, je latinská abeceda. Chýbajúce znaky tejto abecedy nahrádza slovenčina znakmi s diakritickými znamienkami (dĺžňom á, mäkčeňom – č, vokáňom – ô, dvoma bodkami – ä) a zložkami (dz, , ch). Slovenská abeceda sa skladá z týchto znakov: a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, , e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž. Vyskytlo sa niekoľko pokusov zostaviť dokonalú abecedu, ktorá by ideálne využívala jeden a ten istý znak pre každú hlásku jazyka. Najvýznamnejší z nich vyústil koncom 19. stor. do vytvorenia Medzinárodnej fonetickej abecedy. Pojmom abeceda sa označujú aj abecedy tvorené systémom značiek pre jednotlivé písmená, najznámejšie z nich sú Morseova abeceda a slepecká abeceda (→ Braillovo písmo). Na základe Medzinárodného signálneho kódu bola utvorená vlajková abeceda.

abecedná telegrafia

abecedná telegrafia — druh telegrafie, pri ktorej sa uskutočňuje elektrický diaľkový prenos textu pozostávajúceho z abecedných, číslicových a ďalších grafických znakov telegrafnej abecedy. Znaky textu sa na telegrafnom vysielači kódovaním premenia na ďalekopisné značky elektrického signálu spravidla prostredníctvom klávesnice. Telegrafný signál sa do vzdialeného prijímača prenáša po telegrafnom spoji. V prijímači sa značky telegrafného signálu menia dekódovaním prostredníctvom tlačiarne na znaky telegrafnej abecedy, z ktorej sa reprodukuje text vysielanej správy.

Abéché

Abéché [abeše] — mesto vo vých. Čade, administratívne stredisko regiónu Ouaddaï (arabsky Wadaj); 98-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto štátu, 2009). V 16. – 19. stor. centrum obchodu s otrokmi, od pol. 19. stor. hlavné mesto sultanátu Wadaj, v súčasnosti obchodné stredisko regiónu s chovom dobytka; spotrebný priemysel, výroba prikrývok z ťavej vlny. Cestný uzol na križovatke bývalých karavánových trás a na Transsaharskej ceste (z Bengázi k Stredozemnému moru), letisko. Početné mešity.

Ábel

Ábel, hebr. Hevet — podľa Biblie druhorodený syn Adama a Evy, pastier. Podľa knihy Genezis (1 M 4,2) ho zo závisti zabil jeho brat Kain, roľník. V apokryfnej literatúre (Kniha Henochova) je Ábel prototypom nevinnej obete. Jeho potomkovia sú preto predurčení za sudcov. V kresťanskej literatúre (List Hebrejom, 11,4) je zosobnením dobra, človekom viery. Islam ho spomína iba ako jedného z Adamových synov. V príbehu o vražde Ábela sa odráža konflikt medzi roľníckym a pastierskym spôsobom života.

Ábel, Jozef

Ábel, Jozef, 16. 8. 1941 Piešťany — slovenský spevák (tenor). R. 1960 – 63 študoval spev u Imricha Gála (*1910, †1977) a Š. Hozu na konzervatóriu v Bratislave, 1963 – 67 u Vlasty Linhartovej na JAMU v Brne. Víťaz Dvořákovej súťaže v Karlových Varoch (1968). R. 1955 – 82 sólista opery Štátneho divadla v Ostrave, 1982 – 2004 Opery SND v Bratislave. Ako lyrický tenor sa uplatnil v širokom domácom i svetovom operetnom aj opernom repertoári: Jeník (Predaná nevesta), Turridu (Sedliacka česť), Záboj (Svätopluk), Alfred (Traviata), Cavaradossi (Tosca), Števo (Jej pastorkyňa).

Abel, Othenio

Abel, Othenio (Lothar Franz Anton Louis), 20. 6. 1875 Viedeň – 4. 7. 1946 Pichl am Mondsee — rakúsky geológ a paleontológ. Spoluzakladateľ samostatného vedného odboru paleobiológia, ktorý 1912 definoval ako výskum prispôsobenia sa fosílnych zvierat prostrediu a zisťovanie spôsobu ich života. Venoval sa paleontológii stavovcov, všeobecným paleobiologickým štúdiám a rekonštrukcii fosílnych zvierat. Zaoberal sa aj regionálnou geológiou treťohôr Viedenskej kotliny. Diela: Základy paleobiológie stavovcov (Grundzüge der Paläobiologie der Wirbeltiere, 1912), Obrazy zo života pravekých zvierat (Lebensbilder aus der Tierwelt der Vorzeit, 1922).

