Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 351 – 400 z celkového počtu 14537 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

abstrakcionizmus

abstrakcionizmus [lat.] — umelecký smer zobrazujúci námety nefiguratívnym spôsobom na rozdiel od figuratívnej metódy, ktorá uprednostňuje zobrazenie napodobňovaním znakov reálnych predmetov. Nefiguratívna tvorba oddeľuje prvky od vnímania, ktoré je ich zdrojom; využíva zväčša geometrické alebo fantazijné znaky; v umení abstraktné a neabstraktné vždy koexistujú. Ako osobitný umelecký smer sa abstrakcionizmus rozvinul zač. 20. stor. vo výtvarnom umení, hudbe, poézii a balete (→ abstraktná poézia, → abstraktný balet, → abstraktné výtvarné umenie, → absolútna maľba, → absolútna hudba, → absolútna poézia).

abstrakt

abstrakt [lat.] — druh abstrahovaním skráteného, zredukovaného textu; krátka výstižná charakteristika obsahu dokumentu, ktorá zachováva jeho tematické a štýlové vlastnosti. Podľa možnosti obsahuje kvalitatívnu a kvantitatívnu informáciu obsiahnutú v pôvodnom texte. Pojem abstrakt by sa nemal zamieňať s anotáciou, ktorá s ním úzko súvisí, má však určité znaky odlišnosti.

abstraktná poézia

abstraktná poézia — typ modernej bezpredmetnej a významovej logickosti zbavenej poézie, ktorá si vytvára vlastný jazyk vybudovaný na zvukových vlastnostiach. Estetický zážitok nemajú vyvolávať slová a vety s konkrétnym významom, ale skladba foném a ich zvukové usporiadanie. Abstraktná poézia vychádza z dadaizmu a z ruského kubofuturizmu. Inšpirovala sa ľudovou slovesnosťou a literatúrou pre deti, v ktorej sa vyskytujú slová lexikálne neurčitého, zvukovo asociatívneho významu evokujúceho zmyslovú konkrétnosť. V niektorých západných literatúrach ožila po 2. svetovej vojne v lettrizme a v konkrétnej poézii, dokonca aj v počítačových textoch. V slovenskej literatúre mala k tejto poetike blízko poézia S. B. Hroboňa.

abstraktná syntéza logického obvodu

abstraktná syntéza logického obvoduinform. proces získavania formálneho opisu správania navrhovaného logického obvodu (napr. vo forme boolovských funkcií, automatu, VHDL ap.) zo slovného opisu správania v prirodzenom jazyku.

abstraktný

abstraktný [lat.] — neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu ku skutočnosti; myšlienkový, pojmový, nenázorný. Opak: konkrétny.

abstraktný balet

abstraktný balet, aj absolútny balet — nedejový balet vytvorený výlučne prostriedkami choreografie. Na rozdiel od ballet d’action tanečník nestvárňuje rolu, ale prostredníctvom choreografie pohybom interpretuje hudbu. Abstraktný balet vznikol začiatkom 20. stor. z tradície divertissementu, za prvý abstraktný balet v histórii sa pokladá balet Les Sylphides (resp. Chopiniana, 1907) v choreografii M. M. Fokina.

