Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 14537 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Abrahamowiczová, Danuta

Abrahamowiczová [-čo-] (Abrahamowicz), Danuta, 18. 1. 1937 Kurhany, oblasť Rivne, Ukrajina – 27. 3. 1995 Krakov, Poľsko — poľská prekladateľka a slovakistka. Venovala sa publicistickej a výskumnej práci v oblasti poľsko-slovenských literárnych vzťahov a do poľštiny prekladala slovenskú prózu a poéziu. Spoluautorka Malého slovensko-poľského a poľsko-slovenského slovníka (2 zv., 1994).

Abrahams, Israel

Abrahams [ejbrehems], Israel, 26. 11. 1858 Londýn – 6. 10. 1925 Cambridge — anglický židovský učenec a učiteľ. Vodca liberálneho judaizmu v Spojenom kráľovstve. Najvýznamnejšie dielo: Židovský život v stredoveku (Jewish Life in the Middle Ages, 1896).

Abrahams, Peter

Abrahams [ejbrehems], Peter (Henry), aj Abrahams Deras, 19. 3. 1919 Vrededorp, dnes súčasť Johannesburgu – 18. 1. 2017 Rock Hall, Jamajka — juhoafrický spisovateľ a esejista píšuci po anglicky. R. 1939 opustil Juž. Afriku, od 1956 žil na Jamajke. Dej väčšiny jeho románov sa odohráva v Juž. Afrike. V zbierke poviedok Čierny odkaz (Dark Testament, 1942) a v románoch Pieseň o meste (Song of the City, 1945), Čierny zlatokop (Mine Boy, 1946), Cesta búrky (Path of the Thunder, 1948; slov. 1959) a Ich vlastná noc (A Night of Their Own, 1965; slov. 1976) protestuje proti rasovému útlaku a diskriminácii a vykresľuje spoločný boj Indov a Afričanov proti apartheidu. Ďalšie diela: autobiografia Hovor, sloboda (Tell, Freedom, 1954), politické eseje o situácii v Juž. Afrike vo forme sprievodcu Návrat do Goli (Return to Goli, 1953), historický román Divý výboj (Wild Conquest, 1951), romány Veniec pre Udoma (A Wreath for Udomo, 1956) o pomeroch v súčasnej Afrike a Tento ostrov teraz (This Island Now, 1966), ktorého dej sa odohráva na Jamajke.

abrakadabra

abrakadabra — magické slovo známe už od 3. stor., v stredoveku sa mu pripisovala magická sila (nápis na amuletoch); podobne → abraxas.

Abramová

Abramová — obec v okrese Turčianske Teplice v Žilinskom kraji v juhozáp. časti Turčianskej kotliny na úpätí Malej Fatry, 500 m n. m.; 191 obyvateľov (2015); miestne časti: Abramová, Laclavá, Polerieka.

Písomne doložená 1404 ako Abrahamfalva, 1419 Abramfalua, Abrahamfalua, v 15. stor. Polereka vulgo Abrahamova vez, 1736 Abraham falva Slauis Abrahamová, 1773 Abrahamfalva, Abranowa, 1786 Abrahámfalva, Abranowa, 1808 Ábrahámfalva, Abrahámowa, 1863 – 1907 Ábrahámfalu, 1913 Turócábrahámfalva, 1920 Abramová.

R. 1951 k nej bola pričlenená obec Laclavá (písomne doložená 1401 ako Laczloufalua, 1404 Laszlofalva, 1773 Laszlófalva, Laczlawá, 1786 Laszfalwa, Laczlawa, 1808 Lászlófalva, Laszlova, 1863 – 1907 Lászlófalu, 1913 Lászlófalva, 1920 – 51 Laclavá) a 1991 obec Polerieka (písomne doložená 1360 ako de Poreycha, 1361 Paralaka, 1363 Proloeka, 1773 Polerjeka, 1786 Polerieka, 1808 Polereka, Poleriéka, Poleřeka, 1863 Polerjeka, 1873 Polerieka, 1877 – 82 Polerjéka, 1888 Polerieka, 1892 – 1907 Polerjeka, 1913 Mezőpatak, 1920 – 91 Polerieka).

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a povozníctvom. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Kozmu a Damiána (1375, prevažne s barokovým interiérom, veža z 1927), renesančná kúria z 2. pol. 17. stor., klasicistická kúria z 1. pol. 19. stor.