Abelaira, Augusto

Abelaira, Augusto, 18. 3. 1926 Ançã, dištrikt Coimbra – 4. 7. 2013 Lisabon — portugalský spisovateľ a publicista. Jeho tvorba sa najmä tematikou zaraďuje do neorealistického prúdu v portugalskej literatúre a je pre ňu charakteristický špeciálny štýl písania pozostávajúci z montáže monológov a dialógov. Diela: Mesto kvetov (A Cidade das Flores, 1959), Dobré úmysly (As Boas Intenções, 1963), Včela v daždi (Uma Abreha na Chuva) a i.

Abelamovia

Abelamovia, vl. m. Abelam — papuánsky kmeň v Papue-Novej Guinei sev. od str. toku rieky Sepik, belochmi objavený začiatkom 20. stor. Abelamovia sú usadlí roľníci. Pôdu pripravujú muži aj ženy, ostatné poľné práce vykonávajú len ženy. Výlučne mužskou prácou je pestovanie jamov, ktoré podlieha rozličným tabu. Najvyššou autoritou sú takzvaní veľkí muži, ktorí organizujú život spoločnosti. Od 2. svet. vojny je tradičný spôsob života na ústupe, pestujú sa nové plodiny (ryža, káva). Jazykom abelam, čiže maprik, hovorí asi 44-tis. ľudí.

abélia

abélia, Abelia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zemolezovité. Poloopadavé alebo opadavé kry pochádzajúce z vých. Ázie a z Mexika. Majú dekoratívne vajcovité alebo okrúhle protistojné listy, niekedy usporiadané v troj- až štvorpočetných praslenoch, a rúrkovité alebo lievikovité kvety usporiadané v pazušných vrcholíkoch alebo vo vrcholových metlinách, plod jednosemenná kožovitá nažka. Najčastejšie sa pestujú do 3 m vysoká Abelia floribunda s červenými kvetmi a do 1,5 m vysoká Abelia x grandiflora s ružovými kvetmi.

abéliovec dvojradý

abéliovec dvojradý, Abeliophyllum distichum — druh z čeľade olivovité. Z Kórey pochádzajúci, do 1,5 m vysoký opadavý ker s tmavozelenými protistojnými vajcovitými listami, ktorý kvitne v zime voňavými bielymi lupienkovými kvetmi s ružovým nádychom usporiadanými v pazušných strapcoch, plod krídlatá nažka.

Abell, Arunah Shepherdson

Abell [ejbl], Arunah Shepherdson, 10. 8. 1806 East Providence, Rhode Island – 19. 4. 1888 Baltimore, Maryland. — americký vydavateľ novín, spoluzakladateľ prvých dvoch mimonewyorských šestákových novín, z ktorých sa stali veľké denníky. Spolu s tlačiarmi Williamom Moseleym Swainom (*1809, †1868) a Azariahom H. Simmonsom (†1856) vydával od 1836 vo Philadelphii šestákový denník Philadelphia Public Ledger a od 1837 v Baltimore denník Baltimore Sun, ktoré venovali pozornosť najmä súdnemu a lokálnemu spravodajstvu a kritizovali miestne nedostatky. Pričinil sa o ich prestíž najmä pohotovosťou uverejňovaného spravodajstva.

Abell, Kjeld

Abell, Kjeld, 25. 8. 1901 Ribe – 5. 3. 1961 Kodaň — dánsky dramatik. Po štúdiu v Paríži a Kodani sa živil ako scénický výtvarník. Preslávil sa modernisticky ladenou drámou Stratená melódia (Melodien der blev væk, 1935), v ktorej zosmiešnil malomeštiacke hodnoty a konvecie. V dráme Anna Sophie Hedvig (1939) upozornil na nebezpečenstvo nacistických ideológií. Autor divadelných hier Judith (1940), Kráľovná sa vracia (Dronning går igen, 1943), Silkeborg (1946) s protivojnovou tematikou, Dni v oblaku (Dage på en sky, 1947), Andersen alebo rozprávka jeho života (Andersen eller hans livs eventyr, 1955), Dáma s kaméliami (Kameliadamen, 1959), Výkrik (Skriget, 1961) a knihy esejí Divadelné úvahy vo veľkonočnom počasí (Teaterstrejf i påskevejr, 1962).