abstraktný expresionizmus

abstraktný expresionizmus — hnutie vo výtvarnom umení (najmä v maliarstve) v USA v 40. – 50. rokoch 20. stor., niekedy označované aj ako newyorská škola (predstavitelia abstraktného expresionizmu pôsobili najmä v New Yorku) al. akčná maľba. Vzniklo v 2. pol. 40. rokov 20. stor. a rozvíjalo sa zároveň s európskou abstrakciou (informel, tašizmus). Ide o prvý špecificky americký štýl výtvarného umenia, ktorý získal medzinárodnú reputáciu a vplyv. Termín abstraktný expresionizmus bol použitý 1929 v súvislosti s tvorbou V. Kandinského. Maliari, ktorí sa k abstraktnému expresionizmu priraďujú, nevytvorili jednotný maliarsky štýl, ich prístupy k maľbe sa vyznačujú rôznorodosťou (od malieb J. Pollocka vytvorených technikou drippingu cez silno zdeformované fragmenty ľudských postáv W. de Kooninga po farebné plochy M. Rothka). Spájal ich záujem o abstraktné formy, ktorými sa usilovali vyjadriť svoje osobné (individuálne), silné, emočné al. expresívne obsahy, pričom dôraz kládli i na fyzický akt maľby. Charakteristická je pre nich spontánnosť, akt maľovania je stotožnený s existenciálnou drámou. Predstavitelia abstraktného expresionizmu nadviazali na európske avantgardné smery, napr. na kubizmus (osobitne na analytický kubizmus; A. Gorky), ale najmä na surrealizmus, v ktorom významnú úlohu zohrával prvok improvizácie a náhody (psychický automatizmus a voľne plynúce línie). Významný vplyv na nich malo aj mexické umenie a umenie severoamerických Indiánov, ale aj štúdium antropológie, diel C. G. Junga, mytológie a indiánskych rituálov. K najvýznamnejším predstaviteľom abstraktného expresionizmu patrili J. Pollock, ktorý nadviazal na maliarsku techniku používanú H. Hofmannom (rozlievanie a striekanie farby na plátne) a po 1947 ju postupne doviedol k jej maximálnym výrazovým možnostiam (dripping), A. Gorky, H. Hofmann, W. de Kooning, F. R. Kline, M. Tobey a i. Abstraktný expresionizmus ovplyvnil aj súdobé americké sochárstvo a fotografiu. Druhá generácia newyorskej školy (M. Rothko, B. Newman, C. Still) odmietla dramatické gestá a priklonila sa k tzv. maľbe farebných plôch (Colour Field Painting).

abstraktný tanec

abstraktný tanec — forma tanca v 20. rokoch 20. stor., ktorá sa spája s menom maliara, tanečného a divadelného teoretika a scénografa O. Schlemmera. Jeho Abstrakter Tanz je charakterizovaný výtvarným videním a vizualizáciou tanečného pohybu. Vzťah figúra – pohyb – priestor bol scénicky realizovaný v diele Triadický balet (Triadische Ballett, 1922).

abstraktný typ údajov

abstraktný typ údajovinform. typ údajov opísaný ako množina objektov a množina operácií nad nimi, pričom pri opise sa nehľadí na možný spôsob zápisu (reprezentácie) údajov v počítači ani na možný spôsob implementácie operácií nad nimi. Pri formálnom definovaní sa uvažuje množina druhov (z ktorých jeden označuje opisovaný abstraktný typ údajov), množina operácií nad druhmi a množina axióm. Množina druhov a množina operácií tvoria signatúru abstraktného typu údajov. Axiómy vymedzujú sémantiku operácií.

abstraktum

abstraktum [lat.], množné číslo abstraktá — 1. niečo nehmotné, nezodpovedajúce skutočnosti, fikcia; to, čo je získané abstrakciou. Opak: konkrétum; 2. jaz. podstatné meno pomenúvajúce nehmotný (abstraktný) jav, napr. rozum, cit, dobrotu, možnosť.

absurdita

absurdita [lat.] — nezmyselnosť, to, čo odporuje logickým zákonom, logická spornosť, logická nemožnosť;

1. estet. označenie diel, ktoré využívajú vnútorne rozporné javy ako inšpiráciu na vyjadrenie určitej umeleckej myšlienky. Absurdita nie je estetická kategória, často sa však spája s kategóriami komična alebo tragična;

2. filoz. v existencialistickej filozofii označenie sveta zbaveného významu a zmyslu alebo sveta, ktorého význam sa chápe ako vnútorne rozporný;

3. log. pri deduktívnom postupe pravidlo reductio ad absurdum (dovedenie k absurdnému, k nemožnému), ktoré odhalením spornosti medzi dôsledkami nejakého predpokladu (tvrdenia) vyvracia tento predpoklad (tvrdenie).