Abramov, Fiodor Alexandrovič

Abramov, Fiodor Alexandrovič, 29. 2. 1920 Verkola, Archangeľská oblasť – 14. 5. 1983 Leningrad, dnes Petrohrad — ruský spisovateľ a literárny vedec, predstaviteľ tzv. dedinskej prózy. Autor románov z prostredia sev. ruského vidieka v období 2. svet. vojny a povojnového vývinu Ruska. Debut Bratia a sestry (Bratia i siostry, 1958) sa stal prvou časťou románovej tetralógie Priaslinovci (Priasliny, 1974), ďalšie časti sú Dve zimy a tri letá (Dve zimy i tri leta, 1968; slov. 1979), Cesty a rázcestia (Puti – pereputia, 1974; slov. 1979) a Dom (Dom, 1978; slov. 1982) . Problematike vidieckeho života sú venované i novelistické práce Bez otca (Bezotcovščina, 1961; slov. 1962), Drevené kone (Dereviannyje koni, 1972) a Posledná poľovačka (Posledňaja ochota, 1973).

Abranovce

Abranovce — obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji v sev. časti Košickej kotliny na záp. svahu Slanských vrchov, 475 m n. m.; 644 obyvateľov (2015). Písomne doložená 1320 ako Abram, 1431 Abran, Kysabran, Naghabran, 1773 Abrahány, Abrahanowcze, 1786 Abrahany, Abrahamowcze, 1808 Abrány, Abrányfalva, Abrany, Abranowce, Obranowce, 1863 – 1913 Ábrány, 1920 Abranovce. Obyvatelia sa zaoberali prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Klasicistický gréckokatolícky Chrám narodenia presvätej Bohorodičky (1868).

Ábrányi, Emil

Ábrányi [-ni], Emil, 22. 9. 1882 Budapešť – 11. 2. 1970 tamže — maďarský skladateľ a dirigent. Po štúdiách v Lipsku u A. Nikischa od 1907 dvorný dirigent v Hannoveri, od 1919 riaditeľ Národnej opery a od 1921 riaditeľ Štatneho divadla v Budapešti, 1922 založil a viedol Budapeštiansky symfonický orchester. Autor opier Monna Vanna (1907), Paolo und Francesca (1912), Don Quijote (1917) a i.

Ábrányi, Kornél

Ábrányi [-ni], Kornél, 15. 10. 1822 Szent Györgyi-Ábráni, dnes súčasť Nyírábrány – 20. 12. 1903 Budapešť — maďarský klavirista, skladateľ a publicista. Žiak F. Chopina, F. Kalkbrennera a J. F. Halévyho. R. 1860 s Mihályom Mosonyim (*1815, †1870) a Gyulom Rózsavölgyim (*1822, †1861) založil prvý maďarský hudobný časopis Zenészeti Lapok, ktorý do 1876 aj redigoval. Písal štúdie z oblasti hudobnej estetiky a maďarskej hudby, autor Učebnice harmónie (1874) a všeobecných Dejín hudby (1886), prekladateľ operných libriet.

abrázia

abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

abrázna jaskyňa

abrázna jaskyňa, príbojová jaskyňa — jaskyňa vytvorená abráznou činnosťou morských vĺn na pobreží. Pri náraze vĺn na skalnaté polostrovy, mysy a ostrovy sa selektívnou eróziou vypreparujú tvrdé a odolné pásy, ktorých vymieľaním sa tvoria jaskyne. Horninové previsy nad stropom jaskýň sa často rúcajú a vzniká strmý pobrežný zráz. Typickou abráznou jaskyňou je Azúrová jaskyňa (Grotta Azzurra) na ostrove Capri.

abrázna plošina

abrázna plošina, príbojová plošina — plošina vytvorená abráziou v pobrežných oblastiach morí a jazier. Skladá sa z abráznej skalnej časti ležiacej bližšie k brehu a z akumulačnej časti vzdialenejšej od brehu, pokrytej skalnými úlomkami, štrkom a pieskom. Má mierny sklon k vodnej panve (5 – 15°). V niektorých oblastiach, z ktorých more dávno ustúpilo, sa zachovali fosílne abrázne plošiny.