Ábelová

Ábelová — obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji vo vých. časti Krupinskej planiny, 550 m n. m.; 232 obyvateľov (2015); miestne časti: Ábelová, Madačka, Nedelište.

Písomne doložená 1275 ako Abelfeuld, 1460 Abellehota, 1773, 1786 Abelova, 1808 Ábelova, 1863 Abelova, 1873 – 82 Abellehota, 1888 – 1902 Abelova, 1907 – 13 Ábelfalva, 1920 Ábelová, Jabelová, 1927 – 48 Abelová, 1948 Ábelová.

R. 1973 bola k nej pričlenená obec Madačka (1773 Madacska, 1786 Mad[a]czka, 1808 Madácska, Madáčka, 1863 Madácska, 1873 – 1902 Madacska, 1907 – 13 Madácsi, 1920 – 73 Madačka), 1990 obec Nedelište (1773 Negyelistye, 1786 Nedelischtye, 1808 Nedelistye, Nedělisstě, 1863 –1 902 Nedelistye, 1907 – 13 Nederes, 1920 – 90 Nedelište).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Ojedinelý archeologický nález zdobeného meča z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. klasicistický kostol z 1826 – 29, zrubové domy so slamenou strechou z 19. stor. Pôsobisko Timravy (na bývalej evanjelickej fare pamätná tabuľa z 1962, v budove bývalej školy pamätný dom zriadený 1977).

Abelovič, Jaroslav

Abelovič, Jaroslav, 4. 4. 1932 Naháč, okres Trnava – 18. 5. 1996 Bratislava — slovenský geodet. Od 1958 pôsobil na Stavebnej fakulte STU; 1991 profesor. Zameriaval sa najmä na budovanie presných lokálnych sietí v oblastiach dynamiky svahových pohybov a na riešenie problémov metrológie v geodézii. Spoluautor vysokoškolskej príručky Meranie v geodetických sieťach (1990) a takmer 70 vedeckých a odborných prác. Predseda Slovenského zväzu geodetov, ako aj predstavenstva Komory geodetov a kartografov, na ktorých zriadení mal veľkú zásluhu.

Ábelovský, Ján

Abelovský, Ján, 30. 4. 1950 Trnava — slovenský historik umenia. R. 1968 –74 študoval na Katedre estetiky a dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. R. 1975 – 89 pôsobil v SNG, 1990 – 93 v Ústave dejín umenia SAV, 1990 – 93 odborný poradca galérie MITTE vo Viedni, od 1998 výkonný riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA. Zaoberá sa slovenským umením 19. a 20. stor. Autor niekoľkých odborných štúdií, kurátor výstav. Autor monografií Július Jakoby (1994), Výtvarná moderna Slovenska. Maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949 (1997; s K. Bajcurovou), Timeless Visions (1997), J. Hála (2006), Alexy (2008).

abelovský integrál

abelovský integrál — integrál tvaru

\(\displaystyle{\int_a^b f(x,y)dx},\)

kde \(f\) je racionálna funkcia dvoch premenných \(x\), \(y\) a \(y\) je algebraická funkcia premennej \(x\).

Abelson, Philip Hauge

Abelson [ejbelsn], Philip Hauge, 27. 4. 1913 Tacoma, Wash. – 1. 8. 2004 Bethesda, Md. — americký fyzikálny chemik, jadrový fyzik, molekulárny biológ a geochemik. R. 1946 – 78 pôsobil v Carnegie Institute of Technology vo Washingtone (1971 – 78 jeho prezident). R. 1940 pripravil spolu s E. M. McMillanom (bombardovaním 238U neutrónmi) prvý transurán, prvok s protónovým č. 93, neskôr nazvaný neptúnium. Vypracoval metódu separácie 238U a 235U a prípravy fluoridu uránového, čo umožnilo vyvinúť atómovú bombu (→ jadrová bomba). Neskôr sa zaoberal použitím rádioaktívnych izotopov v molekulárnej biológii, študoval biosyntézu v baktériách Escherichia coli a vývoj mäkkýšov analýzou aminokyselín vo fosíliách. R. 1962 – 84 editor časopisu Americkej spoločnosti pre rozvoj vedy Science.

