Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 401 – 450 z celkového počtu 14537 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Abymes

Abymes [abim], Les Abymes — mesto v Guadeloupe (zámorský department Francúzska) vo vých. časti ostrova Guadeloupe v mestskom zoskupení Pointe-è-Pitre; 58-tis. obyvateľov (2013). Obchodné stredisko. Pestovanie a spracovanie cukrovej trstiny.

abysál

abysál [gr. > lat.] — hlbokomorské pásmo pod hranicou prenikania slnečných lúčov (hĺbka 2 000 – 6 000 m). V oceánografickom a biologicko-ekologickom význame masa oceánskych vôd, v geologickom význame oblasť morského dna tvorená najmä rozsiahlymi podmorskými plošinami s podmorskými vrchmi a podmorskými chrbtami. Chudobné rastlinstvo abysálu reprezentujú niektoré formy baktérií a saprofytické riasy. Žijú tam zvláštne hlbokomorské živočíchy – bezstavovce aj stavovce, ktoré sú buď dravce, alebo sa živia detritom z odumierajúcich organizmov vrchných vrstiev (→ batyál).

Académie royale de danse

Académie royale de danse [akademi ruajal d dans] — kráľovská akadémia tanca v Paríži založená 1661 Ľudovítom XIV. na podnet kardinála Mazarina. Mala 13 tanečných majstrov na čele s riaditeľom (prvým bol P. Beauchamps). Zaoberala sa výučbou tanečníkov a bdela nad čistotou tanečného umenia. Pôsobila do 1780.

Académie royale de musique

Académie royale de musique [akademi ruajal d müzik] — prvá parížska opera vybudovaná na základe privilégia udeleného 1669 Ľudovítom XIV. P. Perrinovi na uvádzanie operných diel vo francúzskom jazyku. Prvým predstavením bola opera R. Camberta Pomona (Pomone, 1671), v ďalšom období sa tam uvádzali napr. najslávnejšie diela J.-B. Lullyho a J.-P. Rameaua. Koncom 18. stor. zničená ohňom. Predchodkyňa Veľkej opery v Paríži.

Acaena

Acaena [-ke-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Trváce, zvyčajne vždyzelené byliny alebo polokry vyskytujúce sa na celej juž. pologuli. Majú striedavé nepárnoperovité, do 15 cm dlhé rôznofarebné listy zložené z úzkych podlhovastých vajcovitých listkov a drobné bezlupienkové kvety usporiadané v stopkatých klasoch al. v hlávkach, plod nažka. Patrí sem okolo 100 druhov, napr. do 15 cm vysoká Acaena microphylla so sivozelenými listami a s červenými ostnatými plodmi.

Acaill

Acaill [ekeil] — ostrov pri záp. pobreží Írska; 145 km2, 2,6 tis. obyvateľov (2013). Maximálna výška 672 m n. m. Poľnohospodárstvo, rybolov, turistika. S Írskom spojený mostom.

Acajutla

Acajutla [akachut-] — prístavné a kúpeľné mesto v záp. časti Salvádora v departmente Sonsonate na pobreží Tichého oceána asi 65 km záp. od hlavného mesta San Salvador; 25-tis. obyvateľov (2007). Hlavné stredisko ťažkého priemyslu v krajine, ďalej petrochemický (rafinéria ropy), chemický (produkcia priemyselných hnojív) a cementársky priemysel. Jeden z najvýznamnejších námorných prístavov štátu (najmä vývoz kávy a ropy), železničné spojenie s hlavným mestom San Salvador. Morské kúpele.

ACAN

ACAN, ACAN-EFE, špan. La Agencia Centroamericana de Noticias — stredoamerická spravodajská agentúra so sídlom v Paname založená 1973 z iniciatívy 6 stredoamerických štátov (Panama, Kostarika, Guatemala, Honduras, Nikaragua, Salvádor). Úzko spolupracuje so španielskou spravodajskou agentúrou EFE, ktorá je jej spoluvlastníkom.

Acanthoceras

Acanthoceras [akanto-; lat.] — rod vyhynutých štvoržiabrovcov z podtriedy amonitov (→ amonitotvaré). Vyznačuje sa širokodiskovitou evolútnou schránkou s odkrytým hlbokým umbilikom. Významná skamenelina vrchnej kriedy (→ cenoman) Európy, Ázie, Afriky a Sev. Ameriky.