absurdná dráma

absurdná dráma, absurdné divadlo — dramatický text porušujúci tradičnú významovú a formálnu štruktúru (postupy) divadelnej hry v klasickom chápaní. Absurdná dráma je polytematická, nemá súvislý dej, chýba v nej motivácia (počnúc zápletkou a končiac rozuzlením) i akákoľvek charakterizácia postáv (historická, spoločenská). Devalváciou svojej komunikatívnej funkcie (dlhými bezobsažnými monológmi, prázdnymi frázami, chaotickými slovnými nezmyslami ap.) v nej dokonca stráca svoj význam aj jazyk. K najvýznamnejším predstaviteľom patria S. Beckett, E. Ionesco, A. Adamov, H. Pinter, T. Stoppard, E. Albee, S. Mrožek a i. V hodnotovom jadre slovenskej dramatickej tvorby nevznikli texty, ktoré možno jednoznačne priradiť k absurdnej dráme. Známe sú najmä absurdné humoresky M. Lasicu a J. Satinského (Nečakanie na Godota, 1969), v ktorých autori popierajú zaužívané formy vtipu.

absurdný

absurdný [lat.] — nezmyselný, protirečiaci skutočnosti, nemysliteľný, hlúpy; nevhodný.

Abú

Abú — najvyššia skupina v horskom pásme Arávalí v Indii v juž. časti členského štátu Radžastan. Patrí ku geologicky najstarším oblastiam štátu. Staré kryštalické jadro často preniká až na povrch. Najvyšší vrch Gurušikhar, 1 721 m n. m. (hoci leží v suchej oblasti, ročný úhrn zrážok dosahuje až 1 640 mm).

ABU

ABU, angl. Asia-Pacific Broadcasting Union, Ázijsko-tichomorská rozhlasová únia — medzinárodná organizácia združujúca národné rozhlasové a televízne organizácie ázijských krajín a koordinujúca ich spoluprácu v oblasti programu, techniky ap. Založená 1964, sídli v Kuala Lumpure (Malajzia).

Abú Bakr

Abú Bakr, 573 Mekka – 22. 8. 634 Medina — prvý legitímny arabský kalif (632 – 634), jeden z najstarších prívržencov Mohameda (otec Mohamedovej obľúbenej manželky Ajše). Upevnil pozície islamu v Arábii, jeho vojská prenikli do Sýrie a Iraku, kde dosiahli prvé víťazstvá nad Byzantíncami (júl 634 pri Adžnádajne).

Abú Ghuráb

Abú Ghuráb — archeologická lokalita v Egypte asi 10 km juhozápadne od Gízy. Výskumy Nemeckej orientálnej spoločnosti tam koncom 19. stor. odhalili zvyšky monumentálneho slnečného chrámu Šesepibre, ktorý dal postaviť panovník 5. dynastie Niuserre. Chrám sa skladal z údolného chrámu, zo vzostupnej cesty a zádušného chrámu. V okolí údolného chrámu nachádzajúceho sa na rozhraní úrodnej pôdy a púšte sa rozprestierala rozľahlá sídlisková aglomerácia. Vzostupná cesta, ktorá pokračovala juhozápadným smerom do púšte, sa napájala na vých. ohradný múr zádušného chrámu obdĺžnikového pôdorysu. V záp. časti chrámu bol mohutný podstavec so žulovým obložením, na ktorom stál vysoký obelisk vybudovaný z vápencových blokov. Na vých. úpätí podstavca sa dodnes nachádza monumentálny alabastrový oltár, ktorého strany imitujú hieroglyf hetep a ktorý je orientovaný na štyri svetové strany. Na juž. úpätí podstavca stála pôvodne kaplnka, ktorej steny boli zdobené hieroglyfickými textami a reliéfmi (o. i. torzo scény obradu napínania lana, ktoré patrilo k zakladaciemu rituálu vykonávanému na začiatku každej nábožensky významnej stavby). V podstavci viedla k obelisku chodba s úzkym schodiskom, ktorej steny boli tiež zdobené reliéfmi (scény sviatku sed, ročné obdobia a i.). Vo vých. časti nádvoria chrámu boli umiestnené kruhové bazény používané pri kultových obradoch, juž. od neho bola objavená vých.-záp. orientovaná štruktúra zo sušených tehál v tvare lode, ktorá zrejme predstavovala jednu z posvätných slnečných bárok boha Re.