Abendroth, Hermann

Abendroth [á- -rót], Hermann, 19. 1. 1883 Frankfurt nad Mohanom – 29. 5. 1956 Jena — nemecký dirigent. Študoval u Ludwiga Thuilleho (*1861, †1907) a Felixa Mottla (*1856, †1911). Pôsobil v Mníchove, Lübecku, Essene, Berlíne a Kolíne nad Rýnom, 1935 – 45 šéfdirigent Gewandhausorchestra v Lipsku, od 1945 šéf hudobného vysielania v lipskom a berlínskom rozhlase a profesor na Vysokej hudobnej škole vo Weimare. Významný interpret hudby L. van Beethovena, J. Brahmsa a A. Brucknera. Dirigoval aj Slovenskú filharmóniu.

Abendroth, Wolfgang

Abendroth [á- -rót], Wolfgang, 2. 5. 1906 Elberfeld, dnes súčasť Wuppertalu – 15. 9. 1985 Frankfurt nad Mohanom — nemecký právnik. Študoval na univerzitách v Tübingene, Münsteri a vo Frankfurte nad Mohanom. R. 1948 profesor v Jene, po odchode do záp. Nemecka od decembra 1948 profesor vo Wilhelmshavene, 1950 – 72 v Marburgu. Zaoberal sa otázkami medzinárodného a štátneho práva a politickou sociológiou z marxistického hľadiska. V 60. rokoch 20. stor. podporoval nemecké sociálne študentské hnutie a získal silný ideový vplyv na mimoparlamentnú opozíciu. Najvýznamnejšie diela: Vznik a kríza nemeckej sociálnej demokracie (Aufstieg und Krise der deutschen Sozialdemokratie, 1964), Dejiny európskeho robotníckeho hnutia (Sozialgeschichte der europäischen Arbeiterbewegung, 1965).

Åbenrå

Åbenrå [óbenró] — prístavné mesto v Dánsku v administratívnej oblasti Syddanmark (Juž. Dánsko); 16-tis. obyvateľov (2013). Priemysel strojársky, potravinársky.

Abeokuta

Abeokuta — mesto v juhozáp. Nigérii asi 100 km na sever od Lagosu a 80 km na západ od Ibadanu, hlavné mesto členského štátu Ogun; 452-tis. obyvateľov (2006). Leží na dôležitom železničnom ťahu smerom na sever od Lagosu. Okolie pokrýva savana. Priemysel potravinársky (konzervovanie ovocia), pivovarnícky, textilný, chemický (výroba plastov), cementárne. Stredisko oblasti pestovania kakaovníka. Hlavným zamestnaním obyvateľov je roľníctvo. Podľa miestnej tradície bola Abeokuta (Abeokuta = pod kameňom) osídlená okolo 1830 ľuďmi kmeňa Egba z ibadanskej oblasti, ktorí museli opustiť svoje otrokármi zničené obydlia. Obyvatelia Abeokuty spolupracovali pri potláčaní obchodu s otrokmi. K britskej korune sa pripojili po príchode kresťanských misionárov 1842, 1914 prešlo mesto formálne pod britskú ochranu.

aberačná elipsa

aberačná elipsa — dôsledok ročnej aberácie svetla. Hviezdy zdanlivo opisujú za rok na oblohe aberačnú elipsu s veľkou polosou 20,496 oblúkovej sekundy, čo je hodnota aberačnej konštanty (t. j. maximálnej zmeny polohy hviezdy počas roka). Malá polos elipsy závisí od ekliptikálnej šírky hviezdy (→ ekliptikálne súradnice). Pri hviezde na ekliptike je malá polos nulová a aberačná elipsa sa deformuje na úsečku dĺžky 2 × 20,496 oblúkovej sekundy. S narastajúcou ekliptikálnou šírkou hviezdy sa malá polos zväčšuje a pri hviezde na póle ekliptiky sa rovná veľkej polosi, teda aberačná elipsa sa mení na kružnicu s polomerom 20,496 oblúkovej sekundy.