ACAP

ACAP, fr. Agence Camerounaise de Presse — kamerunská spravodajská agentúra so sídlom v Yaoundé.

a cappella

a cappella [ka-; tal.] — hud. 1. vokálna, spravidla viachlasná hudba bez inštrumentálneho sprievodu; aj zborový spev bez inštrumentálneho sprievodu; 2. pôvodne označenie polyfónneho štýlu v hudbe 16. stor., v ktorom hudobné nástroje iba zosilňovali alebo nahrádzali jednotlivé hlasy.

Acapulco de Juárez

Acapulco de Juárez [akapulko chua-], Acapulco — prístavné a kúpeľné mesto na severozápade Mexika v štáte Guerrero na pobreží Tichého oceána; 708-tis. obyvateľov, aglomerácia 887-tis. obyvateľov (2015). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie tropického ovocia, kávovníka, cukrovej trstiny, chov hospodárskych zvierat). Priemysel potravinársky, stavebných materiálov. Založené v 16. stor., v koloniálnom období významné prekladisko na tzv. ázijskej ceste. Veľké medzinárodné letisko. Jedno z najpopulárnejších kúpeľných a rekreačných stredísk na záp. pologuli, dejisko mnohých festivalov. Diaľnicou spojené s hlavným mestom krajiny Mexikom.

Acarigua

Acarigua [aka-] — mesto v severozáp. časti Venezuely v autonómnom štáte Portuguesa na úpätí záp. výbežkov Ánd; 203-tis. obyvateľov (2012), aglomerácia s mestom Araure 334-tis. obyvateľov (2015). Významné centrum potravinárskeho priemyslu a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi (sezam, ryža, tabak, kukurica a i.). Založené 1641. Prechádza ním cesta spájajúca záp. časti Venezuely s oblasťou hlavného mesta Caracas.

Acastov pohár

Acastov pohár [akas-] — označenie typu starovekej keramiky, lievikovito roztvorenej nádoby hornoitalskej proveniencie, zdobenej pásovitými reliéfmi a nápismi. Výnimočne sa vyrábala aj v období raného rímskeho cisárstva, napr. v lokalitách Magdalensberg (Rakúsko) a Haltern (juž. Nemecko).

Accardo, Salvatore

Accardo [akkar-], Salvatore, 26. 9. 1941 Turín — taliansky huslista a dirigent. Študoval na konzervatóriu v Neapole u Luigiho d’Ambrosia (*1885, †1957). Víťaz husľovej súťaže v Ženeve (1956) a Paganiniho súťaže v Janove (1958). R. 1971 založil festival Neapolský hudobný týždeň na špičkové pestovanie komornej hudby, 1992 sláčikové kvarteto Quartetto Accardo a 1996 komorné teleso Orchestra da Camera Italiana. Medzinárodne uznávaný interpret tvorby N. Paganiniho a romantických virtuóznych skladieb. Ako prvý huslista nahral na hudobné nosiče komplet šiestich Paganiniho husľových koncertov. Viacerí významní skladatelia (A. Piazzolla, I. Xenakis, W. Piston) mu venovali svoje skladby. Pedagóg na konzervatóriu v Siene, kde usporadúva aj interpretačné kurzy.

accelerando

accelerando [ače-; tal.] — hud. postupne zrýchľovať.

accentato

accentato [ačen-; tal.] — hud. dôrazne.

accepto damno ianuam claudo

accepto damno ianuam claudo [akceptó -nó já- klaudó; lat.] — po vykradnutí zatváram dvere. Robiť nejaké opatrenia oneskorene, po utrpení škody.

accessio

accessio [akcessijó; lat.] — pripojenie; v rímskom práve originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Spočíva v pevnom pripojení ľudským pôsobením alebo prírodnou silou veci jedného vlastníka k inej veci iného vlastníka, ktorý sa stáva vlastníkom vzniknutého celku právne chápaného ako jednotná vec (vecné právo), alebo ide o vedľajší záväzok rukojemníka pristupujúci k hlavnému vzťahu (záväzkové právo).