Abú Hámid al-Gharnátí

Abú Hámid al-Gharnátí, 1080 – 1170 — arabský geograf a cestovateľ pôvodom z andalúzskej Granady. Jeden z najväčších stredovekých cestovateľov po arabskom i nearabskom svete. Ako 51-ročný prešiel cez Kaukaz do povodia rieky Volga a k Aralskému jazeru, kde zhromaždil správy o dovtedy málo známych národoch. Krátko žil aj v Uhorsku, Damasku a Iraku. Napísal kozmografiu Dar srdciam (Tuhfat al-albáb).

Abú Hanífa

Abú Hanífa, 699 Kúfa – 767 Bagdad — islamský učenec, zakladateľ hanafíovskej právnej školy (hanafíovského mazhabu), jedného zo štyroch právnych smerov sunnitského islamu. Pomerne liberálny hanafíovský mazhab sa uplatnil na arabskom východe a v Osmanskej ríši.

Abu l-Abbás

Abu l-Abbás, ? – jún 754 Anbar, Irak — prvý arabský kalif (od 749), zakladateľ dynastie Abbásovcov; pretože dal vyvraždiť všetkých príslušníkov zvrhnutej dynastie Umajjovcov (okrem Abdarrahmána I.), nazývaný As-Saffáh (Krviprelievač).

Abuja

Abuja [-dža] — hlavné mesto Nigérie sev. od ústia Benue do Nigeru, administratívne stredisko federálneho teritória Federal Capital Territory; 1,236 mil. obyvateľov, aglomerácia 2,440 mil. obyvateľov (2011). Založené 1828, od 1983 budované ako budúce hlavné mesto krajiny, ktoré tam bolo formálne prenesené 12. 12. 1991 z Lagosu.

Abú Kámil Šudžá

Abú Kámil Šudžá, ibn Aslam ibn Muhammad al-Hásib al-Misrí, okolo 850 – okolo 930 — arabský matematik pôsobiaci v Egypte. Vynikol v algebre a geometrii. V algebraickom traktáte Kniha o algebre (Kitáb al-džabr va l-muqábala) rozvíja geometrickú algebru a posilňuje aritmetizáciu riešenia rovníc, v diele Kniha o meraní a geometrii (Kitáb al-misáha va l-handasa) sa zaoberal numerickými vzťahmi medzi prvkami v pravidelnom päťuholníku a desaťuholníku.

Abú Kir

Abú Kir, Abú Qír — rybárska dedina a letovisko na stredomorskom pobreží Egypta severovýchodne od Alexandrie. V zálive Abú Kir 1. 8. 1798 zničil britský admirál H. Nelson početne silnejšiu francúzsku flotilu, ktorá mala kryť egyptskú expedíciu Napoleona I. Bonaparta. Týmto víťazstvom dosiahlo Spojené kráľovstvo námornú prevahu v Stredomorí. V pozemnej bitke pri Abú Kire 25. 7. 1799 porazil Napoleon I. Bonaparte turecké vojská bojujúce na strane Spojeného kráľovstva. Britské jednotky pod velením generála R. Abercrombyho sa 8. 3. 1801 vylodili pri Abú Kire a 21. 3. porazili zvyšky francúzskej expedičnej armády.