Abercrombie, James

Abercrombie [eberkrambi], James, aj Abercromby, 1706 Glassaugh – 23. alebo 28. 4. 1781 Stirling — britský generál, veliteľ britských vojenských oddielov v Amerike počas francúzsko-indiánskej vojny proti Veľkej Británii. Mal za úlohu dobyť pevnosť Carillon (Ticonderoga, 1758), a tým otvoriť cestu na Montreal. Napriek viacnásobnej početnej prevahe bol porazený, a preto zbavený velenia, naďalej však postupoval vo vojenských hodnostiach.

Abercromby, Ralph

Abercromby [eberkrambi], Ralph, sir, 7. 10. 1734 Tullibody – 28. 3. 1801 pri Alexandrii — britský generálmajor. R. 1756 účastník sedemročnej vojny. Ako člen parlamentu (liberál) sympatizoval s bojom amerických osád za nezávislosť. R. 1793 slúžil pod vedením princa Fredericka, vojvodu z Yorku (*1763, †1827), vo Flámsku a 1799 v Nizozemsku. Medzitým bol veliteľom britských oddielov v záp. Indii a 1797 v Írsku, 1800 odvelený do Egypta, kde mal vytlačiť armádu Napoleona I. Bonaparta. Po vylodení v zálive Abú Kir postupoval smerom na Alexandriu, 21. 3. 1801 tam s ťažkými stratami odrazil francúzsky útok. Sám bol smrteľne zranený, zomrel na palube vlajkovej lode cestou na Maltu.

Aberdeen

Aberdeen [ebedín] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severových. Škótsku na pobreží Sev. mora medzi ústiami riek Don a Dee; 197-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto Škótska, 2014). Obchodné, kultúrne a dopravné stredisko severových. Škótska. Priemysel ťažobný (sídlo mnohých ropných ťažobných spoločností), petrochemický, rybný, strojársky (lodiarsky), textilný, papiernický, drevársky. Významný rybársky prístav.

Mesto vzniklo 1891 spojením 2 stredovekých sídel: Old Aberdeenu (Starý Aberdeen; založený 580 ako biskupské sídlo Aberdon na južnom brehu Donu, 1336 takmer zničený Eduardom III., 1489 získal štatút mesta) a New Aberdeenu (Nový Aberdeen; 1179 získal mestské práva, významný prístav a obchodné centrum na severnom brehu Dee, počas jakobitských vojen bol oporou stuartovských pretendentov, jeho ekonomický rozmach nastal v 18., a najmä v 19. stor.). Dnešná univerzita vznikla 1860 spojením katolíckej King’s College (založená 1494 v Old Aberdeene) a protestantskej Marischall College (založená 1593 v New Aberdeene). Významné architektonické pamiatky (katedrála Saint Machar z 15. stor.), galérie, múzeá.

Aberdeen, George Hamilton Gordon

Aberdeen [ebedín], George Hamilton Gordon, gróf, 28. 1. 1784 Edinburgh – 14. 12. 1860 Londýn — britský konzervatívny politik. R. 1813 ako mimoriadny vyslanec vo Viedni získal rakúskeho cisára do aliancie proti Napoleonovi I. Bonapartovi. V armáde spojencov sa zúčastnil bitky pri Drážďanoch a Lipsku. R. 1828 – 30 a 1841 – 46 minister zahraničných vecí, 1828 – 30 minister vojny a kolónií, 1852 – 55 predseda koaličnej vlády. Presadzoval priateľské vzťahy s Francúzskom a USA, podporoval Metternichovu zahraničnú politiku. Počas krymskej vojny bol nútený podať demisiu.

Åberg, Nils

Åberg [óberj], Nils, 24. 7. 1888 Štokholm – 28. 2. 1957 tamže — švédsky archeológ. Produktívny autor so širokým záberom od neolitu až po stredovek, zástanca severskej typologicko-chronologickej metódy. Z publikácií: Prehistorické kultúrne okruhy v Európe (Vorgeschichtliche Kulturkreise in Europa, 1936), Chronológia bronzovej a ranej železnej doby I – V (Bronzezeitliche und früheisenzeitliche Chronologie I – V, 1935 – 39).