abrázna terasa

abrázna terasa — forma reliéfu, plochý povrch vo výške niekoľko metrov až 100 m nad súčasnou morskou hladinou ukončený od strany mora spravidla zrázom (abráznym zrubom). Vzniká zo skalnej abráznej plošiny pokrytej len malou vrstvou morských sedimentov a utváranej morským príbojom rozrúšaním a zatláčaním abrázneho zrubu. Pri výraznejšej zmene morskej hladiny (napr. vplyvom zaľadnenia) alebo pri tektonických pohyboch sa abrázna plošina dostáva mimo dosah činnosti pobrežných procesov a stáva sa z nej abrázna terasa. Na pobreží sa môže utvoriť viac abráznych terás nad sebou, pri poklese pevniny (vzostupe hladiny mora) môže vzniknúť systém podmorských abráznych terás.

abreografia

abreografia [gr.] — snímkovanie zo štítu (→ röntgenologické vyšetrenie) nazvané podľa brazílskeho lekára Manoela de Abreu (*1894, †1962).

abreuvoir

abreuvoir [-rövuár; fr.] — napájadlo v tvare rybníkov a nádrží zriaďované po obvode barokových zámockých záhrad a parkov, často umelecky zdobené.

abreviácia

abreviácia [lat.] — tvorenie slov skracovaním, najčastejšie v grafickej podobe, ako prostriedok jazykovej ekonómie. Mechanickým skracovaním slovných spojení vznikajú skratky, značky a skratkové slová. Pri skracovaní sa využívajú prvé písmená slov (t. j. – to jest, MS – Matica slovenská), prvé slabiky (Slovpap), resp. sa vynecháva časť slova (Miro – Miroslav).

abreviatúra

abreviatúra [tal.] —

1. hud. skratka; skrátený zápis notového záznamu. Používa sa pri melodických ozdobách (napr. trilok, obal ap.), dynamických znamienkach (napr. p, f, mf, sfz atď.), orientačných znamienkach (napr. d. c. = da capo), niektorých spôsoboch hry (napr. trem = tremolo) alebo pri opakovaní rovnakej figúry;

2. jaz. → skratka.

Abrhám, Josef

Abrhám, Josef, 14. 12. 1939 Zlín — český filmový, divadelný a televízny herec. R. 1965 – 92 člen Činoherného klubu, od 1992 Národného divadla v Prahe. Debutoval 1961 vo filme Kde alibi nestačí, popularitu získal ako primár Blažej v televíznom seriáli Nemocnice na kraji města a ako Dalibor Vrána vo filme Vrchní, prchni (1980). Z ďalších filmov: Křik (1963), Každý den odvahu (1964), Morgiana (1972), Holka na zabití (1975), Marečku, podejte mi pero! (1975), Jára Cimrman, ležící, spící (1983), Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), Všichni moji blízcí (1999), Konečná stanice (2004), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Odcházení (2011) a i. Účinkoval aj vo viacerých televíznych filmoch a seriáloch.

abri

abri [fr.] — forma reliéfu, plytká, široko otvorená dutina (polojaskyňa) vyskytujúca sa najmä v strmých svahoch v krasových oblastiach. Na jej vzniku popri rozpúšťaní (→ kras) často spolupôsobia i gravitačné procesy. Abri sa od prehistorických čias, najmä v paleolite a v neskorších obdobiach, využívali ako ľudské obydlia (zachovali sa zvyšky skalných kresieb, malieb a rytín pod skalnými prevismi).

abridget

abridget [ejbridž; angl.] — zredukovaná podoba literárneho diela, výťah, skrátenie.

Abrilová, Victoria

Abrilová (Abril), Victoria, vlastným menom Victoria Mérida, 4. 7. 1959 Madrid — španielska filmová, divadelná a televízna herečka. Medzinárodnú popularitu získala vo filmoch El Lute, choď alebo zdochni (El Lute, camina o revienta, 1987) a Milenci (Amantes, 1990), presadila sa aj v zahraničí, najmä vo Francúzsku (filmy Mesiac v kanáli, La Lune dans le caniveau, 1983; Účet, L’addition, 1984). V posledných rokoch zaujala postavou herečky erotických filmov Mariny (Spútaj ma!, Átame!, 1989), televíznej hlásateľky Rebeccy (Vysoké opätky, Tacones lejanos, 1991) alebo sebavedomej homosexuálnej hrdinky Loly (S milenkou mojej matky, 101 Reykjavík, 2000).