Abuladze, Tengiz Jevgenievič

Abuladze, Tengiz Jevgenievič, 31. 1. 1924 Kutaisi – 6. 3. 1994 Tbilisi — gruzínsky filmový režisér a scenárista. Námety čerpal z gruzínskej literatúry, histórie a kresťanských tradícií, nakrúcal filozoficko-metaforické filmy o pravde a svedomí, o cti, hrdinstve a ľudskom utrpení. Zaujal už hraným debutom Somárik (Lurdža Magdany, 1955, spolu s Rezom Čcheidzem, *1926, †2015), ktorý sa stal v histórii gruzínskej kinematografie prelomovým dielom. Medzinárodný úspech dosiahol voľne koncipovanou filmovou trilógiou Prosba (Moľba, 1968), Strom prianí (Natvris khe, 1976) a Pokánie (Monanieba, 1984) o nevinných ľuďoch trpiacich pre politické či náboženské presvedčenie. Z ďalších filmov: Cudzie deti (Čužie deti, 1958), Babička a ja (Ja, babuška, Iliko i Illarion, 1963), Náhrdelník pre moju milú (Ožerelie dľa mojej ľubimoj, 1972).

Abu l’-Alá’ al-Ma’arrí

Abu l’-Alá’ al-Ma’arrí, 26. 12. 973 Ma’arrat an-Nu’mán, Sýria – 10. alebo 21. 5. 1057 tamže — arabský básnik a filozof, predstaviteľ mysliteľskej poézie v období vlády Abbásovcov. V detstve oslepol. V jeho básňach, napr. Nutnosť, ktorá nie je nutná (Luzúm má lá jalzam), zaznieva pesimizmus i kritika spoločnosti. Vrchol skepsy a voľnomyšlienkarstva dosiahol v Posolstve o odpustení (Risálat al-gufrán), v ktorom parodoval islamské predstavy o druhom svete, spis Kniha kapitol a koncových rýmov (Al-Fasúl va ’l-gáját) bol považovaný za blasfémiu Koránu.

Abulchair

Abulchair, Abu’-Khair, 1412 – 1468 — uzbecký chán (od 1428) z panovníckej dynastie Šajbáníovcov, Džučiho vnuk. Vybudoval rozsiahly štát od Sibíri až po rieku Syrdarja, pod svojou vládou zjednotil Uzbekov, Kypčakov a ďalšie kočovné kmene. Okolo 1463 – 64 utrpel porážku od Kalmykov. Po jeho smrti sa štát Uzbekov rozpadol.

abúlia

abúlia [gr.], abulia

1. všeobecne nedostatok vôle;

2. psychol. znížená schopnosť iniciovať konanie, chorobná nerozhodnosť, ľahostajnosť k dôsledkom vlastnej činnosti, pri duševných chorobách až zánik, strata vôle a vôľového zamerania (snahy o niečo). Spravidla syndróm niektorých psychických porúch.

Abú Ma’šar, Dža’far ibn Muhammad al-Balchí

Abú Ma’šar, Dža’far ibn Muhammad al-Balchí, lat. Albumasar, 787 Balch, Afganistan – 886 Vásit, Irak — arabský astronóm a astrológ pôsobiaci na dvore kalifov v Bagdade. Jeho knihy O veľkých konjunkciách (De magnis coniunctionibus, 1489) a Úvod do astronómie (Introductorium in astronomiam Albumasaris, 1489, 1495) sa už v 11. a 12. stor. rozšírili do Európy, neskôr vyšli tlačou v latinských prekladoch.

Abú Muslim al-Churásání

Abú Muslim al-Churásání, asi 727 – február 755 — vodca povstania v Chorásáne (746 – 749), ktoré zvrhlo Umajjovcov a nastolilo vládu Abbásovcov. Od 750 miestodržiteľ v Chorásáne. Jeho stúpenci ho považovali za kalifa, preto ho kalif al-Mansúr dal zavraždiť.

abundancia

abundancia [lat.] — početnosť; počet jedincov rastlinného alebo živočíšneho druhu (rodu alebo čeľade) na jednotku plochy alebo objemu, napr. počet bukov lesných na 1 km2, počet dafnií v 1 m3 vody.

abundančná dynamika

abundančná dynamika — zmeny početnosti populácie, ktoré sú dôsledkom rozdielu jej rastu a úbytku.