Aberhart, William

Aberhart [ebehát], William, 30. 12. 1878 Seaforth, Ontário – 23. 5. 1943 Vancouver — kanadský politický vodca. Zakladateľ Strany sociálneho úveru v Alberte, 1935 – 43 ministerský predseda Alberty. Pôsobil aj ako kazateľ, jeho príklon ku kresťanskému fundamentalizmu mal vplyv na rozvoj náboženského sektárstva v záp. Kanade.

Abernathy, Ralph David

Abernathy [ebenesi], Ralph David, 11. 3. 1926 Linden, Alabama – 7. 4. 1990 Atlanta, Georgia — baptistický kazateľ v USA, vodca hnutia černochov za rasovú rovnosť v krajine. Spolupôsobil s M. L. Kingom a po jeho zavraždení sa stal hlavným predstaviteľom nenásilného masového hnutia, nebol však takou charizmatickou osobnosťou ako jeho predchodca.

Abert, Hermann

Abert, Hermann, 25. 3. 1871 Stuttgart – 13. 8. 1927 tamže — nemecký muzikológ, syn významného hudobného vedca a skladateľa Johanna Josefa Aberta (*1832, †1915). Študoval u otca na konzervatóriu v Stuttgarte, prednášal klasickú filológiu a hudobnú vedu na univerzitách v Halle, Lipsku a Berlíne. Autor hudobnovedných prác Hudobné názory stredoveku a ich pramene (Die Musikanschauung des Mittelalters und ihre Grundlagen, 1905), Goethe a hudba (Goethe und die Musik, 1922), Ilustrovaný hudobný lexikón (Illustriertes Musiklexikon, 1927), ako aj biografií (R. Schumann, W. A. Mozart).

Abertamy

Abertamy — mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Karlove Vary v Krušných horách, 840 m n. m.; 1,2 tis. obyvateľov (2014). Mestské práva od 1876. Výroba kožených rukavíc a pletených výrobkov.

Aberystwyth

Aberystwyth [eberistvis] — mesto v Spojenom kráľovstve vo Walese v ceremoniálnom grófstve Dyfed; 13-tis. obyvateľov (2011). Kúpele, univerzita (založená 1872), Waleská národná knižnica, zrúcaniny normanského hradu z 12. stor.

Abesínia

Abesínia — zastaraný názov Etiópie.

abesínska mačka

abesínska mačka — krátkosrsté plemeno mačky pochádzajúce z Etiópie. Má stredne dlhé svalnaté telo, špicatý, pomerne dlhý, pri koreni hrubý chvost s 2 – 3 čiernymi alebo tmavohnedými pásikmi, okrúhlu, mierne klinovitú hlavu, veľké špicaté uši ďaleko od seba, veľké mandľové, jantárové, orieškové alebo zelené oči a mäkkú lesklú srsť.

Abhá

Abhá — mesto na juhozápade Saudskej Arábie, administratívne stredisko provincie Asír, 80 km od morského pobrežia, asi 840 km na juhozápad od Rijádu na planine na okraji vrchu Hidžás; 286-tis. obyvateľov (2013). V neďalekom údolí Abhá rozsiahle záhrady, polia a množstvo prameňov. Obchodné a trhové centrum, potravinársky priemysel. Do 2. svet. vojny súčasť Osmanskej ríše, 1920 dobyté islamskou sektou vahhábovcov na čele s dynastiou Sa’údovcov.

Abhidhammapitaka

Abhidhammapitaka [pálijsky], Abhidharmapitaka [sanskrit] — súbor buddhistických scholastických textov s noetickým, psychologickým a etickým obsahom z 3. stor. pred n. l. – 3. stor. n. l. kodifikovaný v 5. stor.; tretia časť pálijského kánonu staroindických posvätných buddhistických textov (→ Tripitaka) skladajúca sa zo 7 kníh.

Abcházi

Abcházi, vl. m. Apsua — národ tvoriaci základné obyvateľstvo Abcházska, v republike predstavujú miernu väčšinu (50,8 %). Spolu asi 290-tis. (2016), časť žije na území bývalého Sovietskeho zväzu, značná časť emigrovala v 19. stor. do Turecka a krajín Blízkeho východu. Predkovia Abcházov, starovekí Abasgovia (grécky Abaskoi), patrili od 1. stor. pred n. l. k Rímskej, potom k Byzantskej ríši; pod byzantským vplyvom od 6. stor. (Justinián I. Veľký) šírenie kresťanstva. V 8. stor. sa zavŕšil proces zlúčenia Abasgov a ďalších príbuzných kmeňov do abcházskej národnosti. Od 15. stor. pod tureckou nadvládou šírenie islamu (sunniti), do 20. stor. prežívanie predkresťanských a predislamských náboženských predstáv. Zamestnanie: poľnohospodárstvo, sadovníctvo, chov dobytka, včelárstvo, poľovníctvo, od 20. rokov 20. stor. aj priemysel a nové formy poľnohospodárskej výroby.