Abrittus

Abrittus — rímske mesto v severových. Bulharsku (ležiace 2 km záp. od dnešného mesta Razgrad). R. 251 sa v jeho blízkosti odohrala bitka Gótov s Rimanmi, v ktorej padol rímsky cisár Decius a jeho syn Herennius Etruscus. Rímske opevnenie pochádza z 2. – 3. stor., po gótskych vpádoch v 3. – 4. stor. sa uskutočnila jeho prestavba, posledné stavebné úpravy v 6. stor. Rímske mesto malo 3 brány a 31 veží. K najvýznamnejším pamiatkam z neskoršieho obdobia patria 3 kresťanské svätyne, z ktorých najznámejšia je trojloďová bazilika zo 6. stor. Po zničení mesta Avarmi a Slovanmi tam v 6. – 10. stor. prosperovalo slovansko-bulharské sídlisko.

abrogácia

abrogácia [lat.] — zrušenie normatívneho právneho aktu (právneho predpisu).

Abruzzi

Abruzzi [-cci] —

1.Abruzzy;

2. pôvodný názov administratívnej oblasti Abruzzo v Taliansku.

d’Abruzzi, Luigi Amadeo

d’Abruzzi [-cci], Luigi Amadeo, 29. 1. 1873 Madrid – 18. 3. 1933 Mogadišo — taliansky horolezec a polárny bádateľ, člen talianskej kráľovskej rodiny, savojský princ, syn bývalého španielskeho kráľa Amadea I. Ako prvý vystúpil 1897 na vrch Saint Elias na Aljaške. R. 1899 – 1900 viedol na lodi Stella Polare nedokončenú expedíciu k sev. pólu. R. 1906 – 07 skúmal masív Ruwenzori v rovníkovej Afrike a vystúpil na jeho najvyšší vrch. O dva roky neskôr sa zúčastnil výskumu v pohorí Karakoram v Ázii.

Abruzzo

Abruzzo [-cco], pôvodne Abruzzi — administratívna oblasť, kraj v Taliansku v str. časti Apeninského polostrova pri pobreží Jadranského mora; 10 795 km2, 1,327 mil. obyvateľov (2016); administratívne stredisko L’Aquila. Územie kraja vyplnené zväčša pohorím Abruzzy s vrchmi Gran Sasso d’Italia a Monte Amaro s predhoriami, na východe zvlnená pobrežná rovina. Najväčšie rieky Pescara a Vomano. Podnebie stredomorského typu, stredomorské rastlinstvo s macchiami a s porastmi duba a borovice. Ťažba síry a ropy. Priemysel sústredený v centrách Pescara a L’Aquila. Pestovanie pšenice, kukurice, ovsa, zemiakov, cukrovej repy; vinohrady, sady olív a citrusov (pomaranče, citróny). Chov oviec a hovädzieho dobytka, rybolov.

Abruzzy

Abruzzy [-cci], tal. Appenino Abruzzese, Abruzzi — pohorie v str. Taliansku, najvyššia časť Apenín. Prevažne vápencové s početnými krasovými javmi vrátane jaskýň a poljí. Poľnohospodárstvo iba v údoliach a panvách. Najvyšší vrch Corno Grande (2 914 m n. m.). Na území pohoria je národný park Parco nazionale d’Abruzzo Lazio e Molise (rozloha 497 km2, vyhlásený 1922). Oblasť silnej seizmickej činnosti. Ťažba asfaltu.

ABS

ABS — akrylonitrilovo-butadiénovo-styrénový kopolymér v približnom zastúpení zložiek 1 : 1 : 3 (zloženie závisí od výrobcu konkrétneho typu ABS). Očkovaný kopolymér má priaznivý súhrn vlastností (najmä mechanickú pevnosť, húževnatosť, chemickú odolnosť a jednoduchú tvarovateľnosť) za výhodnejšiu cenu ako iné termoplasty s podobnými vlastnosťami. Výroba niekoľkými technológiami dosahuje celosvetovo niekoľko miliónov ton ročne. ABS sa používa v automobilovom priemysle (skrinky prístrojov, súčiastky vnútorného i vonkajšieho vybavenia), na výrobu elektrospotrebičov, telefónov, televízorov, športových potrieb (člny, obytné prívesy) a tlakových rúr i ako prísada do iných polymérov zmenšujúca krehkosť výrobkov.