Abú Nuvás

Abú Nuvás, al-Hasan ibn Háni’ al-Hakamí, 756 alebo 762 Ahváz, Irán – 813 alebo 815 asi Bagdad — najznámejší arabský básnik abbásovských čias. Žil v Basre, neskôr v Bagdade. Pestoval všetky tradične žánre, písal však najmä pijanskú, ľúbostnú a loveckú poéziu; tradičný začiatok arabskej ódy (→ kasída) nahradil ľúbostnou lyrikou. Žil výstredným životom, stolovník kalifov (o. i. Hárúna ar-Rašída), hrdina rozprávok Tisíc a jedna noc; ako starec sa oddal zbožnosti.

abura

abura, aj bahia, subaha, elilom, maza, vuku, mujiwa — mäkké svetlohnedé až červenkastohnedé drevo z tropických stromov Mitragyna ciliata a Mitragyna stipulosa z čeľade marenovité pochádzajúce zo záp. Afriky (Gabon, Pobrežie Slonoviny), hustota 460 – 480 kg/m3. Má širokú beľ, nevýraznú textúru, je málo odolné proti hnilobe; dobre sa suší a opracúva. Používa sa na výrobu podláh, dvier, dýh ap.

Abú Rawáš

Abú Rawáš — archeologická lokalita na záp. brehu Nílu asi 10 km severne od Gízy. Dominujú jej zvyšky hrobového komplexu tretieho panovníka 4. dynastie Radžedefa nachádzajúce na najsevernejšom okraji kráľovského pohrebiska (tzv. mennoferská nekropola panovníkov Starej ríše). Pri severových. rohu pyramídy (predpokladá sa, že nebola nikdy dokončená) boli v ruinách zádušného chrámu objavené fragmenty sôch Radžedefa a príslušníkov kráľovskej rodiny. Pri jej juhozáp. rohu ležia zvyšky satelitnej pyramídy, pred jej vých. stenou, južne od zádušného chrámu, sa nachádza severo-južne orientovaná jama na pohrebný čln. Celý hrobový komplex bol obklopený ohradným múrom s oblými rohmi, ktorého zvyšky sa našli v severozáp. časti. V okolí komplexu sú hrobky súkromných osôb pochádzajúce z 3. tisícročia pred n. l.

ab Urbe condita

ab Urbe condita [konditá; lat.], a. U. c., ab U. c. — od založenia mesta (Ríma). Letopočet v Ríme mal svoj začiatok v roku založenia mesta 753 pred n. l.

Abúsír

Abúsír, gr. Busiris — archeologická lokalita na záp. brehu Nílu asi 25 km juhozáp. od Káhiry predstavujúca rozľahlé pohrebisko Starej ríše s kráľovskými a súkromnými hrobkami. Na práce nemeckých egyptológov zo začiatku 20. stor. nadviazali v 60. rokoch výskumy Čs. (dnes Českého) egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktoré pokračujú dodnes. Na sev. hraniciach sa rozkladajú zvyšky slnečného chrámu postaveného prvým panovníkom 5. dynastie Weserkafom. Abúsíru dominujú pyramídy panovníkov Sahureho, Neferirkareho a Niuserreho z 5. dynastie. Južne a juhozápadne od Neferirkareho pyramídy sa nachádza pyramídový komplex jeho manželky Chentkaus II. a nedokončená pyramída kráľa Raneferefa. V okolí kráľovských pyramíd sú hrobky príslušníkov kráľovských rodín a vysokých štátnych úradníkov, ku ktorým patrí aj hrobka vezíra a Niuserreho zaťa Ptahšepsesa. Súkromné hrobky typu mastaby siahajú až k juž. hraniciam Abúsíru so Sakkárou. Juhozápadne od Raneferefovej nedokončenej pyramídy je skupina šachtových hrobov, ktoré pochádzajú z 26. – 27. dynastie. Z nich sa dosiaľ podarilo preskúmať hrobku Udžahorresneta a Iufaa.

abusus non tollit usum

abusus non tollit usum [abúzus nón úzum; lat.] — zneužívanie neruší právo užívania; rímska právna zásada: tým, že je určitý právny poriadok zneužívaný, ešte nestráca platnosť.

Abú Tammám

Abú Tammám, Habíb ibn Aus, 804 alebo 806 Džásim, Sýria – 29. 8. 846 Mosul, Irak — arabský básnik. Písal ódy, v ktorých oslavoval víťazstvá Arabov nad Byzantíncami a odpadlíkmi, ľúbostné básne a asketickú poéziu (zuhdíját). Vynikol ako zostavovateľ básnických antológií. Najznámejšia je jeho Kniha odvahy (Kitáb al-Hamása) obsahujúca ukážky z tvorby 570 predislamských a ranoislamských básnikov.

Abú Zabí

Abú Zabí, arabsky Abú Dhabi — najväčší emirát Spojených arabských emirátov; 73 548 km2, 2,657 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Abú Zabí. Rozprestiera sa v severových. časti Arabského polostrova pri pobreží Perzského zálivu od polostrova Katar po sev. výbežok Ománu. Súčasťou Abú Zabí je viacero malých ostrovov. Územie vypĺňa púšť Rub al-Chálí, pri pobreží rovinný reliéf, smerom do vnútrozemia výšky stúpajú do 150 m n. m. Suché tropické podnebie s nepatrným množstvom zrážok. Značné zásoby ropy (vyše 2,8 mld. ton), ťažba dosahuje ročne niekoľko desiatok mil. ton. Rozvinutý ťažobný, petrochemický, chemický (výroba priemyselných hnojív) a cementársky priemysel; odsoľovanie morskej vody. V oázach (al-Dživa, al-Burajmi) pestovanie datlí, pšenice, prosa, tabaku, ciroku, zeleniny. Pri pobreží lov perál a rybolov. Cestné spojenie s Katarom a Dubajom, diaľnica z mesta Abú Zabí do al-Ajnu, najväčšie námorné prístavy v meste Abú Zabí a na ostrove Das, medzinárodné letisko v meste Abú Zabí.

Abú Zabí

Abú Zabí, arab. Abú Dhabi — hlavné mesto a prístavné mesto Spojených arabských emirátov, administratívne stredisko emirátu Abú Zabí; 1,146 mil. obyvateľov (2014). Politické, priemyselné, obchodné a kultúrne centrum. Priemysel petrochemický (rafinéria ropy), cementársky. Medzinárodné letisko. Osídlenie pred 1762, začiatkom 20. stor. 6-tis. obyvateľov (obchod, lov perál). Po 1962 rozvoj a intenzívna výstavba mesta v modernom štýle (množstvo mrakodrapov) v dôsledku ťažby ropy v emirátoch. Veľká mešita šejka Zajda (1996 – 2007), výstavné centrum (2007), galérie (Louvre Abú Zabí, 2017, architekt J. Nouvel).

abúzus

abúzus [lat.] —

1. zneužívanie;

2. nadmerné (často návykové) požívanie látok (napríklad alkoholu, nikotínu, kávy, liečiv) škodlivých pre ľudský organizmus.

Abwehr

Abwehr [-vér; nem.] — nemecká vojenská spravodajská služba, od 1944 súčasť Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti, 1935 – 44 bol jej náčelníkom admirál W. Canaris. Plnila najmä úlohy vojenskej rozviedky a kontrarozviedky na fronte, v prifrontovom pásme a v zázemí. Na území Slovenska, Čiech a Moravy aktívne pracovala počas 2. svet. vojny prostredníctvom rozvetvených agentúrnych sietí proti domácemu protifašistickému odbojovému hnutiu. Na Slovensku mala úradovne v Prešove, Poprade, Kežmarku, Ružomberku, Zvolene, Banskej Bystrici, Nitre a Bratislave. Všetky podliehali služobni Juh-Východ so sídlom vo Viedni, od februára 1945 nemeckej bezpečnostnej polícii Sicherheitspolizei v Bratislave, úzko spolupracovali aj s ďalšími pobočkami najmä v Prahe, Brne a Ostrave. Najviac agentov a spolupracovníkov na Slovensku mali v zbrojárskych závodoch.

Abwehrgruppe 218

Abwehrgruppe 218 [-vér-; nem.] — od septembra 1944 do apríla 1945 najaktívnejšia a najnebezpečnejšia nemecká protipartizánska jednotka na Slovensku s krycím názvom Edelweiss (Plesnivec). Veliteľom 300-členného útvaru bol major E. von Thun-Hohenstein, veliteľom 130-členného slovenského oddielu Ladislav Nižňanský (*1917, †2011). Zo sídla v Kremnici podnikla jednotka okolo 50 represívnych akcií na str. a záp. Slovensko, pri ktorých zavraždila vyše 300 obyvateľov a asi 600 zajatcov odovzdala Nemcom.

ABWT

ABWT [ej bí dabljú tí], angl. actual gross weight — označenie skutočnej brutto registrovanej tony (BRT).

Abydos

Abydos [gr.], egypt. Abdžu, arab. Arába el-Madfúna — rozľahlá archeologická lokalita v Hornom Egypte na záp. brehu Nílu. V sev. časti nazývanej Kóm es Sultán sa nachádzajú zvyšky mestského osídlenia pochádzajúce z ranodynastického obdobia. Bol tam postavený chrám zasvätený bohovi Chentejimentejuovi (aj Chontamentej), ktorý neskôr splynul s bohom Usirom. V priestoroch chrámu boli objavené početné stély s kráľovskými dekrétmi a výsadami. Vďaka Usirovmu kultu sa Abydos stal významným náboženským a pútnickým centrom celého Egypta, preto jeho územie pokrývajú hrobky od preddynastického až po koptské obdobie. V oblasti Umm el-Káb sa nachádzajú zvyšky hrobiek kráľov z 1. a 2. dynastie; najnovšie výskumy tam však objavili doklady o kráľoch pochádzajúcich z ešte staršieho obdobia, zaradených k tzv. dynastii 0. Hrobky ranodynastických kráľov sa skladali z jednoduchej vymurovanej pohrebnej komory zastrešenej brvnami. Nadzemné časti sa nezachovali, predpokladá sa však, že ich tvorili násypy piesku ohradeného postrannými múrmi. Kráľovské hrobky boli obklopené ohradným múrom a vedľajšími hrobkami a predpokladá sa, že s nimi boli funkčne spojené rozľahlé tehlové stavby v severnej časti Abyda, v súčasnosti nazývanej Šunet el-Zebíb. Od Str. ríše si egyptskí panovníci stavali v Abyde kenotafy. Z nich najznámejší a najvýznamnejší je tzv. Memnonion Setchiho I., ktorý dokončil jeho syn a následník Ramesse II. Z priestorov tohto chrámu pochádza zoznam egyptských panovníkov od najstaršieho obdobia do 19. dynastie, jeden z mála vzácnych písomných prameňov k chronológii egyptských dejín. Severozáp. od chrámu Setchiho I. sú zvyšky kenotafu Ramesseho II.

Abydos

Abydos — antické maloázijské prístavné mesto na najužšom mieste Hellespontu (Dardanely). Založené okolo 700 pred n. l. Známe mostom, ktorý tam dal 480 pred n. l. vybudovať Xerxés, 334 pred n. l. tadiaľ prechádzal Alexander III. Veľký, v 14. stor. ho zničili Turci. Podľa antických bájí žil v Abyde Leandros (→ Hero a Leandros).