abcházska literatúra

abcházska literatúra — literárna tvorba Abcházov. Jej základ tvoria bohaté folklórne tradície v mnohých žánroch: od epických bájí o Nartoch (→ Narti) a o bohoborcovi Abrskilovi po piesňovú lyriku a múdroslovia. Od 2. pol. 19. stor. písaná literatúra. Zakladateľom abcházskej poézie, prózy, publicistiky i drámy bol D. Gulia. Dramatickú spisbu rozvinul Samson Čanba (*1886, †1937). V 1. pol. 20. stor. bolo pre abcházsku prózu príznačné realistické spracovanie historických tém na etnografickom materiáli. V 2. pol. 20. stor. dominovali popri vojnovej tematike súčasnosť a život súčasného človeka. Tradične je v popredí poézia. Autori: Barat Šinkuba (*1917, †2004), Aleksej Lasuria (*1927, †1959), Ivan Tarba (*1921, †1994), Georgi Gulia (*1913, †1989), Jason Čočua (1911, †?), Šalua Inal-Ipa (*1916, †1995), F. A. Iskander, Nelli Tarbová (Tarba, *1934, †2014), Denis Čačchalia (*1950) a i.

abcházske dolmeny

abcházske dolmeny — megalitické hrobky v Gruzínsku na území Abcházska (obce Šera, Arantha a i.). Najstaršie pochádzajú z 2. pol. 3. tisícročia pred n. l., mladšie z 1. pol. 2. tisícročia pred n. l. Vyskytujú sa v nich predmety z bronzovej doby.

Abcházsko

Abcházsko, Abcházska republika, gruz. Apchazetis, Apchazetis Respublika — autonómna republika Gruzínska (fakticky mimo jeho kontroly) v severozáp. časti Zakaukazska pri pobreží Čierneho mora; 8 600 km2, 243-tis. obyvateľov (2012), hlavné mesto Suchumi.

Väčšinu územia zaberajú juž. svahy Veľkého Kaukazu, časť sev. hraníc tvorí hlavný predelový hrebeň Kaukazu (Dombaj-Uľgen, 4 046 m n. m.). Predhoria juž. svahov Kaukazu prechádzajú smerom k pobrežiu do úrodnej nížiny. Na málo rozčlenenom pobreží Čierneho mora sú početné široké pláže. Krátke vodnaté rieky ústiace do Čierneho mora majú veľké zásoby energie. Z horských jazier sú najväčšie Rica a Amtkeli. Vlhké subtropické podnebie; vrcholy Kaukazu so stálou snehovou pokrývkou. V oblasti vlhkej nížiny zamokrené aluviálne pôdy, v predhoriach miestami úrodné červenozeme a žltozeme. V pobrežnej nížine rastú palmy, eukalypty a i. subtropické plodiny, predhorie je hlavnou oblasťou pestovania čajovníka, 55 % územia tvoria lesné porasty.

V juž. časti republiky pri rieke Galidzga sú ložiská čierneho uhlia, pri rieke Kodon ložiská barytu, známe sú aj ložiská polymetalických rúd a ortuti. Hlavným hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo orientované na pestovanie tabaku a čajovníka (na juhovýchode republiky). Rozšírené je aj vinohradníctvo, včelárstvo a chov priadky morušovej. V priemyselnej výrobe dominujú odvetvia spracúvajúce najmä subtropické plodiny, prevažne čaj (v mestách Gali, Ačigvara, Okumi a i.) a tabak (Suchumi, Gudauta, Očamčira). Energetickou základňou sú tepelné elektrárne, ktoré využívajú ložiská uhlia v okolí Tkvarčeli, a vodné elektrárne na kaukazských riekach. V Suchumi je rozvinutý kožiarsko-obuvnícky, v Suchumi, Gudaute a Očamčire odevný priemysel. V železničnej doprave je významná elektrifikovaná trať Tuapse – Suchumi – Samtredia; prístavy v Suchumi, Očamčire, Gudaute, Gagre. Subtropický ráz krajiny, príjemná klíma a atraktívne pláže podmienili rozvoj cestovného ruchu. Centrami rekreačných oblastí medzinárodného významu sú Suchumi, Gudauta, Gagra a Picunda. V cestovnom ruchu má veľký význam i Dombaj a jazero Rica.