ABS

ABS, angl. Antiskid Brake System, Antiblock System, nem. Antiblockiersystem — protiblokovací brzdový systém zabezpečujúci účinné brzdenie automobilu na povrchoch ciest s rozličnou priľnavosťou. Účinné brzdenie umožňuje regulácia sklzu kolies automobilu pri brzdení tak, aby sa za každých adhéznych podmienok využila maximálna hodnota priľnavosti pneumatík na danom povrchu a nenastalo blokovanie kolies, ktoré znemožňuje smerové ovládanie vozidla. Maximálnej hodnote priľnavosti prislúchajú najvyššie brzdné sily na kolesách umožňujúce dosiahnuť najkratšiu brzdnú dráhu.

Absalon

Absalon, okt. 1128 Fjenneslev pri Sorø – 21. 3. 1201 Sorø — dánsky politik, vojvodca a biskup v Roskilde, neskôr arcibiskup v Lunde. Ako vplyvná osobnosť dánskej politiky presadil pripojenie Rujany (1168) a Pomoranska (1184). Zjednotil cirkevnú organizáciu krajiny a misionoval Rujanu. R. 1167 založil pevnosť (nazývaná aj Absalonov zámok, Absalons borg), okolo ktorej sa začalo rozvíjať stredoveké mesto Købmændenes Havn, neskošia Kodaň. Jeho tajomník Saxo Grammaticus napísal na jeho podnet kroniku Gesta Danorum.

absces

absces [lat.], abscessus, hľuza — dutina vyplnená nahromadeným hnisom. Absces býva spojený s celkovými príznakmi infekcie organizmu (s vysokou teplotou, triaškami, slabosťou, malátnosťou a nechutenstvom), ktoré závisia od jeho veľkosti a umiestnenia. Môže sa vyskytnúť vo všetkých častiach ľudského organizmu, od kože až po vnútorné orgány.

Absces mozgu vzniká opuzdrením mozgového tkaniva rozpadnutého po neohraničenom hnisavom zápale. Infekcia môže byť do mozgu zanesená priamo pri prenikajúcich poraneniach mozgu (priamym šírením napr. z hnisavého procesu prinosových dutín alebo stredného ucha) alebo krvnou cestou zo vzdialeného hnisavého ložiska, najmä z pľúc. Absces pľúc vzniká najčastejšie ako komplikácia zápalu pľúc u starších pacientov s poruchou imunity. Absces pečene vzniká následkom zápalov žlčových ciest, po úrazoch, zriedkavo krvnou cestou.

Liečba je zvyčajne chirurgická (vypustenie hnisu a odstránenie puzdra), okrem toho je nevyhnutné podávať antibiotiká.

abscisíny

abscisíny [lat.] — regulátory rastu rastlín odvodené od kyseliny abscisovej, ktorá je prírodným inhibítorom rastu a vyskytuje sa najmä v bavlníku. Abscisíny možno získať fotochemickou oxidáciou vitamínu A.

Abse, Dannie

Abse [ebsí], Dannie, 22. 9. 1923 Cardiff – 28. 9. 2014 Londýn — waleský spisovateľ píšuci po anglicky, pôvodným povolaním lekár. Písal poéziu, prózu a divadelné hry. Básnické zbierky: Za každou zelenou vecou (After Every Green Thing, 1948), Obyvatelia domu: Básne 1951–1956 (Tenants of the House: Poems 1951 – 1956, 1957), Zobrané básne 1948 – 1976 (Collected Poems 1948 – 1976, 1977). Autor autobiografického románu Básnik v rodine (A Poet in the Family, 1974). V slovenčine vyšiel výber z jeho tvorby Dúha na nočnej oblohe (2006).

absencia

absencia [lat.] — neprítomnosť;

1. lek. absentia — druh epileptického záchvatu prejavujúci sa krátkodobou, niekedy len niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia a bez pádu. Počas záchvatu chorý nereaguje na vonkajšie podnety, po jeho odoznení si naň nepamätá. Vyskytuje sa najmä u starších detí;

2. práv. neprítomnosť zamestnanca na pracovisku, jeho neúčasť na výkone práce. Pracovné právo delí neprítomnosť zamestnanca v práci na ospravedlnenú a neospravedlnenú. V slovenskom práve Zákonník práce z 2001 (podobne ako Zákonník práce z 1965) rieši situácie, keď na strane zamestnanca vznikne nemožnosť plniť povinnosť pracovať (prekážky v práci na strane zamestnanca), ako aj situácie, keď zamestnávateľ nie je schopný prideľovať prácu (prekážky v práci na strane zamestnávateľa). V obidvoch prípadoch Zákonník práce absenciu zamestnanca ospravedlňuje (ospravedlnená absencia) a v určitých prípadoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj náhradu mzdy.