Vo vecnom rímskom práve bolo prejavom accessio postupné prirastanie naplavenín (alluvio) alebo náhle odtrhnutie, následné priplavenie a prirastenie (avulsio) časti cudzieho pozemku, okamžitý vznik vlastníckeho práva vlastníkov pobrežných pozemkov k ostrovu, ktorý vznikol uprostred rieky (insula in flumine nata), alebo k vyschnutému riečisku (alveus derelictus), ďalej postavenie budovy na cudzom pozemku (inaedificatio), zasadenie rastlín (implantatio) či zasiatie semien (satio) do pôdy na pozemku, spojenie dvoch vecí z rovnakého kovu (ferruminatio) alebo ich spojenie olovom (plumbatio), namaľovanie obrazu na plátno alebo na dosku (pictura), popísanie voskovej tabuľky, pergamenu či papyrusu (scriptura), votkanie nite do tkaniny (textura) al. zafarbenie látky (tinctura). Vlastnícke právo nadobúdal vlastník hlavnej veci k takto pripojeným vedľajším veciam (accessio cedit rei principali), resp. vlastník nehnuteľnosti k pripojeným hnuteľným veciam (superficies solo cedit). V medzinárodnom práve akcesia.

V záväzkovom rímskom práve bolo prejavom accessio prevzatie zodpovednosti za cudzí dlh rukojemníkom v prípade, že ho dlžník nesplní, pri zachovaní akcesorického charakteru, t. j. prevzatie zodpovednosti predpokladalo existenciu hlavného záväzku, trvalo tak dlho, pokiaľ trval hlavný záväzok, a platilo len do výšky hlavného záväzku. Malo tri formy: sponsio, fidepromissio, fideiussio.

accessio cedit rei principali

accessio cedit rei principali [akcesijó cé- reí príncipálí; lat.], vedľajšia vec ustupuje hlavnej veci — pripojenie vedľajšej, dovtedy samostatnej veci k hlavnej veci s účinkami rozšírenia vlastníckeho práva (→ accessio) na vedľajšiu vec v prospech vlastníka hlavnej veci. Zásada rímskeho vecného práva prevzatá do moderných občianskych zákonníkov.

accessio possessionis

accessio possessionis [akcesijó -sijó-; lat.] — započítanie držby, doby právneho predchodcu; v poradí ďalší oprávnený držiteľ si môže započítať dobu držby, počas ktorej mal jeho právny predchodca vec (právo) taktiež nepretržite v oprávnenej držbe.

Acciaiuoliovci

Acciaiuoliovci (Acciaiuoli) [ača-] — taliansky bankársky rod pôvodom z Bergama, od 12. stor. sídliaci vo Florencii. Jeho členovia boli bankármi pápežov a kráľov (Eduarda III., Anjouovcov a i.) a ovládli obchod s textilom a obilím v juž. Taliansku. R. 1282 založili obchodnú spoločnosť s filiálkami v celej Európe, ktorá 1345 zbankrotovala a 1355 bola zrušená. Významní členovia: Angelo, 1298 Florencia – 4. 10. 1357 Neapol — biskup, najskôr pôsobil v Aquileii, 1342 – 55 vo Florencii, odkiaľ presídlil do kláštora Monte Cassino; Angelo, 15. 4. 1340 Florencia – 31. 5. 1408 Pisa — biskup, kardinál a pápežský legát, od 1405 vicekancelár rímskej kúrie; Donato, 1429 Florencia – 28. 8. 1478 Miláno — humanistický spisovateľ, prekladateľ a mediciovský diplomat, prekladal napr. diela Plutarcha a Aristotela, napísal životopis Hannibala, Karola Veľkého a i. Od 1473 gonfalonier vo Florencii; Niccolò, 12. 9. 1310 Castello di Montefugoni – 8. 11. 1365 Neapol — politik a neapolský bankár; Zanobi, 25. 5. 1461 Florencia – 27. 7. 1519 Rím — dominikán, prekladal diela cirkevných otcov, ako prefekt Vatikánskej apoštolskej knižnice (od 1518) zinventarizoval tajný pápežský archív.