Obyvateľstvo: 51,1 % Abcházov, 19,2 % Gruzíncov, 17,2 % Arménov, 9,2 % Rusov, 0,6 % Grékov, 0,7 % Ukrajincov, 2,0 % ostatných (2016). Náboženstvo: 60 % pravoslávnych kresťanov, 16 % sunnitských moslimov, 3 % vyznávačov abcházskeho náboženstva, 5 % pohanov, 8 % ateistov a neveriacich, 8 % ostatných (2003). Používané jazyky: abcházština, gruzínčina, ruština.

Na území Abcházska sa nachádzajú bohaté archeologické náleziská z obdobia paleolitu a bronzovej (→ abcházske dolmeny) i železnej doby. V období gréckeho osídľovania (Dioskuria, dnes Suchumi; Pitiunti, dnes Picunda) bolo súčasťou Kolchidského kráľovstva (→ Kolchida). V 6. stor. sa celé záp. Gruzínsko stalo predmetom bojov medzi Byzanciou a Perziou. Abcházsko zohralo aktívnu úlohu pri vytváraní feudálneho Gruzínska, neskôr v bojoch proti Mongolom. V 80. rokoch 8. stor. abcházske knieža Leon II. politicky zjednotil záp. Gruzínsko, pripojil časť vých. Gruzínska, porazil Byzanciu a prijal titul kráľa Abcházskeho kráľovstva s hlavným mestom Khuthasi (dnešné Kutaisi), ktoré dosiahlo najväčší rozmach v 9. stor. – 1. pol. 10. stor., od 975 súčasť zjednoteného feudálneho Gruzínska. V 70. rokoch 16. stor. sa Abcházsko dostalo pod nadvládu Turkov, od 1810 spolu s celým Gruzínskom súčasť Ruska. Časté vzbury proti cárizmu, 1877 – 78 masové násilné vysídlenie Abcházov do Turecka.

R. 1917 – 21 bolo Abcházsko súčasťou Gruzínskej demokratickej republiky, 4. 3. 1921 vznikla Abcházska autonómna sovietska socialistická republika, od decembra 1921 súčasť Gruzínska, 1. 4. 1925 bola prijatá prvá abcházska ústava, od 1931 autonómna republika v rámci Gruzínska (Abcházska autonómna sovietska socialistická republika). Po rozpade ZSSR úsilie o dosiahnutie zvrchovanosti, 23. 7. 1992 zrušil abcházsky parlament ústavu z 1978 a obnovil platnosť ústavy z 1925 označujúcej Abcházsku republiku za zvrchovaný štát v rámci Gruzínska. Gruzínsko tento akt neuznalo a na územie Abcházska vstúpili v auguste 1992 gruzínske vojská. V septembri 1993 ukončenie bojov, na prímerie uzavreté 14. 5. 1994 dozerali na abcházsko-gruzínskych hraniciach na rieke Inguri od júna 1994 mierové sily OSN (tvorené prevažne ruskými vojskami) a pozorovatelia OSN, súčasne prebiehali rokovania o statuse Abcházska v rámci Gruzínska. Po rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008 Rusko 26. 8. 2008 uznalo nezávislosť separatistického regiónu, medzinárodné spoločenstvo ho však naďalej považuje za neoddeliteľnú súčasť Gruzínska. V októbri 2008 prijal gruzínsky parlament zákon o okupovaných územiach, podľa ktorého sa štatút územia bývalej Abcházskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky definuje ako okupované územie. Abcházsko, hospodársky i politicky závislé od Ruska, je prezidentská republika s vlastnou ústavou (prijatá 26. 11. 1994), parlamentom (35 členov) a zákonodarstvom, de facto nezávislá od Gruzínska, de iure súčasť Gruzínska. Prezidentom je od 25. septembra 2014 Raul Chadžimba (*1958).