Ospravedlnenou absenciou bola do roku 2002 (podľa Zákonníka práce z 1965) napr. práceneschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo pre úraz, počas karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny, neprítomnosť muža v práci v období, počas ktorého mu bola poskytovaná peňažná pomoc podľa právnych predpisov, u zamestnankýň v období materskej a ďalšej dovolenky, neprítomnosť zamestnanca v práci pre prekážky z príčin všeobecného záujmu, pre výkon služby v ozbrojených silách alebo pre účasť v civilnej službe, pre školenie a štúdium popri zamestnaní, pre dôležité osobné prekážky taxatívne ustanovené pracovnoprávnym predpisom, ako aj z iných vážnych príčin, ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytol pracovné voľno.

Podľa Zákonníka práce z 2001 medzi prekážky v práci na strane zamestnanca patria: 1. prekážky z dôvodov všeobecného záujmu; 2. prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl; 3. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie; 4. dôležité osobné prekážky v práci.

V prípade prekážok z dôvodov všeobecného záujmu zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností (napr. činnosť svedka, tlmočníka, znalca, pri poskytnutí prvej pomoci) a i. úkonov vo všeobecnom záujme (napr. darovanie krvi, výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky), ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. V prípade zvyšovania kvalifikácie sa rozlišuje prehlbovanie kvalifikácie a zvýšenie kvalifikácie. Prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a za tento čas patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ môže prehlbovanie kvalifikácie aj nariadiť. Zvýšenie kvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ zaviazal poskytnúť mu pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V prípade dôležitých osobných prekážok v práci zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo pre úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy), sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne najviac na sedem dní v kalendárnom roku), úmrtie rodinného príslušníka (pojem rodinný príslušník v tejto súvislosti bližšie vymedzuje Zákonník práce), svadba. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z týchto dôvodov ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných dôvodov.

Zamestnávateľ je tiež povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Ospravedlnená je aj absencia z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Ide o prípady, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre: 1. prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, dodávkou surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu (patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku); 2. nepriaznivé poveternostné vplyvy (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku); 3. iné prekážky na strane zamestnávateľa (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku).

V prípade neospravedlnenej absencie zamestnanca sa využívajú represívne opatrenia podľa Zákonníka práce. Jednou zo sankcií je možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ďalšou možnosť zo strany zamestnávateľa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

absentista

absentista [lat.] — vlastník pôdy alebo inej nehnuteľnosti nezdržiavajúci sa na svojom majetku. Vyberanie nájomného a spravovanie obchodných záležitostí vykonáva pomocou sprostredkovateľa (agenta).

absentium ablegatus

absentium ablegatus [-cium; lat.] — právnický termín, ktorý určoval postavenie zástupcu delegáta na uhorskom sneme. Vznikol po rozdelení snemu na hornú a dolnú tabulu na základe zákona z 1608. Delegát mohol vyslať svojho zástupcu, ktorý mal právo zúčastniť sa na rokovaní snemu a vstupovať do rozpravy, nemal však hlasovacie právo.

Absil, Jean

Absil, Jean, 23. 10. 1893 Péruwelz, provincia Hainaut – 2. 2. 1974 Brusel — belgický skladateľ a hudobný publicista. Študoval na konzervatóriu v Bruseli u Paula Gilsona, 1922 získal 2. stupeň Rímskej ceny za kantátu La Guerre a stal sa riaditeľom hudobnej akadémie v Etterbecku, od 1931 pôsobil na konzervatóriu v Bruseli (1936 profesor). Člen Kráľovskej akadémie Belgicka. Ako hudobný publicista založil Revue internationale de musique. Autor 5 symfónií, symfonickej básne Jeanne d’Arc, inštrumentálnych koncertov, opery Fansou..., baletov Le Miracle de Pan a Épouvantail, ako aj knihy o princípoch súčasnej hudby Požiadavky súčasnej hudby (Les postulats de la musique contemporaine, 1937).

absint

absint [gr. > lat. > fr.] — horký likér zeleného sfarbenia obsahujúci 50 – 70 objemových % alkoholu a silicu z paliny pravej (Artemisia absinthium), anízu, koriandra a fenikla. Jeho horkú chuť spôsobuje horčina absintín. Zvyčajne sa podáva zriedený s vodou a ľadom, čím sa získava biely zákal. Jeho zvýšená konzumácia vedie k závislosti (absintizmus).