Accius, Lucius

Accius [akci-], Lucius, genitív Accia, 170 pred n. l. Pisaurum – po 85 pred n. l. — dramatik z obdobia starého Ríma. Inšpiroval sa gréckou mytológiou, prepracúval aj hry Aischyla, Sofokla a Euripida. Napísal vyše 40 tragédií vyznačujúcich sa pátosom a rétorickosťou, väčšina z nich sú crepidaty, o. i. Atreus, Antigona, Medea, Bakchantky (Bacchae), Feničanky, (Phoenissae); z trójskeho cyklu Achilles, Astyanax, Hekaba (Hecuba), Trójanky (Troades) a i., ďalšie sú praetexty, napr. Brutus (uvedená 135 pred n. l. na triumfálnych Brutových hrách) a Decius (nazývaná aj Aeneades, opisujúca historickú udalosť z 3. samnitskej vojny, v ktorej sa 295 pred n. l. Decius Mus obetoval za vlasť). Zo všetkých tragédií sa zachovali len fragmenty.

acclusum

acclusum [aklúzum; lat.] — písomná príloha, ktorá niečo podrobnejšie vysvetľuje alebo dopĺňa.

accompagnato

accompagnato [akkompaňa-; lat.] — hud. so sprievodom; v latinskej barokovej opere spev sprevádzaný inštrumentálnym súborom na rozdiel od recitatívu secco, kde sa sprievod obmedzoval na generálny bas.

Accursius, Francesco

Accursius [akurzius], Francesco, aj Accorso, 1182 až 1191 Impruneta pri Florencii – 1260 až 1263 Bologna — taliansky právnik, profesor na univerzite v Bologni, posledný veľký glosátor, žiak Aza. Autor Riadnej glosy alebo Veľkej glosy (Glossa ordinaria, asi 1250 alebo 1235), systematickej zbierky približujúcej celý prínos školy glosátorov a obsahujúcej vyše 90-tis. glos. Jeho práca považovaná za definitívnu interpretáciu rímskeho práva bola pripojená k textom justiniánskej kodifikácie Corpus iuris civilis. Stala sa samostatným právnym prameňom a v mnohom ovplyvnila európsku právnu kultúru a jej kodifikácie.

ACE

ACE, angl. angiotensin converting enzyme — enzým premieňajúci (konvertujúci) angiotenzín. Lieky inhibujúce tento enzým sa využívajú pri liečbe srdcového zlyhania a hypertenzie.

acefálna larva

acefálna larva — larva s nezreteľnou hlavou zatiahnutou do prednej časti trupu. Má vyvinutý sekundárny ústny otvor, okolo ktorého sú háčikovité (druhotné) ústne orgány; typická pre väčšinu múch (→ strusky).

acefalus

acefalus [gr.] — nedokonale vyvinutý plod bez hlavy, zrastený s normálne vyvinutým jednovaječným dvojčaťom. Má rudimentárne vyvinutý krvný obeh a nedokonalé srdce, ktoré však môže aj chýbať. Je neschopný života, udržiavaný cirkuláciou krvi zdravého dvojčaťa.

Aceh

Aceh [aťeh] — autonómna provincia v Indonézii na severe Sumatry; 55 392 km2, 4,732 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Banda Aceh. Str. časť územia vypĺňajú vrchy (sopka Leuser, 3 404 m n. m.) pokryté tropickými lesmi poskytujúcimi vzácne tropické drevá. Na severovýchode a juhozápade pásmo pobrežných nížin s pestovaním ryže a i. tropických plodín, na severe pestovanie kokosovej palmy, na juhu plantáže kaučukovníka, ťažba ropy a zemného plynu. Riedko osídlený kraj. Obyvateľstvo tvoria okrem Acehov aj príslušníci národností Pediri, Gayo a Malajci (napospol moslimovia).

Okolo 1500 neveľké kráľovstvo, po páde Melaky centrum obchodu s korením. Po období bojov proti Portugalčanom a Johoru dosiahol Aceh v 1. pol. 17. stor. vrchol rozkvetu. Úsilie Holanďanov o jeho podmanenie vyvrcholilo acehskou vojnou (1873 – 1903), povstalecké hnutie proti holandskej nadvláde sa podarilo potlačiť až 1913. Od 1949 je Aceh provinciou v rámci indonézskej federácie.