Výroba absintu bola v minulosti vo väčšine krajín zakázaná pre obsah tujónu, ktorý spôsobuje otravu a ochrnutie nervového systému, v súčasnosti je v krajinách Európskej únie jeho výroba povolená, obsah tujónu je však regulovaný. Absint sa nahrádza nápojmi ako pastis, pernot a ouzo, v ktorých sa silica z paliny nenachådza (→ anízovka).

absintín

absintín [gr.] — horčina nachádzajúca sa vo vňati paliny pravej (Artemisia absinthium).

Absolón

Absolón, hebrejsky Abšalom — podľa biblického podania (2 Sam 3 – 19) tretí syn kráľa Dávida známy krásou a dlhými ryšavými vlasmi. Povstal proti svojmu otcovi, ktorý pred ním musel ujsť z Jeruzalema. Absolón ho na čele vojska prenasledoval, ale bol porazený. Na úteku sa zachytil vlasmi o strom a bol zabitý napriek otcovmu zákazu; ten jeho smrť trpko oplakával.

Absolón, Daniel

Absolón, Daniel, aj Lilienberg, Günther von Lilienfeld, asi 1640 Kežmarok – asi 1702 — uhorský politik, diplomat a právnik. Pôsobil v službách Š. Tököliho, od 1670 sedmohradského kniežaťa Michala Apafiho (*1632, †1690), od 1672 vyslanec u tureckého sultána, poľského kráľa a na francúzskom panovníckom dvore, kde hľadal vojenskú a finančnú podporu pre I. Tököliho na vystúpenie proti Habsburgovcom. Od 1682 Tököliho tajomník, kancelár a vyslanec v Poľsku, 1688 pri vyjednávaní v obliehanom Mukačevskom hrade zradil Tököliho manželku H. Zrínsku, prešiel na cisársku stranu a pôsobil v službách Habsburgovcov ako vojenský komisár a poradca generála A. Caraffu.

Absolon, Karel

Absolon, Karel, 16. 6. 1887 Boskovice – 5. 10. 1960 Brno — český archeológ, geograf, paleoantropológ a zoológ. Od 1907 kustód zoologických a paleontologických zbierok Moravského múzea v Brne, neskôr tam založil ústav Anthropos, prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, na UK v Bratislave a na Univerzite J. E. Purkyňu v Brne. Opísal desiatky rodov a druhov jaskynných živočíchov Moravského krasu, Francúzska, balkánskych krajín a Afriky, niektoré boli podľa neho nazvané (Absoloniella cylindrica, Kerkodesmus absoloni, Nicoletiella absoloni, Bythonomus absoloni). Zaslúžil sa o výskum paleolitu na Morave, a to najmä výskumami v Dolných Věstoniciach (Věstonická venuša), v Předmostí pri Přerove, v jaskyniach Býčí skála, Pekárna a i. Z publikácií: Výzkum diluviální stanice lovců mamutů v Dolních Věstonicích (1938, 1945), Prehistorický výzkum jeskyně Býčí skály (1945).

absolúcia

absolúcia [lat.] — odviazanie, odpútanie, oslobodenie;

1. náb. odpustenie hriechu, → rozhrešenie;

2. práv. v rímskom práve oslobodzujúci rozsudok (absolutio); opak: kondemnácia (→ condemnatio).

absolút

absolút [lat.] — nadkvadrika v nevlastnej nadrovine \(x_0 = 0\) rozšíreného komplexného \(n\)-rozmerného afinného priestoru definovaná rovnicou \(\sum_{i=0}^{n}{x}_i^{2}=0\) (v rovine sú to dva kružnicové body na nevlastnej priamke, v trojrozmernom priestore imaginárna kužeľosečka v nevlastnej rovine). Absolút je invariantom všetkých ekviformných a metrických transformácií rozšíreného ekviformného, resp. rozšíreného euklidovského priestoru.

absolutio ad tumbam

absolutio ad tumbam [-ció; lat.] — v rímskokatolíckej cirkvi obrad pred rakvou po zádušnej omši.

absolutizmus

absolutizmus [lat.] — monarchistická forma vlády, v ktorej má panovník (vládca) neobmedzenú moc. Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor.